
Namieta zaujatosti sudcu je právny inštitút, ktorý má zabezpečiť nestrannosť a objektivitu súdneho konania. V trestnom konaní je táto otázka obzvlášť dôležitá, pretože ide o rozhodovanie o základných právach a slobodách obvineného. Tento článok sa venuje problematike namietania zaujatosti sudcu v trestnom konaní, a to aj s ohľadom na vzory a judikatúru.
Nezávislosť súdnej moci má dvojitý význam: inštitucionálnu nezávislosť súdov a individuálnu nezávislosť sudcov. Nezávislosť sudcu znamená jeho nezávislosť od politického systému, ako aj v rámci samotnej súdnej moci, konkrétneho súdu, jeho vedenia a kolektívu. Nestrannosť sudcu sa posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu a objektívneho kritéria, aby sa zistilo, či existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Toto právo je však možné prelomiť v prípadoch, keď existujú dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci inému súdu podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku.
Článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje právo na prejednanie veci pred nestranným súdom. Toto právo sa zabezpečuje aj prostredníctvom povinnosti súdu prejednať návrh na odmietnutie sudcu pre jeho zaujatosť.
§ 30 ods. 1 Trestného poriadku upravuje dôvody vylúčenia sudcu z vykonávania úkonov trestného konania. Sudcu možno vylúčiť, ak existujú pochybnosti o jeho nezaujatosti, napríklad pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka.
Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky
§ 31 Trestného poriadku upravuje postup pri rozhodovaní o námietke zaujatosti. O námietke rozhoduje súd, ktorého sudca sa má vylúčiť, alebo súd vyššieho stupňa.
§ 23 ods. 1 Trestného poriadku umožňuje odňať vec príslušnému súdu a prikázať ju inému súdu toho istého druhu a stupňa, ak pre to existujú dôležité dôvody. Takýmto dôvodom môže byť aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z vykonávania úkonov trestného konania.
Za dôvody vylúčenia sudcu nemožno považovať len samotnú skutočnosť, že v čase súdneho konania bol v tlači uverejnený článok o prejednávanej veci, a to ani vtedy, ak sa článok zakladal na informáciách poskytnutých oznamovacím prostriedkom.
Dôležitým dôvodom na vylúčenie sudcu je existencia takých konkrétnych skutočností, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Príkladom môže byť príbuzenský vzťah medzi sudcom a poškodeným, ako to bolo uvedené v námietke zaujatosti Jozefa Nováka.
Podľa existujúcej súdnej praxe sa námietka zaujatosti vznesená proti všetkým sudcom konkrétneho súdu považuje za návrh na delegáciu podľa § 23 Trestného poriadku.
Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup
Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane zdôrazňuje, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Preto je možné vylúčiť sudcu len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom je povinnosť súdu prejednať každý návrh na vylúčenie sudcu pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom.
Vzorom námietky zaujatosti je prípad Jozefa Nováka, ktorý namietal zaujatosť vyšetrovateľa, pretože bol bratom poškodenej. Takáto situácia môže vyvolať pochybnosti o nezaujatosti, a preto je namieste žiadať vylúčenie vyšetrovateľa z konania.
Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR samotná medializácia prípadu nie je dôvodom na vylúčenie sudcu. Je však potrebné posúdiť, či medializácia prípadu nevytvorila také okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť nestrannosť sudcu.
V prípade, ak procesná strana namieta zaujatosť voči celému senátu, považuje sa to za návrh na delegáciu podľa § 23 Trestného poriadku. Súd musí posúdiť, či existujú dôležité dôvody na odňatie veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému súdu.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?
Pri posudzovaní zaujatosti sudcu je potrebné zohľadniť objektívne aj subjektívne hľadisko. Objektívne hľadisko sa zameriava na to, či existujú skutočnosti, ktoré by mohli u nestrannej osoby vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Subjektívne hľadisko sa zameriava na vnútorné presvedčenie sudcu o jeho nezaujatosti.
Stretávanie sa sudcu s osobami mimo súdneho konania môže vyvolať otázky o jeho nestrannosti. Erika Kutková zdôrazňuje, že je dôležité, aby sudcovia sebakriticky a objektívne hodnotili svoju nestrannosť a potenciálny konflikt záujmov. Príkladom sú medializované stretnutia sudcu Juraja Klimenta s Danielom Lipšicom, ktoré boli predmetom posudzovania Najvyšším súdom.
Rozsudky ESĽP vo veciach Karrar proti Belgicku a Ugulava proti Gruzínsku poukazujú na dôležitosť objektívnej nestrannosti sudcu. V prípade Karrar ESĽP konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože správanie predsedu senátu mohlo vyvolať dôvodnú obavu o jeho nestrannosti. V prípade Ugulava ESĽP posudzoval vymenovanie bývalého generálneho prokurátora za sudcu Najvyššieho súdu a jeho vplyv na nestrannosť súdneho konania.