Námietky proti upovedomeniu a význam plnomocenstva v slovenskom práve

Úvod

Tento článok sa zaoberá problematikou námietok proti upovedomeniu a významom plnomocenstva v slovenskom právnom systéme. Plnomocenstvo je kľúčový inštitút zastúpenia, ktorý umožňuje jednej osobe konať v mene druhej. V kontexte súkromného práva, a obzvlášť občianskeho práva, je dôležité rozumieť, ako plnomocenstvo funguje a aké sú jeho obmedzenia.

Právo verejné a súkromné

Právo sa tradične delí na dve základné vetvy: verejné a súkromné. Toto rozdelenie má svoje korene v rímskom práve, kde rímsky právnik Ulpianus definoval verejné právo ako to, ktoré sa zameriava na záujem rímskeho štátu, a súkromné právo ako to, ktoré sa zameriava na záujem jednotlivcov. Toto rozlíšenie má významný vplyv na rôzne právne odvetvia.

Odvetvia súkromného práva

Medzi odvetvia súkromného práva patrí predovšetkým občianske právo, ktoré sa v kontinentálnom právnom systéme považuje za všeobecné súkromné právo. Z neho sa postupne vyvinuli ďalšie odvetvia a pododvetvia, ktoré tvoria tzv. osobitné súkromné právo. Medzi tieto odvetvia patrí napríklad obchodné právo, rodinné právo a pracovné právo (individuálna časť).

Zásady súkromného práva

Súkromné právo sa riadi niekoľkými základnými zásadami, ktoré zabezpečujú spravodlivosť a rovnováhu medzi účastníkmi právnych vzťahov. Medzi tieto zásady patria:

1. Zásada rovnosti: Účastníci občianskoprávnych vzťahov majú rovnaké postavenie. Občiansky zákonník túto zásadu upravuje v § 2 ods. 2.
2. Zásada zmluvnej slobody: Subjekty slobodne vstupujú do súkromnoprávnych vzťahov a môžu si slobodne formovať svoje vzájomné práva a povinnosti podľa vlastnej vôle, pokiaľ nie sú obmedzené kogentnými normami.
3. Zásada prevencie: Táto zásada spočíva v predchádzaní ohrozovaniu a porušovaniu práv vyplývajúcich zo súkromnoprávnych vzťahov. Občiansky zákonník ju vyjadruje v ustanovení § 3 ods. 4. Účastníci sú povinní dbať na to, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku sporov a aby pri formulovaní konkrétneho zmluvného vzťahu predchádzali vzniku sporov.
4. Zásada ekvity: V modernej dobe táto zásada zodpovedá pravidlám, akými sú dobré mravy, zásady poctivého obchodu, obchodné zvyklosti a zákaz zneužitia práva.

Dobré mravy v súkromnom práve

Dobré mravy majú v súkromnom práve význam základnej zásady. Občiansky zákonník vyjadruje túto zásadu v § 3 ods. 1, ktorý odkazuje na dobré mravy ako na korektív pri výkone práv a povinností. Dobré mravy plnia funkciu hodnotiacej normy, ktorá sa má aplikovať. Pritom sa tak deje tým spôsobom, že odkazová norma zákona buď kladie na roveň porušenie alebo rozpor právnych pravidiel a pravidiel dobrých mravov alebo právna norma konkretizáciou vlastne rozširuje svoju pôsobnosť na ďalšie v zákone výslovne neupravené prípady.

Prečítajte si tiež: Ako podať námietky proti odmietnutiu zápisu?

Osobné práva

Osobné práva súvisia s chránenými aspektmi ľudskej osobnosti. Medzi ne patria práva na ochranu osobnosti, života, zdravia a ďalšie.

Vzťah občianskeho a obchodného práva

Vzťah medzi občianskym právom a obchodným právom možno charakterizovať ako vzťah všeobecného právneho odvetvia ku zvláštnemu právnemu odvetviu. Občiansky zákonník je lex generalis (všeobecný zákon) a Obchodný zákonník je lex specialis (špeciálny zákon). Zásada subsidiarity je vyjadrená v oboch týchto kódexoch. Občiansky zákonník v § 1 ods. 2 stanovuje, že občianskoprávne vzťahy sa spravujú Občianskym zákonníkom, ak ich neupravujú iné zákony. Obchodný zákonník zas vyjadruje zásadu subsidiarity v § 1 ods. 2, ktorý hovorí, že na vzťahy upravené týmto zákonom sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Unifikácia súkromného práva v EÚ

Európska únia vynaložila značné úsilie na unifikáciu súkromného práva v európskom kontexte. Medzi základné nástroje unifikácie patrí vytvorenie tzv. vnútorného trhu, ktorý zahŕňa štyri základné slobody: voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Ďalšími dôležitými pojmami sú sloboda pohybu a princíp nediskriminácie. Európske právo upravuje mnohé aspekty súkromného práva, napríklad právo pobývať, právo na hľadanie pracovných príležitostí, právo na vzdelanie, právo voliť, cestovať a právo na ochranu.

Štruktúra Občianskeho zákonníka

Občiansky zákonník sa delí na niekoľko častí:

I. časť: Všeobecné ustanoveniaII. časť: Vecné práva (vlastnícke právo, držba, záložné právo, vecné bremená, zádržné právo)III. časť: Záväzkové právoIV. časť: Dedičské právoV. časť: (nešpecifikované)VI. časť: (nešpecifikované)VII. časť: (nešpecifikované)VIII. časť: (nešpecifikované)IX. časť: (nešpecifikované)

Prečítajte si tiež: Námietky v exekučnom konaní

Konkrétna úprava zodpovednosti za škodu predchádza ustanoveniam o prevencii.

Nadobúdanie vlastníckeho práva

Vlastnícke právo je možné nadobudnúť rôznymi spôsobmi. Nadobúdanie sa delí podľa toho, či ide o nadobudnutie práva medzi živými (inter vivos) alebo pre prípad smrti (mortis causa), podľa toho, či ide o originárny (pôvodný) alebo derivatívny (odvodený) spôsob nadobudnutia. Prevodom sa rozumie nadobudnutie vlastníckeho práva na základe prejavu vôle zmluvou. Uplatňuje sa tu zásada, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám. Nabyvateľ teda vlastnícke právo nadobúda v takom rozsahu, v akom ho mal pôvodný vlastník. Z tejto zásady existujú dve výnimky, a to v prípade nadobudnutia vlastníctva v dobrej viere od nepravého dediča a ďalej v prípade výkonu záložného práva záložným veriteľom tým, že ako nevlastník predáva zálohu. Ďalšie výnimky pripúšťa Obchodný zákonník. Prevod sa dá charakterizovať ako zmluvné nadobudnutie vlastníckeho práva, kedy sa zmluvou mení osoba vlastníka a kedy nabyvateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo od doterajšieho vlastníka. Najčastejšími zmluvami prevádzajúcimi vlastnícke právo sú kúpna zmluva, zámenná zmluva a darovacia zmluva (tzv. scudzovacie zmluvy). Existuje ale mnoho ďalších, napr. zmluva o budúcej zmluve, atď. Vlastnícke právo je možné nadobudnúť aj na základe iných právnych skutočností (na základe zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, dedením). Na základe rozhodnutia štátneho orgánu sa môže jednať napr. o povolenie na vklad do katastra nehnuteľností (§ 65), z dôvodu vyvlastnenia atď.

Právne úkony

Právne úkony sa delia podľa rôznych kritérií. Jedným z nich je ich delenie podľa miery dôkazu. Poznáme právne úkony známe (notorické), právne úkony predpokladané (presumované), ktoré sa ďalej delia na vyvrátiteľné a nevyvrátiteľné.

Za perfektný sa považuje právny úkon, keď bol zavŕšený, teda keď boli splnené jeho podstatné znaky, aby vôbec mohlo ísť o právny úkon. Právny úkon sa stáva perfektným vznikom právneho úkonu. Platnosť právneho úkonu je ďalšou okolnosťou, ktorá závisí od splnenia náležitostí právneho úkonu. Platnosť sa vymedzuje negatívne, a to tak, že jedným z následkov vadného právneho úkonu je jeho neplatnosť (ďalšími sú odporovateľnosť a možnosť jednostranne odstúpiť od zmluvy). Neplatné sú právne úkony, ktorým chýba niektorá náležitosť, ktorú zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti. Neplatnosť sa delí na absolútnu a relatívnu.

Absolútna neplatnosť pôsobí priamo zo zákona (ex offo) voči každému, takže sa jej môže každý dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd (alebo iný štátny orgán) aj bez návrhu. Plnenie z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie. Relatívna neplatnosť nepôsobí priamo zo zákona, ale je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohoto právneho úkonu. Na relatívnej neplatnosti súd prihliada len na návrh oprávnenej osoby. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje v lehote 3 rokov od vykonania právneho úkonu. Ak námietka neplatnosti odpadla, je možné sa úspešne domáhať plnenia zo zmluvy.

Prečítajte si tiež: Úrad pre verejné obstarávanie a kaucia

Právne účinky právneho úkonu môžu nastať aj neskôr (strany sa tak dohodli, odkladacia podmienka apod.).

Subjekty práva

Subjektmi práva sú fyzické osoby a právnické osoby. Fyzickou osobou je človek. Spôsobilosť na práva a povinnosti má každý človek od narodenia až do smrti. Za subjekt práva sa považuje aj počaté, ale ešte nenarodené dieťa (nasciturus), za predpokladu, že sa narodí živé. Smrť sa zisťuje buď predpísaným spôsobom (lekárskou prehliadkou) alebo vyhlásením osoby za mŕtvu. Za mŕtvu vyhlási osobu súd, ak zistí jej smrť inak než predpísaným spôsobom.

Právnické osoby sú definované v § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Sú to:

1. združenia fyzických a právnických osôb,
2. účelové združenia majetku,
3. štátne orgány,
4. iné subjekty, o ktorých to stanovuje zákon (napr. štátne a príspevkové organizácie zriaďované ústrednými orgánmi štátnej správy, obcami a vyššími územnými celkami; družstevné podniky, právnické osoby zriaďované na základe zvláštnych predpisov).

Vznik právnickej osoby pozostáva z jej zriadenia a následného vzniku. Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva o zriadení právnickej osoby (pri viac zakladateľoch) alebo zakladateľská listina o zriadení právnickej osoby (pri jednom zakladateľovi) alebo iná forma zriadenia podľa zvláštneho zákona. Právnická osoba vzniká dňom zápisu do príslušného registra (napr. obchodného registra, registra združení, nadácií apod.). Tento zápis má konštitutívny charakter, ide o tzv. legalizáciu právnickej osoby.

Zánik právnickej osoby nastáva dvoma spôsobmi, a síce na zrušenie právnickej osoby a na zánik právnickej osoby. Právnická osoba sa zrušuje dobrovoľným rozhodnutím alebo z iných dôvodov stanovených zákonom. Právnická osoba zaniká výmazom z príslušného registra, ak zvláštny zákon nestanovuje niečo iného.

Zastúpenie

Zastúpenie je právny vzťah, v ktorom jedna osoba (zástupca) koná v mene a na účet inej osoby (zastúpený). Zastúpenie môže byť založené na zákone (zákonné zastúpenie) alebo na dohode (zmluvné zastúpenie). Plná moc je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým zastúpený dáva ostatným na vedomie, že v plnej moci uvedená osoba má oprávnenie ho zastupovať a v akom rozsahu. Plná moc môže byť súčasťou inej písomnosti (napr. zmluvy o dielo). Plná moc môže byť udelená fyzickej aj právnickej osobe, kedy v prípade právnickej osoby za ňu jedná štatutárny orgán. Plná moc môže byť udelená aj formou notárskej zápisnice. Plná moc môže byť udelená aj viacerým zástupcom (tzv. kolektívna plná moc).

Zákonnými zástupcami sú:

1. rodičia maloletého dieťaťa,
2. opatrovník (ustanovený súdom),
3. verejný opatrovník (orgán miestnej správy),
4. osoba ustanovená súdom.

tags: #namietky #proti #upovedomeniu #nepredlozil #plnomocenstvo #vzor