Namieta Zaujatosti Policajta: Dôvody a Postupy

Úvod

Tento článok sa zaoberá problematikou námietky zaujatosti voči policajtovi, konkrétne vyšetrovateľovi, v trestnom konaní. Cieľom je preskúmať postup rozhodovania o takejto námietke, právomoci dozorového prokurátora a právne účinky rozhodnutia o vylúčení policajta. Príspevok sa tiež venuje zaujímavej právnej situácii, ktorá vznikla v praxi v súvislosti so zmenou dozorového prokurátora a následným rozhodnutím o právoplatných rozhodnutiach nadriadeného vyšetrovateľa. Cieľom nie je kritika, ale diskusia o možnostiach a dôvodoch takéhoto postupu.

Relevantná Právna Úprava

Pre lepšie pochopenie problematiky je nevyhnutné poukázať na relevantné ustanovenia Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“):

  • § 31 ods. 1 Tr. por.: Vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania pre sudcu, prokurátora, policajta a ďalšie osoby, u ktorých možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre ich pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka.
  • § 31 ods. 5 Tr. por.: Úkon vykonaný vylúčenou osobou nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní, s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.
  • § 32 ods. 3 Tr. por.: O vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky strany rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú.
  • § 32 ods. 4 Tr. por.: Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 a 3 je prípustná sťažnosť, po jej podaní sa vykoná len nariadený úkon trestného konania s výnimkou rozhodovania vo veci samej a úkon, ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania.
  • § 32 ods. 5 písm. a) Tr. por.: O sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 rozhoduje bezprostredne nadriadený policajta, ak ide o rozhodnutie policajta.
  • § 10 ods. 7 Tr. por.: Definuje policajta pre účely Trestného poriadku ako vyšetrovateľa Policajného zboru a vyšetrovateľa Policajného zboru zaradeného na Úrade inšpekčnej služby.
  • § 230 ods. 1 Tr. por.: Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.
  • § 230 ods. 2 Tr. por.: Prokurátor je pri výkone dozoru oprávnený dávať záväzné pokyny, určovať lehoty, zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta a odňať vec policajtovi.

Postup pri Námietke Zaujatosti

Ak strana v trestnom konaní (obvinený alebo poškodený) včas a z dôvodných príčin vznesie námietku zaujatosti voči konajúcemu policajtovi, je policajt povinný sa ňou zaoberať a rozhodnúť o vylúčení alebo nevylúčení. Proti tomuto uzneseniu môže obvinený alebo poškodený podať sťažnosť, o ktorej rozhoduje bezprostredne nadriadený policajta. Rozhodnutím nadriadeného policajta sa otázka zaujatosti právoplatne vyrieši, ak nadriadený nezruší uznesenie a nevráti vec na nové konanie. Rozhodnutie nadriadeného policajta môže byť dvojaké: policajt nie je vylúčený z trestného konania alebo policajt je vylúčený z trestného konania.

Právne Účinky Rozhodnutia o Vylúčení

Predmetom konania o vylúčení je posúdenie, či konkrétny policajt môže vykonávať úkony trestného konania v konkrétnej trestnej veci. Ak je daný zákonný dôvod podľa § 31 ods. 1 Tr. por., príslušný orgán rozhodne o vylúčení policajta. V opačnom prípade rozhodne, že policajt vylúčený nie je. Rozhodnutie o vylúčení policajta má za následok, že policajt nemôže naďalej vykonávať úkony trestného konania v danej veci. Súčasne platí, že úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní, s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu. To znamená, že všetky úkony vykonané vylúčeným orgánom sú procesne nepoužiteľné.

Dôvod pre vylúčenie policajta môže existovať od začiatku trestnej veci alebo vzniknúť kedykoľvek počas jej trvania. Konkrétny moment, od ktorého nastalo vylúčenie policajta, nie je súčasťou výroku rozhodnutia o vylúčení. Vyriešenie tejto otázky môže byť súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, ale nevyvoláva žiadne špecifické právne účinky.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Zaujatosť Policajta vs. Vylúčenie z Konania

Otázka zaujatosti a vylúčenia z vykonávania úkonov trestného konania spolu úzko súvisia, ale nie sú totožné. Zaujatosť je širší pojem, ktorý presahuje rámec formálneho vylúčenia z konania. Rozhodnutie o vylúčení znamená, že policajt je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania od momentu právoplatnosti rozhodnutia. Ak bol však policajt zaujatý skôr, nemohol vykonávať úkony už predtým, než bolo rozhodnuté o jeho vylúčení. Naopak, ak policajt z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený nebol, neznamená to automaticky, že u neho neexistoval, neexistuje alebo v budúcnosti nebude existovať dôvod zaujatosti.

Policajt môže svoje úkony poznačiť nezákonnosťou z titulu svojej zaujatosti bez ohľadu na to, či je z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený alebo nie. Na túto skutočnosť reflektuje aj právna úprava, napr. § 371 ods. 1 písm. e) Tr. por., ktorý ako dôvod dovolania uvádza, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

Právomoci Prokurátora pri Zaujatosti Policajta

V prípravnom konaní je prokurátor oprávnený riešiť otázku zaujatosti policajta samostatne, bez ohľadu na prípadné rozhodnutie konajúceho policajta. Ak prokurátor zistí, že policajt je zaujatý, je povinný prijať opatrenia na zamedzenie vykonávaniu ďalších úkonov takýmto policajtom, resp. napraviť tie úkony, ktoré boli vykonané zaujatým policajtom a sú nezákonné.

Medzi opatrenia, ktoré môže prokurátor prijať, patria:

  • Odňatie veci zaujatému policajtovi podľa § 230 ods. 2 písm. f) Tr. por.
  • Zrušenie rozhodnutí zaujatého policajta postupom podľa § 230 ods. 2 písm. e) Tr. por., prípadne postupom podľa § 194 ods. 1 Tr. por. ak bola riadne podaná sťažnosť.
  • Navrhnutie zrušenia rozhodnutí policajta postupom podľa § 363 a nasl. Tr. por.
  • Nariadenie zopakovania opakovateľných úkonov nezaujatým policajtom.
  • V krajnom prípade, pokyn na zastavenie trestného stíhania "vo veci" postupom podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por., ak uznesenie o začatí trestného stíhania vydal policajt, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania a rozhodnutie už nemožno zrušiť iným spôsobom.

Zrušenie Rozhodnutia Nadriadeného Policajta Prokurátorom

Dozorový prokurátor nemá oprávnenie na zrušenie rozhodnutia bezprostredne nadriadeného policajta z dôvodu § 230 ods. 2 písm. e) Tr. por. Prokurátor vykonáva dozor nad trestným konaním, ktoré realizuje policajt uvedený v § 10 ods. 7 Tr. por., a jeho právomoci smerujú ku konajúcemu policajtovi. Prokurátor nevykonáva dozor nad všetkými príslušníkmi PZ, ale len nad procesným policajtom, ktorý vo veci vedie trestné konanie.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Analyza Sťažnosti JUDr. Zoroslava Kollára

JUDr. Zoroslav Kollár podal sťažnosť v zmysle čl. 127 ods. 1 a pod. ústavného zákona č. 460/1992 Z.z. a ustanovení § 122 a nasl. zákona č. 314/2018 Z.z. a pod. sťažnosť proti uzneseniu Generálneho prokurátora zo dňa 23.03.2021, sp. zn. 1Spr 15/21/1000, pre porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 a 3, písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sťažnosť sa týka aj skutočností, že voči nemu bolo vznesené obvinenie vo veci zločinu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z.z.

JUDr. Daniel Lipšic bol v zmysle § 24a zákona č. 154/2001 Z.z. vymenovaný do funkcie špeciálneho prokurátora. Sťažovateľ poukazuje na jeho predchádzajúce verejné vyjadrenia voči nemu, ktoré spochybňujú jeho nezaujatosť. Tvrdí, že špeciálny prokurátor konal v rozpore s Trestným poriadkom a Ústavou SR. Sťažovateľ sa domnieva, že postup prokurátora porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, právo na obhajobu a prezumpciu neviny.

Teória Zdania a Judikatúra ESĽP

Sťažovateľ sa odvoláva na teóriu zdania a judikatúru ESĽP, ktorá poukazuje na dôležitosť nestrannosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Poukazuje na to, že nestrannosť musí byť nielen subjektívna, ale aj objektívna a musí sa javiť ako taká v očiach strán. Sťažovateľ poukazuje na prípady Indra proti Slovensku a Kypriotu proti Gréckemu kráľovstvu, ktoré zdôrazňujú dôležitosť nestrannosti a nezávislosti súdov a prokurátorov.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

tags: #namietka #zaujatosti #policajta #dôvody