Namieta Zaujatosti v Správnom Konaní: Podmienky a Aspekty

Úvod

V právnom systéme Slovenskej republiky je zabezpečenie nestrannosti súdneho konania kľúčovým princípom. Jedným z procesných inštitútov, ktorý slúži na ochranu tohto princípu, je námietka zaujatosti. Tento článok sa zaoberá podmienkami a aspektmi námietky zaujatosti v správnom konaní, pričom vychádza z relevantnej legislatívy, judikatúry a odbornej literatúry.

Inštitút Námietky Zaujatosti

Námietka zaujatosti je procesný inštitút, ktorý umožňuje účastníkovi súdneho konania namietať sudcu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, ak so zreteľom na pomer sudcu k prejednávanej veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Tento inštitút je zakotvený v Ústave SR [1] v článku 46 ods. V civilnom sporovom konaní je požiadavka nestrannosti súdu realizovaná prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu, ktorý je precizovaný v ustanoveniach § 49 až § 59 CSP.

Náležitosti Námietky Zaujatosti

V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. V prípade námietky zaujatosti ide o podanie strany, ktoré musí spĺňať všeobecné náležitosti podania podľa § 127 CSP, teda strana musí uviesť, ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje a musí byť podpísaná. V prípade, ak námietka zaujatosti nebude spĺňať vyššie uvedené náležitosti, súd na takúto námietku nebude prihliadať. Strana je povinná námietku zaujatosti uplatniť najneskôr do 7 dní, odkedy sa dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, inak sa na námietku zaujatosti nebude prihliadať. Ak námietka spĺňa zákonom stanovené náležitosti, súd ju predloží s vyjadrením namietaného sudcu do 7 dní od jej uplatnenia nadriadenému súdu, ktorý o nej rozhodne do 7 dní od jej predloženia. Námietka zaujatosti podaná jednou zo strán sporovej veci sa nepredkladá na zaujatie stanoviska či vyjadrenie druhej sporovej strane. Nadriadený súd rozhoduje o námietke zaujatosti uznesením, voči ktorému nie je možné podať odvolanie.

Subjektívna a Objektívna Nestrannosť Sudcu

Za nestranného sudcu ESĽP považuje takého sudcu, u ktorého pri rozhodovaní a prejednávaní veci absentujú akékoľvek predsudky a zaujatosť voči účastníkom konania a vo vzťahu k prejednávanej veci. Z judikatúry ESĽP možno vyvodiť, že pri zisťovaní, či sudca je alebo nie je nestranný, ESĽP skúma dva aspekty nestrannosti sudcu, a to subjektívnu a objektívnu nestrannosť sudcu.

Subjektívna Nestrannosť

Subjektívna nestrannosť sudcu sa viaže k jeho osobnému presvedčeniu a jeho vnútornej zaujatosti voči stranám. ESĽP skúma subjektívnu nestrannosť najmä z vonkajších prejavov sudcu, z jeho správania a vystupovania počas konania s tým, že existencia subjektívnej nestrannosti sa u sudcu prezumuje, pokiaľ nie je preukázaný opak.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Objektívna Nestrannosť

Podľa ESĽP nie je možné uspokojiť sa iba so subjektívnou nestrannosťou sudcu. Pri objektívnej nestrannosti sudcu sa berú do úvahy vonkajšie okolnosti mimo vnútorného presvedčenia sudcu, prípadne jeho správania, pri ktorých sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti. Týmito vonkajšími okolnosťami môže byť skutočnosť, že účastník konania je blízkou osobou sudcu v rodinnom alebo obdobnom pomere. V tejto súvislosti ESĽP vychádza z tzv. téorie zdania, podľa ktorej spravodlivosť nemôže byť iba poskytovaná, ale musí sa aj javiť, že je poskytovaná.

Pomer Sudcu k Sporu a Stranám Konania

Vzhľadom na to, že druhý zákonný dôvod pre vylúčenie sudcu je pomerne jasný a nespôsobuje v praxi výrazné komplikácie, nižšie podrobnejšie objasníme vylúčenie sudcu len z dôvodu jeho pomeru k sporu a k stranám konania. Sudca má spravidla pomer k veci (teda k tomu, čo je predmetom konania, v ktorom rozhoduje) vtedy, keď má priamy alebo nepriamy právny záujem na výsledku prejednávanej veci. Priamy právny záujem na výsledku prejednávanej veci má sudca vtedy, ak by mohol byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý na svojich právach. Na druhej strane, nepriamy právny záujem na výsledku prejednávanej veci má sudca vtedy, ak by v danom konaní spĺňal podmienky intervenienta podľa § 81 CSP.

Za existenciu pomeru sudcu k veci sa považuje aj tá skutočnosť, že sudca získal o veci informácie inak ako predpísaným procesným spôsobom, to znamená inak ako dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo. Môže ísť o prípad, keď je sudca svedkom skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania alebo o prípad, keď sa sudca oboznámil s listinnými dôkazmi ešte predtým, ako vôbec začalo samotné konanie.

Vzťahy Medzi Sudcom a Stranami Konania

Napokon, slovami Najvyššieho súdu SR: „Treba uviesť, že aj za predpokladu, ak by sudcovia účastníka konania (resp. jeho zástupcu) osobne poznali, samotná táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, lebo na rozdiel od vzťahu priateľského sama osebe ešte nesvedčí o existencii vzťahu relevantného z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. Z uvedeného dôvodu napríklad vzťah medzi sudcom a stranou, ak je založený na základe spoločnej záujmovej činnosti (napríklad výkonu poľovníckej činnosti) nebude bez ďalšieho podľa Najvyššieho súdu SR dôvodom na vylúčenie sudcu. Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti taktiež pravidelne uvádza, že aj nepriateľský vzťah sudcu voči strane je dôvodom na vylúčenie sudcu, avšak bez toho, aby tento nepriateľský vzťah bližšie definoval. Spravidla však pôjde o negatívny vzťah sudcu k strane, ktorý je značnej intenzity a ktorý je spôsobilý vyvolať pochybnosti o schopnosti sudcu rozhodovať nestranne.

V praxi sa vyskytli prípady, kedy strana konania s úmyslom dosiahnuť zmenu zákonného sudcu podala na sudcu nedôvodné trestné oznámenie, čo strana neskôr namietala ako dôvod na vylúčenie sudcu, keďže u sudcu by po podaní trestného oznámenia mohli existovať dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti vo vzťahu k tejto strane. Najvyšší súd SR k tomuto postupu uviedol, že podanie trestného oznámenia nezakladá automaticky dôvod, pre ktorý by sudca mal byť vylúčený z prejednávania a rozhodnutia veci, avšak každý prípad je potrebné posudzovať individuálne. Na druhej strane, Najvyšší súd SR za dôvod na vylúčenie sudcu pre jeho pomer k strane akceptoval skutočnosť, že na základe podnetu strany bolo začaté disciplinárne konanie voči sudcovi.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Najvyšší súd SR pravidelne uvádza, že dôvodom na vylúčenie sudcu je aj vzťah sudcu a strany, ktorý sa vyznačuje ekonomickou závislosťou, avšak bez toho, aby tento vzťah podrobnejšie definoval. Môže ísť napríklad o vzťah medzi sudcom a stranou, ktorý súvisí s vedeckou, publikačnou či lektorskou činnosťou sudcu. Hoci sa sudkyňa sama necítila zaujato, po uplatnení námietky zaujatosti zo strany ministerstva, Najvyšší súd SR rozhodol, že sudkyňa je vzhľadom na jej pomer k stranám zaujatá.

Najvyšší súd SR k tejto skutočnosti uviedol: „Aj sudcovia denne vstupujú do rozmanitých právnych vzťahov, pričom mnohé z nich majú povahu spotrebiteľských právnych vzťahov. Je reálny predpoklad, že prevažná väčšina sudcov má účet v banke, používa mobilný telefón a internet, je pripojená na káblovú televíziu, odoberá vodu, plyn, elektrinu, niektorí sudcovia uzatvorili zmluvu o hypotekárnom úvere, zmluvu o pôžičke, prípadne leasingovú zmluvu a pod. Ak by mala byť opodstatnená argumentácia povinnej obsiahnutá v jej námietke zaujatosti, bol by každý sudca Slovenskej republiky - bez ďalšieho - vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci v konaní, účastníčkou ktorého je niektorá banka (a je jedno či banka, v ktorej má sudca účet, alebo iná banka). V konkurenčnom prostredí trhu bankových služieb totiž procesný (ne)úspech jednej z bánk v niektorom občianskom súdnom konaní môže za istých okolností znamenať ekonomický a iný (ne)úspech inej, konkurenčnej banky. Ako dôvod na vylúčenie sudcu Najvyšší súd SR často uvádza taktiež vzťah medzi sudcom a stranou, ktorý sa vyznačuje majetkovou povahou, avšak tiež bez toho, aby tento vzťah bližšie definoval.

Povinnosti Sudcu a Postup Súdu

CSP zakotvuje povinnosť sudcu, ktorý má spor prejednať a rozhodnúť, v prípade, ak zistí skutočnosti, pre ktoré je vylúčený, bezodkladne ich oznámiť predsedovi súdu. Sudca môže po takomto oznámení urobiť len tie úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ide spravidla o úkony, ktoré je potrebné dokončiť, aby predchádzajúca činnosť súdu nebola zmarená. Pochopiteľne, nemôže ísť o rozhodnutie vo veci, prípadne procesné rozhodnutie, ktorým by sa zastavilo konanie. O vylúčení sudcu rozhoduje predseda súdu uznesením, voči ktorému nie je možné podať odvolanie. V prípade, ak sudca vie o tom, že v konaní existujú skutočnosti, pre ktoré je z prejednávania a rozhodnutia sporu vylúčený, tieto skutočnosti bezodkladne neoznámi a spor prejednáva a rozhoduje aj naďalej, ide o závažné disciplinárne previnenie sudcu, za ktoré mu hrozí uloženie disciplinárneho opatrenia v zmysle zákona č. 385/2000 Z. z.

Opravné Prostriedky a Námietka Zaujatosti

Ak súd rozhodne o tom, že sudca nie je z konania vylúčený, nič nebráni strane, aby zaujatosť sudcu namietala v rámci opravného prostriedku proti rozhodnutiu vo veci samej ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP, prípadne ako dovolací dôvod podľa § 420 písm. e) CSP. Podľa Najvyššieho súdu ČR totiž platí, že: „V občanském soudním řízení je nutné důsledně odlišovat námitku podjatosti soudce nebo přísedícího (§ 15a odst. 3) a námitku, že ve věci rozhodl vyloučený soudce nebo přísedící, která je odvolacím důvodem a zmatečností (důvodem žaloby pro zmatečnost a vadou, k níž přihlíží ve smyslu ustanovení § 242 odst. 3 věty druhé o.s.ř. dovolací soud). Zatímco pro námitku podjatosti soudce (přísedícího) je v ustanovení § 15a odst. 2 o.s.ř. předepsána lhůta, jejímž zmeškáním se stává opožděnou (§ 15b odst. 3 a § 16 odst. 2 o.s.ř.), uplatnění námitky, že ve věci rozhodl vyloučený soudce (přísedící), je limitováno jen lhůtami, předepsanými pro podání opravných prostředků, v nichž tvoří jejich důvod, případně též způsobem jejich projednání. Vyššie uvedené platí podľa Najvyššieho súdu ČR aj o dovolacom konaní. Zároveň, podľa judikatúry, skutočnosť, že sudca bol právoplatným rozhodnutím nadriadeného súdu vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, nebráni dovolaciemu súdu v dovolacom konaní posúdiť túto otázku inak.

Predpojatosť a Vylúčenie Zamestnancov Správneho Orgánu

Príspevok sa zaoberá predpojatosťou a vylúčením zamestnancov, resp. V priebehu celého správneho konania je dôležité, aby rozhodovali subjekty, ktoré sú nezávislé vzhľadom na prejednávanú záležitosť a účastníkov správneho konania alebo iné subjekty v správnom konaní. Správne konanie musí prebiehať nezávisle a jednotlivé procesné úkony nemôžu robiť takí zamestnanci správneho orgánu, ktorí sú v danom prípade zaujatí. V prípade predpojatosti (zaujatosti) zamestnanca správneho orgánu je potrebné, aby sa správny orgán dozvedel od účastníka správneho konania, že jednotlivé úkony robí takýto zamestnanec. Pokiaľ dôjde k procesným úkonom, ktoré vykonal zaujatý zamestnanec správneho orgánu, možno ich spochybniť, a rovnako možno spochybniť aj rozhodnutie, ktoré bolo vydané. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

Príklad z praxe

Účastník správneho konania oznámil podľa § 10 správneho poriadku správnemu orgánu, že má pochybnosť o nezaujatosti zamestnanca správneho orgánu, pretože mal sprostredkovanú informáciu, že ho tento zamestnanec ohováral. Správny orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia zamestnanca správneho orgánu oznámené, rozhodol tak, že ho nevylúčil s odôvodnením, že ide len o pochybnosť, pričom na vylúčenie je potrebné zaujatosť riadne preukázať. S uvedeným postupom správneho orgánu účastník správneho konania nesúhlasil. Podľa § 9 ods.

Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR

Na základe analýzy rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (vychádzajúc z uznesení, ktoré najvyšší súd ústavnému súdu prezentoval) treba jednoznačne súhlasiť s názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého v rámci rozhodovania o väzbe pri súbehu námietky zaujatosti sudcu podanej stranou a námietky vlastnej zaujatosti podanej sudcom, zaujatosť ktorého namietla aj strana (pričom obe námietky majú zhodný obsah, resp. dôvody), treba predovšetkým (prioritne) rozhodnúť o námietke vlastnej zaujatosti podanej sudcom, a to postupom podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku.

Ústavný súd k okolnostiam sťažovateľovej veci uvádza, že predmet konania o uplatnenej námietke zaujatosti konajúceho sudcu alebo rozhodcu nemožno stotožňovať s predmetom konania, v ktorom dotknutý sudca, respektíve rozhodca koná a rozhoduje. Konanie o uplatnenej námietke zaujatosti spravidla končí rozhodnutím, ktorým konkrétny sudca prípadne rozhodca je alebo nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania určitej veci.

Z rozhodovacej činnosti ESĽP v spojitosti s čl. 6 ods. 1 dohovoru tiež vyplýva, že súd, ktorý prerokováva námietku účastníka konania o zaujatosti sudcu, nerozhoduje o merite veci (sťažnosť č. 19231/91, rozhodnutie z 9. januára 1995). Jeho rozhodnutie sa týka len zloženia súdu, ktoré nie je „občianskoprávneho charakteru“ v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože ide o právo procesné. Pokiaľ by malo zloženie súdu vplyv na hlavné konanie a rozhodnutie na ňom prijímané, je potrebné pripomenúť, že podstata konania sa musí priamo týkať práv a záväzkov súkromného c.

Podľa § 16 ods. 1 OSP súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. V zmysle citovaného uznesenia sa námietka zaujatosti sudcu predkladá nadriadenému súdu, ktorý v tomto prípade nerozhoduje ako súd odvolací, a ani rozhodnutie o námietke zaujatosti nemá povahu rozhodnutia odvolacieho súdu ako rozhodnutia, proti ktorému Občiansky súdny poriadok výlučne pripúšťa v zmysle § 236 až § 239 použitie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Krajský súd ako nadriadený súd bol oprávnený s konečnou platnosťou rozhodnúť o nám.

Zákonný sudca totiž nie je pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej oprávnený vysloviť svoj právny názor na meritum veci, a to ani nepriamo (s určitou výnimkou vyplývajúcou z ustanovenia § 100 ods. 1 tretej vety Občianskeho súdneho poriadku). Tvrdený opačný postup zákonného sudcu je preto nezákonný, čo zároveň znamená, že takýto postup možno uplatniť v námietke zaujatosti. Vo svojej podstate ide v tomto prípade o námietku zaujatosti zákonného sudcu zo subjektívneho pohľadu, keďže námietka vychádza zo správania zákonného sudcu, ktorý mal dať nepriamo najavo, že v spore bude úspešná žalobkyň.

Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca 1998), Ustanovenie § 14 ods. 1 OSP spája vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania veci nielen s preukázanou zaujatosťou sudcu, ale už so samotnými pochybnosťami, ktoré objektívne v tom-ktorom prípade.

„Zaradenie návrhu na priznanie odkladného účinku, ak to vyplýva z povahy veci, medzi podania vo veci samej, súvisí s tým, že nová právna úprava správneho súdneho konania radikálne mení doterajšiu právnu úpravu odkladu vykonateľnosti, a to i s ohľadom na zavedenie jednoinštančného konania v správnom súdnictve. Rozlišovanie podania vo veci samej a podania, ktoré nie je podaním vo veci samej, sa pritom odráža v Správnom súdnom poriadku jednak v nutnosti dodatočného doručenia podania vo veci samej, urobeného v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu v listinnej podobe.

Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov. BARAK, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008, s. 101 a nasl.), resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len 12 popretím rovnosti účastníkov konania, ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua; porov. bod 5 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. Nao 46/2010-78 z 11. júna 2010; www.nssoud.cz), a vôbec.

Podľa § 205a ods. 1 písm. a) OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu. Podľa § 221 ods. 1 písm. b) OSP ak nie sú podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, súd rozhodnutie zruší. Najmä ho zruší, ak sú tu také vady, že konanie nemalo pre nedostatok podmienok konania prebehnúť alebo že rozhodoval vylúčený sudca alebo že súd nebol správne obsadený.

Pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, resp. Venillo z roku 1991 A-198). Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone (porovnaj napr. r.

tags: #namietka #zaujatosti #v #správnom #konaní #podmienky