Európsky Platobný Rozkaz: Zjednodušené Vymáhanie Cezhraničných Pohľadávok

Vytvorenie jednotného vnútorného trhu v rámci Európskej únie prinieslo mnoho príležitostí na rozvoj obchodných vzťahov so zahraničnými partnermi. Sledovaným účelom Nariadenia EPR je zjednodušenie a urýchlenie súdnych konaní v cezhraničných sporoch. Jedným z nástrojov Európskej únie na zjednodušenie a zrýchlenie riešenia cezhraničných sporov je európsky platobný rozkaz.

Čo je Európsky Platobný Rozkaz?

Európsky platobný rozkaz je rozhodnutím súdu jedného z členských štátov EÚ a má vlastnosti klasického rozsudku, avšak s platnosťou v celej Únii. To znamená, že na jeho základe je možné zahájiť na dlžníka v zahraničí exekúciu, pričom nemusíte absolvovať komplikovaný postup spojený s uznávaním rozhodnutia (v zahraničí neakceptujú cudzie rozsudky bez zvláštneho konania). Vydanie európskeho platobného prebieha v zjednodušenom konaní upravenom priamo európskym nariadením a pravidlá sú úplne rovnaké vo všetkých členských štátoch. Pre zjednodušenie postupu a zaistenie univerzálnosti sú vypracované vzorové tlačivá (formuláre) dostupné vo všetkých úradných jazykoch.

Právny Základ

Európsky platobný rozkaz je upravený v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze. Toto nariadenie má za cieľ zjednodušiť, zrýchliť a znížiť náklady na súdne konania v sporoch, ktoré zahŕňajú viacero krajín EÚ. Zároveň sa umožňuje voľný pohyb európskych platobných rozkazov, ktoré sa uznávajú a vykonávajú vo všetkých krajinách EÚ (okrem Dánska).

Rozsah Pôsobnosti

Na začiatok uvádzame, že Nariadenie EPR sa vzťahuje na občianske a obchodné veci, pri ktorých sa uplatňujú pohľadávky. Európsky platobný rozkaz je určený na vymáhanie pohľadávok pre cezhraničné spory, a to bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu.

Konanie o európskom platobnom rozkaze sa vzťahuje iba na občianske a obchodné veci. Nie je v ňom teda možné riešiť napr. spory o výživné. Samotné nariadenie nedefinuje presne čo je občianska alebo obchodná vec, výslovne však vylučuje zo svojho rozsahu určité kategórie vecí, napr. daňové, colné, administratívne veci.

Prečítajte si tiež: Postup pri európskom platobnom rozkaze

Taktiež nemožno tento inštitút vyplývajúci z Nariadenia EPR použiť v prípade uplatňovania nárokov vyplývajúcich z majetkových práv týkajúcich sa manželstva alebo dedenia, v súvislosti s konkurzným konaním týkajúcim sa platobne neschopných spoločností, pri uplatňovaní sociálnych dávok, pohľadávok z mimozmluvných záväzkov (napr. náhrady škody).

Cezhraničný Charakter Sporu

Samozrejme, musí ísť o „cezhraničný spor“, t. j. jedna zo strán má bydlisko, resp. sídlo v inom členskom štáte EÚ ako druhý účastník. Cezhraničný spor, je taký spor v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

Vymáhanie Pohľadávok Prostredníctvom Európskeho Platobného Rozkazu

Európsky platobný rozkaz je možné použiť len na cezhraničné peňažné pohľadávky. O cezhraničný spor ide vtedy, ak dlžník má bydlisko/obvyklý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte (okrem Dánska). Pre toto konanie nie je rozhodujúce, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu a postup je pre všetkých rovnaký. Peňažná pohľadávka musí byť splatná v čase podania návrhu. Nie je možné podávať návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu, ak ešte neuplynula lehota k splneniu povinnosti.

Príklad

Váš obchodný partner je z Nemecka a evidujete voči nemu neuhradenú faktúru po splatnosti. V takomto prípade sú splnené všetky predpoklady pre zahájenie konania o vydanie európskeho platobného rozkazu.

Miesto Podania Návrhu

Vydanie európskeho platobného rozkazu je možné žiadať vo všetkých členských štátoch Európskej únie s výnimkou Dánska, v ktorom nariadenie o európskom platobnom rozkaze neplatí. Ak obchodujete s partnermi v Dánsku, v prípade vymáhania pohľadávky budete nútení obrátiť sa na dánske orgány a zoznámiť sa s ich právnou úpravou. Každý členský štát si určuje sám, ktoré súdy sú príslušné pre toto konanie. Členské štáty môžu priebežne meniť príslušné orgány, a preto odporúčame skontrolovať pri predkladaní návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu aktuálne zoznamy. Konkrétne súdy si môžete jednoducho vyhľadať na stránke európskeho portálu elektronickej justície zadaním štátu a mesta bydliska/sídla dlžníka.

Prečítajte si tiež: VZN Rača: Daň za psa a parkovanie ZŤP

Postup Vydávania Európskeho Platobného Rozkazu

Konanie o európskom platobnom rozkaze je formulárové. To znamená, že nevytvárate žiadny text žaloby, ale postupuje presne podľa pokynov. V prvom rade formulár je potrebné vyplniť v jazyku, ktorý je súdom akceptovaný (dostupné sú rôzne jazykové verzie). Formuláre sú vcelku jednoduché na vyplňovanie, dôležité je uviesť všetky podstatné informácie o stranách sporu a o Vašej pohľadávke (výška dlhu, príslušenstvo, na základe čoho pohľadávka vznikla- zmluva, faktúra, vzniknuté náklady) a doložiť dôkazy (napr. faktúry, objednávky). Formulár môžete poslať aj elektronicky s využitím zaručeného elektronického podpisu.

Konanie o európskom platobnom rozkaze je písomné, nemusíte nikam cestovať, o to dôležitejšie je však všetko dôkladne popísať a doložiť podkladmi. Po preskúmaní súd vydá európsky platobný rozkaz v lehote 30 dní.

Náležitosti Návrhu

Konanie o európskom platobnom rozkaze je založené na používaní vzorových tlačív. Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa podáva prostredníctvom vzorového tlačiva A, ktoré je prílohou nariadenia. V návrhu musí byť pohľadávka tak opísaná a špecifikovaná, aby sa odporca na základe dostatočných informácií mohol rozhodnúť, či bude pohľadávku popierať alebo nie. V dodatku k návrhu môže navrhovateľ súd informovať, že v prípade podania odporu zo strany odporcu nesúhlasí s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania. Návrh sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami vrátane elektronickej formy, ktoré akceptuje členský štát pôvodu a sú dostupné súdu pôvodu.

Dôkazy

Nariadenie výslovne neprikazuje pripájať listinné dôkazy ako sú napríklad faktúry, zmluvy, dodacie listy a podobne. Listinné dôkazy je však vhodné pripojiť vo forme fotokópie, aby súd, ktorý rozhoduje o vydaní európskeho platobného rozkazu mohol hneď skonštatovať, že návrh nie je zjavne neopodstatnený. Listinné dôkazy sú potrebné aj v prípade, ak by žalovaný podal proti rozkazu odpor. V takom prípade súdne konanie spravidla pokračuje podľa riadneho vnútroštátneho práva, kde musí žalobca svoje právo dokázať, a to aj formou listinných dôkazov.

Skúmanie Návrhu Súdom

Súd pritom po doručení európskeho platobného rozkazu skúma výlučne tlačivo a splnenie požiadaviek Naradenia EPR, t. j. či ide o cezhraničný spor, či má súd právomoc, či pohľadávka spadá do rozsahu pôsobnosti nariadenia a či je návrh opodstatnený. V prípade nesplnenia uvedených podmienok súd návrh zamietne. K zamietnutiu je potrebné doplniť, že súd zamietne návrh, ku ktorému bol navrhovateľ vyzvaný vykonať opravu a / alebo zmenu v zmysle čl. 9 a čl. 10 Nariadenia EPR.

Prečítajte si tiež: VZN obce pre zariadenia pre seniorov

Ak návrh neobsahuje nariadením vyžadované náležitosti a zároveň pohľadávka nie je zjavne neopodstatnená alebo návrh nie je neprípustný, súd poskytne navrhovateľovi príležitosť doplniť alebo opraviť návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu. Súd pri tom používa tzv. tlačivo B, ktorého vzor sa nachádza v prílohe nariadenia. Ak súd požiada navrhovateľa o doplnenie alebo opravu návrhu, určí lehotu, ktorú považuje podľa okolností za primeranú. Keďže ide o tzv. konanie o platobnom rozkaze, lehota by nemala byť príliš dlhá.

V prípade ak nie sú splnené nariadením vyžadované požiadavky (napríklad navrhovateľ nereagoval na odstránenie vád, pohľadávka je zjavne neopodstatnená, nejde o občiansku ani obchodnú vec a podobne), súd návrh zamietne. Urobí tak formou tlačiva typ D uvedeného v prílohe nariadenia. Proti zamietnutiu návrhu nie je prípustný opravný prostriedok. Pokiaľ by súd v konaní o európskom platobnom rozkaze zamietol návrh navrhovateľa, nebráni to navrhovateľovi, aby si prípadne uplatnil svoju pohľadávku opätovne, či už v zmysle niektorého z nariadení alebo vnútroštátneho práva.

Ak sú splnené požiadavky ustanovené nariadením, súd by mal vydať rozkaz do 30 dní od podania návrhu, a to vo forme tlačiva E, ako je uvedené v prílohe V nariadenia. Európsky platobný rozkaz sa vydáva spolu s vyhotovením tlačiva návrhu. Spolu s európskym platobným rozkazom musí súd odporcovi doručiť aj tzv. poučenie o možnosti podania odporu.

Doručovanie Rozkazu

Nariadenie ukladá členským štátom, aby rozkaz doručili odporcovi podľa vnútroštátneho práva, v nariadení stanovuje len minimálne požiadavky. Na Slovensku je touto vnútroštátnou úpravou ustanovenie § 174a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Môže sa doručiť európsky platobný rozkaz na Slovensku aj tzv. fikciou doručenia? Akýkoľvek spôsob doručenia založený na právnej fikcii by sa nemal považovať za dostatočný pre doručenie európskeho platobného rozkazu, to je jeden zo základných pilierov nariadenia. Z tohto dôvodu súdy v Slovenskej republike musia európsky platobný rozkaz doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené, čiže ustanovenia § 47 ods. 2 a § 48 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku sa nemôžu aplikovať. Pri nemožnosti doručenia európskeho platobného rozkazu na Slovensku by sa malo postupovať podľa § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže podľa článku 26 nariadenia ako aj podľa § 174a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom. Súd by mal teda európsky platobný rozkaz zrušiť a ďalej pokračovať v riadnom občianskom konaní.

Možnosti Po Doručení Rozkazu

Po doručení európskeho platobného rozkazu do rúk dlžníka môžu nastať nasledujúce situácie:

1. Dlžník pohľadávku zaplatí.
2. Dlžník môže pohľadávku poprieť v lehote 30 dní od doručenia rozkazu. Ak sa bude dlžník proti európskemu platobnému rozkazu brániť podaním opravného prostriedku, súd celú vec zmení na klasické vnútroštátne konanie, podľa vnútroštátneho práva, a môže nariadiť ústne pojednávanie. Tejto fáze sa môžete vyhnúť, ak pri podaní návrhu vyplníte Dodatok č. 2 nazvaný: Nesúhlas s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania. Tento postup má svoj význam pri menších pohľadávkach, kedy potenciálne náklady súdneho konania sú k výške pohľadávky zjavne neúmerné.
3. Dlžník európsky platobný rozkaz nenapadne v stanovenej lehote ani pohľadávku nezaplatí. Pokiaľ dlžník nevyužije opravný prostriedok (odpor), európsky platobný rozkaz sa stane automaticky vykonateľný. To znamená, že je možné priamo pristúpiť k exekúcii.

Odpor Proti Európskemu Platobnému Rozkazu

Odpor je potrebné taktiež podať na vzorovom tlačive (tlačivo F). V zmysle § 267 Civilného sporového poriadku je potrebné odpor „vecne odôvodniť“. Účinkom odporu podaného v zákonnej lehote sa stáva riadne občianske súdne konanie.

Odpor sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, vrátane elektronickej formy, akceptovanými členským štátom pôvodu a dostupnými súdu pôvodu. To závisí od legislatívy každého štátu únie. V Slovenskej republike je odpor proti európskemu platobnému rozkazu spoplatnený rovnako ako odpor proti platobnému rozkazu, čiže podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka (t. j. 6% z istiny).

Nariadenie ukladá súdom členských štátov povinnosť oboznámiť navrhovateľa o podaní odporu, rovnako ako musí byť oboznámený o akomkoľvek pokračovaní konania ako riadneho občianskeho súdneho konania, napríklad v prípade nemožnosti doručenia rozkazu. Súd môže ako formu oboznámenia napríklad zaslať odpor na vyjadrenie navrhovateľovi čo najskôr po jeho doručení.

Voči európskemu platobnému rozkazu je možné na Slovensku podať aj odvolanie proti výroku o trovách konania, o ktorom rozhoduje súd formou uznesenia. Proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní proti výroku o trovách v európskom platobnom rozkaze odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písmeno m/ OSP). Postupuje sa rovnako ako pri podaní odvolania proti trovám platobného rozkazu (pozri § 174a ods. 5 OSP).

Po uplynutí lehoty 30 dní na podanie odporu môže odporca podať návrh na preskúmanie európskeho platobného príkazu na príslušnom súde, ak:

• bol platobný rozkaz doručený odporcovi bez potvrdenia o prijatí a doručenie sa neuskutočnilo v primeranom čase na prípravu obhajoby,
• odporcovi bolo zabránené namietať proti pohľadávke z dôvodu vyššej moci alebo z dôvodu mimoriadnych okolností,
• európsky platobný rozkaz bol zjavne chybne vydaný.

Ak súd zamietne návrh odporcu, európsky platobný rozkaz zostáva v platnosti. Ak súd naopak rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené, európsky platobný rozkaz sa stane neplatným.

Vykonateľnosť Európskeho Platobného Rozkazu

Ak nebol proti európskemu platobnému rozkazu podaný odpor v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia, súd počká ešte pár dní na prípadné doručenie odporu (čiže nevyhlasuje rozkaz za vykonateľný ihneď po uplynutí 30 dní), následne vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný, a to vo forme tlačiva typ G. A keď je európsky platobný rozkaz už vykonateľný, súd ho zároveň zasiela navrhovateľovi (doručuje mu teda súčasne tlačivo E - rozkaz a G - vyhlásenie vykonateľnosti).

Exekúcia

Európsky platobný rozkaz je potrebné zaslať príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom sa rozkaz bude vykonávať. Ich zoznam opäť môžete nájsť na stránke európskeho portálu elektronickej justície. Exekúcia následne prebieha podľa vnútroštátnych pravidiel tohoto členského štátu. Uvedené je v kompetencii národnej legislatívy štátu, ktorý exekúciu vykonáva, teda postupuje sa podľa vnútroštátneho práva, avšak nariadenie upravuje osobitný prostriedok obrany, ktorým je návrh na odmietnutie výkonu európskeho platobného rozkazu.

Výkon sa na návrh odporcu príslušným súdom v členskom štáte výkonu odmietne, ak je európsky platobný rozkaz nezlučiteľný so skorším rozhodnutím alebo predtým vydaným rozkazom v akomkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine, za predpokladu, že skoršie rozhodnutie alebo rozkaz sa týkalo toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami a skoršie rozhodnutie alebo rozkaz spĺňa podmienky potrebné pre jeho uznanie v členskom štáte výkonu a nezlučiteľnosť sa nemohla vzniesť ako námietka v súdnom konaní v členskom štáte pôvodu.

Alternatívy k Európskemu Platobnému Rozkazu

Konanie o európskom platobnom rozkaze je voliteľným prostriedkom pre navrhovateľa (veriteľa), ktorý si stále môže zvoliť aj konanie podľa vnútroštátneho práva. Inak povedané, nariadenie o európskom konaní o platobnom rozkaze nebráni navrhovateľovi, aby pri uspokojovaní pohľadávky využil iné konanie dostupné podľa práva členského štátu alebo práva Spoločenstva.

Riadne Súdne Konanie

Rozsudok - ide o klasickú formu rozhodnutia, ktorou možno meritórne ukončiť spor v prípade všetkých druhov sporov vzniknutých z medzinárodnej kúpy tovaru. Rovnako ako v prípade uvedených skrátených foriem konania, aj v tomto prípade konanie začína na základe návrhu na začatie konania (žaloby). Navrhovateľ je povinný identifikovať odporcu, opísať skutkový stav a označiť dôkazy, na základe ktorých sa domáha svojho nároku a najmä uviesť žalobný návrh - petit, teda návrh výroku rozsudku, ktorý má podľa navrhovateľa súd vyniesť. Súd následne doručí návrh odporcovi a vyzve ho na písomné vyjadrenie k nemu. Súd spravidla nariadi pojednávanie, na ktorom účastníci konania predkladajú svoje tvrdenia a dôkazy. Súd môže vypočuť účastníkov konania, prípadne svedkov, ktorých účastníci konania navrhli. Na posúdenie odborných otázok môže súd vykonať znalecké dokazovanie. Vo všeobecnosti za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. V prípade, ak súd považuje skutkový stav za dostatočne objasnený, vydá rozsudok, ktorým buď rozhodne v súlade s petitom uvedeným v žalobe (prípadne prizná jeho časť) alebo žalobu zamietne. V momente, keď je rozsudok prvostupňového súdu (miestne príslušného okresného súdu) doručený sporovým stranám, začína plynúť 15 - dňová lehota, v rámci ktorej môžu strany podať odvolanie proti rozsudku z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ak žiadny z účastníkov konania nepodá odvolanie v uvedenej lehote, rozsudok nadobudne právoplatnosť, teda začínajú z neho plynúť práva a povinnosti.

Odvolacím súdom je krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza okresný súd, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni. Krajský súd v princípe preskúmava postup prvostupňového súdu, nevykonáva vlastné dokazovanie.

Právoplatné rozhodnutie je možno v osobitných prípadoch napadnúť mimoriadnym opravným prostriedkom - obnovou konania (§ 228 a nasl. OSP) dovolaním (§ 236 a nasl. OSP) alebo mimoriadnym dovolaním (§ 243e a nasl. OSP). V prípade, ak ktorékoľvek z vyššie uvedených foriem rozhodnutí nadobudlo právoplatnosť a zároveň uplynula lehota na plnenie uloženej povinnosti určená v samotnom rozhodnutí a povinná osoba svoju povinnosť dobrovoľne nesplnila, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie, teda na uskutočnenie núteného výkonu rozhodnutia prostredníctvom súdneho exekútora.

Platobný Rozkaz

Platobný rozkaz - ide o zjednodušený spôsob konania, ktorý spočíva v tom, že právo uplatnené navrhovateľom v návrhu na vydanie platobného rozkazu musí nepochybne vyplývať zo skutočností uvedených navrhovateľom, podložených najčastejšie listinnými dôkazmi doručenými súdu spolu s návrhom, a to len v prípade, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy, hoci aj v cudzej mene (napr. právo kupujúceho na zaplatenie kúpnej ceny). Podmienkou je, že odporcov pobyt musí byť známy a musí byť výlučne na území Slovenskej republiky. Znamená to, že platobný rozkaz nemožno odporcovi doručovať do cudziny (v prípade navrhovateľa táto podmienka neplatí). Súd vydá platobný rozkaz na základe tvrdení uvedených navrhovateľom bez nariadenia pojednávania a bez vyjadrenia odporcu. Vydaný platobný rozkaz je potrebné doručiť odporcovi do vlastných rúk, pričom neexistuje možnosť náhradného doručenia. Ak sa ho odporcovi nepodarí doručiť, platobný rozkaz sa zruší a súd nariadi vo veci pojednávanie (pozri časť o rozsudku).

Rozkaz na Plnenie

Rozkaz na plnenie - ide o zjednodušený spôsob konania, ktorý je obdobný konaniu o vydanie platobného rozkazu čo do podmienky nespornosti nárokovaného práva, pobytu odporcu v Slovenskej republike a doručovania rozkazu do vlastných rúk. Jediným rozdielom je, že vydaním rozkazu na plnenie sa ukladá odporcovi povinnosť splniť inú povinnosť než plnenie peňažnej sumy (napr. povinnosť vydať vec).

Určenie Právomoci Súdov Slovenskej Republiky v Sporoch z Medzinárodnej Kúpy Tovaru

Nakoľko v prípade sporov vzniknutých z medzinárodnej kúpy tovaru ide nevyhnutne o spor medzi dvoma podnikateľmi z rôznych štátov, vzniká otázka, súdy ktorého z týchto štátov budú mať právomoc rozhodovať tieto spory. Táto otázka je predmetom úpravy noriem medzinárodného práva súkromného a jej riešenie je vo vzťahu k Slovenskej republike dané unifikovaným predpisom komunitárneho práva, a to nariadením Rady ES č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“ alebo „Nariadenie Brusel I.“).

Právomoc súdov Slovenskej republiky je daná v prípadoch, ak:

a) podľa čl. 2 Nariadenia ak odporca (žalovaný) má bydlisko (ang. domicile) v Slovenskej republike, a to bez ohľadu na jeho štátne občianstvo.

• vo vzťahu k právnickým osobám vrátane obchodných spoločností v čl. 60 Nariadenia sa za bydlisko považuje:
  • hlavná prevádzkareň - zvyčajne zapísaná v Živnostenskom registri Slovenskej republiky, prípadne ak ide o podnik zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky, tak v Obchodnom registri Slovenskej republiky. Hlavnou prevádzkarňou v prípade aplikácie CISG môže byť napr. miesto výroby tovaru, sídlo spoločnosti, miesto riadenia spoločnosti.
• vo vzťahu k fyzickým osobám - podnikateľom v čl. 5 ods. 1 Nariadenia sa za bydlisko považuje miesto podnikania, ak spor vznikol z činnosti tejto prevádzkarne.
• v prípade občanov Slovenskej republiky podľa zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení nesk. predpisov trvalý pobyt (ak nie je, tak prechodný pobyt)
• v prípade cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nesk. predpisov trvalý pobyt (ak nie je, tak prechodný pobyt)

b) podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia, ak ide o záväzok zmluvného charakteru, na súde miesta, kde sa záväzok splnil alebo mal splniť;

c) podľa čl. 23 Nariadenia ak si zmluvné strany zvolili právomoc súdov Slovenskej republiky v akejkoľvek forme, ktorá je zaužívaná medzi stranami alebo všeobecne v medzinárodnom obchode, z ktorej je možné dodatočne identifikovať túto voľbu. Právomoc založená voľbou je výlučná - to znamená, že v prípade existencie voľby právomoci sa nemôžu použiť kritériá uvedené pod písm. a) a b).

d) podľa čl. 24 Nariadenia ak sa odporca (žalovaný) pred súdom Slovenskej republiky pustí do konania bez toho, aby namietal nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky.

Rozhodcovské Konanie

Rozhodcovské konanie na území Slovenskej republiky je upravené zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení nesk. predpisov.

Miestna Príslušnosť Súdov Slovenskej Republiky

V prípade, ak je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na prerokovanie sporu z medzinárodnej kúpnej zmluvy, je potrebné stanoviť, ktorý jednotlivý súd v rámci sústavy súdov Slovenskej republiky je oprávnený rozhodovať konkrétny spor. Vo všeobecnosti sú v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení nesk. predpisov (ďalej len „OSP“) na konanie príslušné okresné súdy. Je potrebné spomenúť, že v období od 01.01.1992 do 31.12.2004 boli na konanie v prvom stupni v súlade s § 9 ods. 3 OSP v znení novely č. 519/1991 Zb. príslušné krajské súdy, ak hodnota predmetu sporu prevyšovala sumu 500.000,- Sk (16.596,96 EUR).

Miestna príslušnosť určuje ktorý z 54 okresných súdov bude príslušný na prejednanie konkrétneho sporu. V súlade s § 84 a nasl. OSP je miestna príslušnosť daná:

• sídlo v prípade právnických osôb a miesto podnikania v prípade fyzických osôb - podnikateľov v súlade s § 85 ods. 1 OSP,
• bydlisko alebo posledné bydlisko, ak odporca nemá miesto podnikania v súlade s § 85 ods. 4 a § 86 ods. 1 OSP,
• majetok, ak nie je daná miestna príslušnosť žiadnym z uvedených kritérií v súlade s § 86 ods. 2 OSP,
• zastupiteľstvo alebo orgán poverený obstarávaním hospodárskych vecí zahraničnej právnickej osoby, ak je odporcom zahraničná právnická osoba v súlade s § 86 ods. 3 OSP,
• v obvode ktorého došlo k skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody podľa čl. 74 a nasl. CISG v súlade s § 87 písm. b) OSP.

tags: #nariadenie #európsky #platobný #rozkaz