Nárok konateľa na stravné: Podmienky a možnosti

Stravovanie zamestnancov je dôležitou súčasťou pracovných podmienok, ktoré upravuje Zákonník práce. Táto oblasť je však pomerne zložitá a prináša množstvo otázok, najmä v súvislosti s konateľmi spoločností s ručením obmedzeným (s. r. o.). Tento článok sa zameriava na nárok konateľa na stravné a podmienky, za ktorých mu môže byť stravovanie zabezpečené, a to s ohľadom na aktuálnu legislatívu a metodické pokyny.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie

Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa týka každého zamestnávateľa, či už ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ má niekoľko možností, ako zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov:

• Vo vlastnom stravovacom zariadení: Poskytnutie obeda vo vlastnej jedálni, čo je bežné najmä vo veľkých závodoch alebo gastroprevádzkach.
• V stravovacom zariadení iného zamestnávateľa: Prenájom alebo zazmluvnenie stravovania v jedálni inej spoločnosti, ktorá sídli v blízkosti.
• Prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby: Sprostredkovanie stravovacích služieb formou stravovacích poukážok (papierových alebo elektronických).
• Finančný príspevok: Poskytnutie finančného príspevku, či už povinne (nemožnosť inej formy stravného, špecializovaná diéta) alebo dobrovoľne, ak si zamestnanci peniaze namiesto gastráčov vyberú.

Nárok na stravovanie

Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Výška príspevku na stravovanie

Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

Prečítajte si tiež: Služobné cesty konateľa a náhrady

Od 1. apríla 2025 platí suma stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín vo výške 8,80 eur. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie musí byť preto najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 8,80 eur).

Pri zabezpečení stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok musí byť hodnota stravovacej poukážky najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín, čo od 1. apríla 2025 predstavuje 6,60 eur (75 % zo sumy 8,80 eur).

Stravovanie konateľa s. r. o.

Otázka nároku konateľa s. r. o. na stravné je komplexnejšia a závisí od viacerých faktorov, najmä od toho, či má konateľ so spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer a či spoločnosť zamestnáva aj iné osoby v pracovnoprávnom vzťahu.

Konateľ v pracovnom pomere

Ak je konateľ s. r. o. zamestnaný v spoločnosti na základe pracovnej zmluvy, vzťahuje sa na neho rovnaká povinnosť zabezpečenia stravovania ako na ostatných zamestnancov. To znamená, že ak jeho pracovná zmena trvá viac ako 4 hodiny, má nárok na stravovanie, na ktoré zamestnávateľ prispieva v zákonom stanovenej výške.

Konateľ bez pracovného pomeru

Situácia je odlišná, ak konateľ nemá so spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer. V takom prípade sa na neho nevzťahuje priamo povinnosť zabezpečenia stravovania podľa Zákonníka práce. Avšak, existujú možnosti, ako môže spoločnosť zabezpečiť stravovanie aj pre konateľa bez pracovného pomeru:

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

• Rozšírenie okruhu osôb: Podľa § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, aj o konateľa spoločnosti. V takom prípade môže zamestnávateľ prispievať na stravovanie konateľa podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce.
• Sociálny fond: Zamestnávateľ môže prispievať na stravovanie konateľa aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde.

Daňové hľadisko

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie konateľa je uznaným daňovým výdavkom, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom o dani z príjmov. Dôležité je rozlišovať, či je stravovanie poskytované v nepeňažnej forme (napr. stravovacie poukážky) alebo v peňažnej forme (finančný príspevok).

Pri zabezpečení stravovania na pracovisku alebo prostredníctvom iných subjektov (nepeňažná forma), hodnota stravy je pre zamestnanca oslobodená od dane z príjmov do výšky limitu stanoveného osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je napríklad príspevok zamestnávateľa na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý je limitovaný na sumu najmenej 55 % ceny jedla, najviac však do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Ak zamestnávateľ poskytuje konateľovi finančný príspevok na stravovanie, tento príspevok je považovaný za príjem zo závislej činnosti a podlieha zdaneniu a odvodom.

Možnosti pre jednoosobovú s. r. o.

V prípade jednoosobovej s. r. o., kde je majiteľ zároveň konateľom, je situácia špecifická. Ak spoločnosť nezamestnáva žiadnu inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa a nemá možnosť postupovať podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce (rozšíriť okruh ľudí na účely stravovania).

Ak by aj napriek tomu spoločnosť prispievala na stravu konateľovi, napr. formou stravovacej poukážky, potom hodnota stravy je pre konateľa oslobodená od dane z príjmov. Ak by spoločnosť prispievala konateľovi na stravu formou finančného príspevku, tento by bol rovnako poskytnutý nad rámec Zákonníka práce a pre konateľa by predstavoval zdaniteľný príjem.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Praktické príklady

Príklad 1: Spoločnosť s ručením obmedzeným zamestnáva 8 zamestnancov a konateľa na pracovnú zmluvu. Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravné lístky. Keďže konateľ je zamestnaný na pracovnú zmluvu, má nárok na stravné lístky za rovnakých podmienok ako ostatní zamestnanci.

Príklad 2: Spoločnosť s ručením obmedzeným má jedného spoločníka, ktorý je zároveň konateľom a nemá so spoločnosťou uzatvorenú pracovnú zmluvu. Spoločnosť nezamestnáva žiadnych ďalších zamestnancov. V tomto prípade sa na spoločnosť nevzťahuje povinnosť zabezpečovať stravovanie podľa Zákonníka práce a konateľ nemá nárok na stravné.

Príklad 3: Spoločnosť s ručením obmedzeným zamestnáva 5 zamestnancov na pracovné zmluvy. Konateľ nemá so spoločnosťou uzatvorenú pracovnú zmluvu. Spoločnosť sa rozhodne rozšíriť okruh osôb, ktorým bude poskytovať stravovanie, aj o konateľa. V tomto prípade môže spoločnosť poskytovať konateľovi stravovacie poukážky, na ktoré bude prispievať do výšky maximálneho limitu stanoveného Zákonníkom práce.

tags: #nárok #konateľa #na #stravné #podmienky