
Kolízny opatrovník zohráva v súdnych konaniach zásadnú úlohu pri ochrane práv a záujmov maloletých detí, najmä v situáciách, keď dochádza k stretu záujmov medzi deťmi a ich zákonnými zástupcami, najčastejšie rodičmi. Tento článok sa zaoberá problematikou namietania zaujatosti kolízneho opatrovníka, dôvodmi, ktoré k tomu vedú, a postupmi, ako sa v takýchto situáciách brániť.
Maloleté deti majú obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, a preto potrebujú zastúpenie v konaniach pred súdom. Zastupovanie maloletého dieťaťa má byť riadne, nie len formálne. Kolízny opatrovník by mal preto dôsledne poznať záujmy dieťaťa a jeho oprávnené záujmy by mal presadzovať v konaní efektívnym spôsobom, čo sa v praxi nie vždy deje. Spravidla ich zastupujú rodičia, avšak v situáciách, keď by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a deťmi, alebo medzi deťmi navzájom, súd ustanoví kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník sa tak stáva zástupcom dieťaťa v danom konaní, pričom jeho úlohou je zabezpečiť, aby boli záujmy dieťaťa chránené bez ohľadu na záujmy rodičov.
Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sú na to dôvody, o ustanovení kolízneho opatrovníka rozhodne súd priamo v súdnom konaní osobitným uznesením. Proti tomuto uzneseniu môžu všetci účastníci dotknutého súdneho konania podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia. V rámci odvolania má účastník konania možnosť vzniesť námietky voči osobe, ktorú súd určil za kolízneho opatrovníka. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený.
Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká:
Vykonaním úkonu, na ktorý bol ustanovený: Ak bol kolízny opatrovník ustanovený na konkrétny právny úkon, jeho funkcia zaniká vykonaním tohto úkonu.
Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky
Skončením príslušného konania: Ak bol kolízny opatrovník ustanovený na zastupovanie dieťaťa v konkrétnom súdnom konaní, jeho funkcia zaniká právoplatným skončením tohto konania.
Zrušením uznesenia o ustanovení opatrovníka: Súd môže zrušiť uznesenie o ustanovení opatrovníka, ak na jeho strane existujú dôvody nezlučiteľné s jeho ustanovením (§ 31a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). O dôvode na zrušenie sa však súd musí dozvedieť, napríklad od účastníka konania.
V praxi sa často vyskytujú situácie, keď rodičia spochybňujú nestrannosť kolízneho opatrovníka. Medzi najčastejšie dôvody patria:
Nezlučiteľnosť záujmov: Záujmy osoby, ktorá má byť ustanovená za kolízneho opatrovníka, sa nesmú stretať so záujmami dieťaťa.
Objektívna nezaujatosť: Zamestnanec úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nepostupuje v súdnom konaní nezaujato a nestranne, súdu podáva neobjektívne, nekompletné správy atď.
Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup
Nedostatočné zohľadňovanie názoru dieťaťa: Kolízny opatrovník nerešpektuje názor dieťaťa, ak je schopné formulovať vlastné názory vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú. Rovnako častým javom sú výhrady rodiča voči konkrétnemu zamestnancovi úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že daný zamestnanec je zaujatý v prospech druhého rodiča, nekoná s obomi rodičmi, správa sa nevhodne, pomery v rodine nešetrí riadne, súdu podáva neobjektívne správy atď..
Neobjektívne správy pre súd: Kolízna opatrovníčka vo svojich správach pre súd klame, uvádza polopravdy a bráni rodičovi pri získavaní informácií.
Bagatelizovanie dôležitých skutočností: Kolízny opatrovník bagatelizuje tvrdenia maloletého dieťaťa o negatívnych zážitkoch s priateľom matky, pričom tieto tvrdenia môžu signalizovať potrebu nariadenia znaleckého dokazovania.
Zatajovanie informácií: Kolízny opatrovník zatajuje súdu dôležité skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie súdu v prospech jedného z rodičov.
Nedostatočné šetrenie pomerov: Kolízny opatrovník nedostatočne zisťuje pomery v rodine, najmä podmienky bývania u matky a vzťahy v tejto domácnosti, čo môže viesť k nesprávnemu rozhodnutiu súdu o striedavej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?
V prípade, ak má účastník konania pochybnosti o nestrannosti kolízneho opatrovníka, má niekoľko možností, ako sa brániť:
Hoci právne predpisy výslovne neupravujú možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi, účastník konania môže informovať súd o existencii dôvodu na zrušenie uznesenia o ustanovení kolízneho opatrovníka. Aby však súd mohol uznesenie o ustanovení opatrovníka zrušiť, tak o dôvode na tento postup sa musí dozvedieť. Súd zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka, ak na jeho strane existujú dôvody nezlučiteľné s jeho ustanovením.
Ak účastník súdneho konania vyjadrí nespokojnosť s postupom orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka, je potrebné rozlíšiť, či podanie smeruje proti zamestnancovi, ktorý zastupuje orgán, alebo proti samotnému orgánu ako kolíznemu opatrovníkovi. Ak podanie smeruje proti zástupcovi, postup zamestnanca posúdi príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V prípade, ak námietka smeruje priamo proti právnickej osobe, t. j. úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je potrebné podať sťažnosť v súlade so zákonom č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.
Ďalšou možnosťou, ako sa brániť proti postupu kolízneho opatrovníka (t. j. konkrétneho úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) je podanie sťažnosti v súlade so zákonom č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v platnom znení. Sťažnosť podľa Zákona o sťažnostiach je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy a zároveň poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
Účastník konania má právo zúčastňovať sa na pojednávaniach, vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, navrhovať vykonanie dôkazov a navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť. Je dôležité, aby účastník konania dôsledne uplatňoval tieto práva a predkladal súdu všetky relevantné skutočnosti, ktoré svedčia o zaujatosti kolízneho opatrovníka.
Funkciou kolízneho opatrovníka je chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme. V zmysle § 73 ods. 2, písm. b/ zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately (zákon č. 305/2005 Z.z.) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je práve § 31 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.). Zároveň na základe zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele úrad zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa (§ 73 ods. 2, písm.
Kolízny opatrovník má v konaní pred súdom postavenie účastníka konania, čo ho oprávňuje zúčastňovať sa na pojednávaniach, vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, navrhovať vykonanie dôkazov a navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť. Kolízny opatrovník všetky zistené skutočnosti písomne oznámi súdu, pričom jeho vyjadrenia a správa sú dôležité dôkazy pre objektívne posúdenie veci.
Orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately je pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka oprávnený zisťovať rodinné, bytové a sociálne pomery dieťaťa, ktoré sú dôležité pri rozhodovaní súdu. Pri zisťovaní názoru dieťaťa musí orgán poskytnúť dieťaťu pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec.
V záujme objektívneho posúdenia veci je dôležité zistiť názor dieťaťa, ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť. Názor dieťaťa súd zisťuje spravidla prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť.
V praxi sa kolízny opatrovník môže objaviť aj v konaniach o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Spôsobilosť na právne úkony vyjadruje oprávnenie osoby vlastným konaním robiť právne úkony. S účinnosťou od 1. júla 2016 už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, iba ju obmedziť. Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony upravuje zákon č. 161/2016 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
V konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony má zásadný význam znalecké dokazovanie. Súd musí obligatórne ustanoviť a vyslúchnuť znalca.
tags: #namietka #zaujatosti #kolízneho #opatrovníka #dôvody