Namieta Zaujatosti Sudcu v Občianskoprávnom Konaní: Podmienky a Dôsledky

V občianskoprávnom konaní zohráva kľúčovú úlohu nestrannosť a nezaujatosť sudcu. Inštitút namieta zaujatosti sudcu je nástrojom na zabezpečenie spravodlivého procesu a dôvery verejnosti v súdnictvo. Tento článok sa zameriava na podmienky a dôsledky namieta zaujatosti sudcu v občianskoprávnom konaní, pričom vychádza z platnej legislatívy a judikatúry.

Princíp Nestrannosti a Nezávislosti Súdov

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre nezaujatosť. Nestrannosť je potrebné skúmať jednak zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. treba zistiť osobné presvedčenie zákonného sudcu a jednak z objektívneho hľadiska nestrannosti posúdením, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti, sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku.

Zákonný Sudca a Jeho Vylúčenie

Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí II. ÚS 577/2015 uviedol, že pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva. Medzi tieto kritériá patrí aj obsadenie príslušného súdu, ktoré je v procesných poriadkoch a v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzené od samosudcu až po rozmanité rozhodovacie útvary (senáty) zložené z troch a viacerých sudcov. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods.

Dôvody Vylúčenia Sudcu

Zákon taxatívne vypočítava dôvody, pre ktoré možno mať pochybnosti o nezaujatosti toho ktorého orgánu činného v trestnom konaní, a v dôsledku existencie ktorých je preto vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Ustanovenia trestného poriadku bližšie rozvádzajú všeobecnú požiadavku na činnosť sudcov a orgánov činných v trestnom konaní, aby postupovali nestranne a nezaujato. Ustanovenie § 31 Tr. por. je prostriedkom zaistenia dôvery strán i verejnosti v nestrannosť trestného konania. Rozhodnutie o vylúčení sudcu z dôvodov uvedených v § 31 Tr. por. predstavuje výnimku z ústavnej zásady.

Pomer k Veci, Účastníkom a Ich Zástupcom

Uplatnenie inštitútu § 31 ods. 1 Tr. por. prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru, vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby pre jej pomer k veci, k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom preukázaná. Pre taký záver nepostačuje subjektívna domnienka obvineného založená iba na predpoklade, že sudca je vopred rozhodnutý obžalovaného odsúdiť. Tak, ako na to správne poukázal prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, skutočnosť, že sudca bol v inej trestnej veci členom senátu, ktorý rozhodol rozsudkom a ustálil.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného poriadku v záujme zabezpečenia dôvery verejnosti v nestrannosť postupu orgánov činných v trestnom konaní vylučuje z vykonávania úkonov trestného konania ten orgán, u ktorého mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti. Tieto dôvody spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom. Pomerom k prejednávanej veci treba pritom rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu trestného konania na skutkoch, pre ktoré sa vedie trestné stíha.

Subjektívna Domnienka Obvineného

Pre vylúčenie sudcu nepostačuje subjektívna domnienka obvineného založená iba na predpoklade, že sudca je vopred rozhodnutý obžalovaného odsúdiť.

Ďalšie Dôvody Vylúčenia

Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde je vymedzenie základných povinností sudcu, vyplýva o. i. povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca (v rámci prejednávania a rozhodovania konkrétneho sporu) zachovávať.

Konanie o Vylúčení Sudcu

Povinnosti Sudcu

Ustanovenie § 15 ods. 1 veta prvá O.s.p. (podľa ktorého vtedy, keď sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu) je potrebné vykladať v súvislosti s § 14 ods. 1 O.s.p. To znamená, že sudca má povinnosť oznámiť predsedovi súdu, že je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, len vtedy, keď sa dozvie o nejakej skutočnosti svedčiacej o tom, že má pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom. Pokiaľ sa sudca o takej skutočnosti nedozvie, nemá túto povinnosť. Okolnosť, že sudca sa dozvie o tom, že mu bola pridelená na prejednanie a rozhodnuti.

Námietka Zaujatosti

Účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. o dôvode vylúčenia dozvedel. ods. o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Námietku zaujatosti je procesná strana povinná vzniesť bezodkladne, ako sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia.

Rozhodovanie o Vylúčení

O vylúčení sudcu rozhoduje nadriadený súd v senáte; o vylúčení sudcu najvyššieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu. Ak sudca alebo predsedajúci je vylúčený z dôvodov uvedených v § 30 ods. ho iný sudca určený na zastupovanie rozvrhom práce. n, rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú, a to aj bez návrhu. O tom, či je vylúčený sudca alebo predsedajúci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.

O námietke zaujatosti procesnej strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne (§ 30 ods. sediaci toho istého súdu podľa rozvrhu práce.

Delegácia Veci

Hoci zákon bližšie nevymedzuje dôležité dôvody odôvodňujúce delegáciu veci, pri ich posúdení, aj so zreteľom na vyššie uvedený ústavný princíp zákonného sudcu, je nutné vychádzať z toho, či u vecne a miestne príslušného súdu možno zabezpečiť dodržanie základných zásad trestného konania a vylúčiť akékoľvek opodstatnené pochybnosti o nestrannosti súdu. Jedným z prípustných dôležitých dôvodov v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. odôvodňujúcich odňatie veci je i prípad vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania (R 101/2000).

Inštitút odňatia a prikázania veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. znamená prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je výnimočným opatrením, a preto ho možno uplatniť len vtedy, ak pre tento postup existujú dôležité dôvody. Dôležitým dôvodom podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je podľa ustálenej súdnej praxe aj prípad vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu z vykonávania úkonov trestného konania. Za dôležitý dôvod v zmysle citovaného zákonného ustanovenia podľa ustálenej súdnej praxe treba považovať aj zistenie takých.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

Disciplinárne Konania voči Sudcom

V súvislosti s výkonom funkcie sudcu a zabezpečením jeho nestrannosti je dôležité spomenúť aj disciplinárne konania, ktoré môžu byť voči sudcom vedené. Z dostupných informácií vyplývajú prípady disciplinárnych konaní voči sudcom, ktoré sa týkali rôznych dôvodov, ako napríklad podanie trestného oznámenia na predsedu Najvyššieho súdu SR, sprístupnenie obsahu odvolania, neumožnenie vyhotovenia zvukového záznamu z pojednávania, svojvoľné rozhodnutie v rozpore s právom, prieťahy v konaní a iné. Tieto konania poukazujú na dôležitosť dodržiavania povinností sudcu a na snahu o zabezpečenie spravodlivého a nestranného súdneho konania.

tags: #namietka #zaujatosti #sudcu #v #občianskoprávnom #konaní