Nárok na dovolenku nepedagogických zamestnancov a podmienky jej čerpania

Čerpanie dovoleniek je aktuálnou témou, ktorej sa venujú zamestnávatelia a zamestnanci, najmä počas letných mesiacov. Zákonník práce ustanovuje pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať. Tento článok sa zameriava na nárok na dovolenku nepedagogických zamestnancov, podmienky jej čerpania, a to najmä v kontexte verejnej správy.

Základné ustanovenia o dovolenke

Dovolenku je v zmysle Zákonníka práce potrebné považovať za dobu odpočinku. Nárok na dovolenku (pri splnení podmienok) určený Zákonníkom práce je potrebné považovať za minimálny zákonný nárok. Štandardne má zamestnanec v trvalom pracovnom pomere nárok na štyri týždne dovolenky za kalendárny rok. Zamestnanec, ktorý do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov, má nárok na päť týždňov dovolenky. Rovnako je to v prípade, keď sa trvale stará o dieťa. V prípade učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov sa nárok na dovolenku zvyšuje na 8 týždňov. Jej dĺžku môže upravovať aj kolektívna zmluva. V zmysle § 1 ods. 6 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. V ustanoveniach upravujúcich výmeru dovolenky, Zákonník práce uvádza, že ide o výmeru „najmenej“ v zákonom ustanovenom rozsahu. To znamená, že výmera dovolenky môže byť určená aj vo väčšom rozsahu, ako predpokladá Zákonník práce. Väčšiu výmeru dovolenky zakotvujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ako aj pre štátnych zamestnancov. Naopak, menšia výmera dovolenky, ako predpokladá Zákonník práce, nie je prípustná. A to ani v prípade, ak by zamestnanec s takým postupom súhlasil. V zmysle § 17 ods. 1 Zákonníka práce právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. Údaj o výmere dovolenky alebo spôsobe jej určenia môže byť predmetom pracovnej zmluvy. Ak pracovná zmluva neobsahuje tento údaj, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o tomto údaji do štyroch týždňov od vzniku pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže tento údaj poskytnúť aj vo forme odkazu na príslušné ustanovenie Zákonníka práce alebo osobitného predpisu alebo na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy.

Kedy vzniká nárok na dovolenku?

Zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak u toho istého zamestnávateľa pracoval celý rok. Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Ak zamestnanec nepracoval celý rok u toho istého zamestnávateľa, ale odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, vzniká mu nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Osobitné prípady a dodatková dovolenka

Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa.

Čerpanie dovolenky

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Cieľom tohto dokumentu je naplánovať rozloženie dovolenky zamestnancov na celý kalendárny rok. Operatívne je možné ho meniť. Napriek tomu, že dovolenku určuje zamestnávateľ, zamestnanec mu môže navrhnúť dátum, v ktorom by rád čerpal voľno. Pri určovaní dovolenky je však potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, ktorými môžu byť napr. školské prázdniny, rodinné oslavy. Zamestnanec by si mal vyčerpať dovolenku spravidla do konca daného kalendárneho roka, ktorému jej čerpanie prislúcha. V prípade, že u neho nastali prekážky v práci (napr. dočasná pracovná neschopnosť, materská dovolenka, rodičovská dovolenka), resp. zamestnávateľ neurčil jej čerpanie, presúva sa mu táto dovolenka do ďalšieho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie tejto zostatkovej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnanec si môže určiť jej čerpanie sám. Vyčerpať si ju však musí do konca príslušného kalendárneho roka. Dovolenku je zamestnávateľ povinný oznámiť pracovníkovi aspoň 14 dní vopred, ak sa nedohodnú inak. Štandardne by sa dovolenka mala čerpať vcelku alebo vo väčších časových úsekoch. Ak sa poskytuje vo viacerých častiach, aspoň jedna časť musí byť v trvaní najmenej dvoch týždňov. Zamestnanec sa však so svojim zamestnávateľom môže dohodnúť aj na inej dĺžke, ktorá bude obom stranám vyhovovať. Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov odvolať zamestnanca z dovolenky. V takomto prípade je však povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Prepadnutie dovolenky a jej preplatenie

Ak si zamestnankyňa nestihla vyčerpať dovolenku z roku 2016 ani do konca roka 2017, tak uvedenú dovolenku si už nemôže čerpať v roku 2018. Za tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku (§ 116 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.). Výraz dovolenka je pomerne obľúbený a frekventovaný pojem, ktorý je používaný v našej spoločnosti.

Dovolenka vo verejnej správe

V príspevku sa budeme zaoberať dovolenkou zamestnancov v oblasti verejnej správy. Vo sfére verejnej správy vykonávajú zamestnanci prácu v subjektoch verejnej správy, územnej samosprávy a štátnej správy. Na zamestnancov vykonávajúcich prácu v týchto subjektoch sa vzťahuje v rôznej miere zákon č. 311/2001 Z. z. štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/2017 Z. zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podliehajúcich režimu zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“) a zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“). V tomto príspevku sa nebudeme zaoberať štátnymi zamestnancami vykonávajúcimi štátnu službu v bezpečnostných a ozbrojených zložkách (napr. príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže atď.) a osobitnými skupinami zamestnancov (napr. Na štátnu službu štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere sa vzťahuje zákon č. 55/2017 Z. z. V štátnozamestnaneckých vzťahoch sa uplatňuje delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce, t. j. ustanovenia Zákonníka práce sa použijú vtedy, keď to určuje samotný zákon o štátnej službe. Na zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z. a zákon č. 553/2003 Z. z., pričom sa subsidiárne uplatňuje aj Zákonník práce, t. j. vo veciach, ktoré osobitne neupravuje zákon č. 552/2003 Z. z.

V zmysle kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v štátnej službe na obdobie 1.1.2021 - 31.8.2024 je základná výmera dovolenky pre štátneho zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu v služobnom úrade podľa zákona č. 55/2017 Z. z. päť týždňov. Podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na obdobie 1.1.2023 - 31.8.2024, je základná výmera dovolenky päť týždňov. Dovolenka vo výmere šiestich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a štátnemu zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa.

Zamestnanci odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Vyššie uvedená kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z., sa však vzťahuje len na zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Zákon č. 553/2003 Z. z. vo svojom § 1 upravuje aj výnimky, ktorí zamestnávatelia a v akých prípadoch nepostupujú pri odmeňovaní podľa tohto zákona. V prípadoch zamestnávateľov, ktorí síce spadajú do sféry verejnej správy, ale pri splnení zákonom predvídaných podmienok sa na nich nevzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z., sa pre zamestnancov uplatní výmera dovolenky v zmysle Zákonníka práce, t. j. základná výmera dovolenky najmenej štyri týždne a dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, najmenej päť týždňov. Dovolenka najmenej osem týždňov v kalendárnom roku, ak ide o zamestnancov podľa § 103 ods. 3 Zákonníka práce. Samozrejme aj títo zamestnávatelia nepostupujúci pri odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Krátenie dovolenky

Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže spôsobiť krátenie jeho základnej výmery dovolenky. Nejde o ľubovoľné rozhodnutie zamestnávateľa. Dovolenky dôjsť až do situácie, že by zamestnancov nárok klesol na nulu.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Určovanie čerpania dovolenky a povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne zamestnanec nárok, a to tak, aby si zamestnanci mohli zákonný nárok dovolenky vyčerpať. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť aspoň 14 dní vopred. Odvolať zamestnanca z dovolenky je možné len výnimočne a len so súhlasom zamestnanca. Ak zamestnávateľ odvolá zamestnanca z dovolenky, je povinný mu náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia, vznikli.

Dovolenka a jej súvis s vekom a starostlivosťou o dieťa

Novelou Zákonníka práce č. 76/2021 Z. z. sa tiež určilo, kto je zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa na účely tohto zákona. Zamestnanec, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa, má nárok na dovolenku v trvaní najmenej päť týždňov. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa podľa prvej vety, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa podľa prvej vety.

Definícia zamestnanca trvale starajúceho sa o dieťa

Poslaneckým návrhom sa doplnil § 103 ods. 2 ZP, kde sa pred účinnosťou novely upravovala zvýšená výmera dovolenky zamestnanca, ktorý v príslušnom kalendárnom roku dovŕšil 33 rokov veku. Jeho výmera dovolenky je najmenej 5 týždňov. Novelou Zákonníka práce sa ustanovilo, že výmeru dovolenky najmenej 5 týždňov má aj zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

tags: #nárok #na #dovolenku #nepedagogických #zamestnancov #podmienky