NÁROK NA INVALIDNÝ DÔCHODOK PRI OCHORENIACH LYMFATICKÉHO SYSTÉMU

Úvod

Lymfatický systém je dôležitou súčasťou imunitného systému človeka. Jeho hlavnou funkciou je obrana organizmu proti infekciám a nádorovým bunkám. Ak dôjde k poškodeniu lymfatického systému, napríklad v dôsledku malígneho lymfómu, môže to mať závažné následky na zdravie a viesť k invalidite.

Čo je lymfatický systém?

Hlavnou zložkou lymfatického systému je podskupina bielych krviniek, ktoré nazývame lymfocyty. Lymfocyty hrajú dôležitú úlohu v obrane organizmu proti infekciám spôsobených napr. mikróbmi, vírusmi, ale aj proti rakovinovým (malígnym) bunkám. Pri bežnom vyšetrení krvného obrazu sa lymfocyty nachádzajú medzi bielymi krvinkami.

Medzi biele krvinky s názvom lymfocyty patria:

• B-lymfocyty (B-bunky): Ich úlohou je tvorba protilátok, ktoré bojujú proti baktériám a ostatným infekciám ľudského tela.
• T-lymfocyty (T-bunky): Ničia škodlivé vírusy, cudzie bunky, a tiež pomáhajú pri tvorbe protilátok v B-lymfocytoch.
• Natural killer cells (NK bunky): Prirodzené zabíjačské bunky, ktoré ničia niektorých napadajúcich útočníkov ako sú vírusy, ale aj bunky infikované vírusmi a niektoré nádorové bunky.

Orgány lymfatického systému

• Lymfatické uzliny: Fazuľkám podobné uzlíky, ktoré sa vyskytujú na všetkých dôležitých miestach celého lymfatického systému. Najväčšia skupina lymfatických uzlín sa nachádza na krku, v podpazuší, v bruchu, v slabinách (trieslach), a v panvovej oblasti.
• Slezina: Nachádza sa v hornej časti brucha na ľavej strane pod rebrovým oblúkom. V slezine sa tvoria niektoré lymfocyty a prebieha tu imunitná filtrácia krvi, ktorou sa organizmus zbavuje nežiadúcich buniek (cudzích, starých a nepotrebných).
• Týmus (brzlík): Lymfatický orgán, ktorý je uložený v hrudníku za hornou časťou hrudnej kosti. Bežne ho nevidíme ani ho nevieme nahmatať a s postupujúcim vekom sa zmenšuje, relatívne najväčší je v detstve. Má nenahraditeľnú funkciu pri tvorbe T-lymfocytov.
• Mandle (tonzily): Uložené v hrdle. Zachytávajú baktérie, ktoré vošli do ľudského tela ústami alebo nosom.

Malígne lymfómy

Pri ochorení je poškodený jeden typ bielych krviniek - tzv. lymfocyt. Prejavy malígnych lymfómov si ľudia často zamieňajú s vírusovou infekciou. Najčastejšie je pozorovaný lymfóm na krku, preto je aj často zamieňaný s infekčným zväčšením uzliny. Pri lymfóme opuch pretrváva alebo sa iba na prechodnú dobu zmierni. Bolesť však môže vzniknúť, ak uzliny tlačia na orgány alebo ochorenie postihuje priamo samotné orgány (napr. pečeň, slezinu či kosti). Najčastejšie celkové prejavy, tzv. B-symptómy.

Hodgkinov lymfóm

Tento druh lymfómu najčastejšie postihuje lymfatické uzliny na krku, v medzihrudí medzi pľúcami (tzv. mediastínum), alebo za hrudnou kosťou. Vyskytnúť sa môže aj v skupine lymfatických uzlín v podpazuší, v slabinách, v bruchu, alebo v panve. Hodgkinov lymfóm v pokročilejšom štádiu rastu a šírenia infiltruje slezinu, pečeň, kostnú dreň, alebo vytvára ložiská v kostiach. Zriedkavo sa môže rozšíriť aj do iných častí ľudského tela.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Kategórie a podtypy Hodgkinovho lymfómu

Hodgkinov lymfóm delíme na dve hlavné kategórie: 1. klasický Hodgkinov lymfóm, ktorý sa ďalej delí na 4 podskupiny (na základe mikroskopického vzhľadu vyšetrovanej uzliny a podľa tvaru a výskytu zhubných lymfómových buniek) a 2. nodulárny Hodgkinov lymfóm s prevahou lymfocytov.

• A. Klasický Hodgkinov lymfóm (cHL):

Najčastejšie sa vyskytuje klasický typ, ktorý predstavuje okolo 95 % zo všetkých Hodgkinových lymfómov. Klasický typ je charakteristický abnormálnymi lymfocytmi, ktoré nazývame Reedovej-Sternbergove bunky (RS bunky). Ďalej sa klasický Hodgkinov lymfóm delí na 4 podskupiny:

• Nodulárna skleróza: Hodgkinov lymfóm typu nodulárnej sklerózy je najčastejšou podskupinou a postihuje 80 % pacientov s klasickým HL. Vyskytuje sa často v skupine mladých dospelých, o niečo častejšie u žien. Okrem Reedovej-Sternbergových buniek sa v uzline hojne nachádza medzi bunkami v pruhoch spojivové tkanivo nazývané fibróza. Prítomnosť fibrózy je určujúci znak pre stanovenie diagnózy nodulárnej sklerózy. Tento podtyp najčastejšie postihuje lymfatické uzliny v strede hrudníka medzi pľúcami v medzihrudí (mediastínum).
• Klasický Hodgkinov Lymfóm bohatý na lymfocyty (s prevahou lymfocytov): Týmto podtypom je postihnutých okolo 6 % pacientov s klasickým Hodgkinovým lymfómom. Bežnejšie sa vyskytuje u mužov a obyčajne napáda iné oblasti ako medzihrudie (mediastínum). Postihnutá lymfatická uzlina obsahuje Reedovej-Sternbergové bunky a početné normálne lymfocyty.
• Zmiešaná bunkovosť (zmiešaná celularita): Tento podtyp je častejší u starších dospelých pacientov a obyčajne sa vyskytuje v brušných lymfatických uzlinách. V uzline sa nachádza mnoho rôznych druhov buniek, vrátane vyského počtu Reedovej-Sternbergových buniek.
• Klasický Hodgkinov Lymfóm s úbytkom (depléciou) lymfocytov: Je najmenej častý zo všetkých klasických Hodgkinových lymfómov. Len 1 % pacientov trpí týmto podtypom. Vyskytuje sa prevažne v staršej vekovej skupine, tiež u nakazených pacientov HIV vírusom (vírus ľudskej imunodeficiencie), ktorý spôsobuje AIDS (syndróm získaného zlyhania imunity) a vo väčšej miere v populácii rozvojových krajín. Lymfatické uzliny obsahujú takmer len Reedovej-Sternbergové bunky s minimálnym zastúpením lymfocytov.

Liečba všetkých 4 typov klasického Hodgkinovho lymfómu je identická.

• B. Nodulárny Hodgkinov lymfóm s prevahou (predominanciou) lymfocytov:

Nodulárny typ s prevahou lymfocytov sa vyskytuje celkovo u 5 % pacientov s Hodgkinovým lymfómom. Najčastejšie rastie v uzlinách krku, podpazušia a slabín, a vyskytuje sa najmä u mladých. Tento typ Hodgkinovho lymfómu sa lieči o niečo odlišne od klasického. V niektorých prípadoch nie je nutná okamžitá liečba, u iných je užitočný liečebný postup, ktorý zahŕňa rádioterapiu (liečba ionizujúcim žiarením), chemoterapiu, príp. aplikáciu monoklonových protilátok (imunoterapia). Pacienti s nodulárnym Hodgkinovým lymfómom s prevahou lymfocytov majú veľmi dobrú prognózu a veľkú šancu na úplné uzdravenie. Ak je potrebná onkologická liečba, tak býva v prevažnej väčšine veľmi úspešná a pomáha pacientovi k návratu do úplného zdravia, tak ako pred chorobou. U malého počtu pacientov s nodulárnym Hodgkinovým lymfómom s prevahou lymfocytov môže vzniknúť procesom transformácie (zmeny) o dosť agresívnejší typ non-Hodgkinovho lymfómu. Medzi takéto agresívne lymfómy patrí difúzny veľkobunkový lymfóm z B-buniek (DLBCL), a na T-bunky bohatý B-bunkový lymfóm (TCRBCL). Agresívne rastúci lymfóm treba chemoterapiou liečiť čo najskôr, lebo sa rýchlo zväčšuje a šíri do ostatných častí lymfatického systému a iných orgánov.

Symptómy a príznaky

U pacientov s Hodgkinovým lymfómom môžu byť prítomné nasledujúce známky a príznaky choroby (symptómy):

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

• nebolestivé zväčšenie lymfatických uzlín v oblasti krku, podpazušia a slabín, ktoré neustupuje ani po niekoľkých týždňoch, alebo ďalej narastá
• nevysvetliteľná horúčka, ktorá pretrváva a neustupuje ani po antibiotikách
• nevysvetliteľný úbytok na hmotnosti (o 10 % pôvodnej váhy pacienta)
• nočné potenie, často s nutnou výmenou prepoteného prádla
• svrbenie kože, niekedy až neznesiteľné
• celková únava a slabosť

Diagnóza

Konečnú definitívnu diagnózu je možné stanoviť iba vyšetrením biopsie postihnutej uzliny alebo tkaniva. Všetky ostatné vyšetrenia môžu naznačovať prítomnosť nádorového ochorenia, ale určenie správnej diagnózy Hodgkinovho lymfómu je možné len z biopsie postihnutého tkaniva, najlepšie z chirurgicky vybratej celej, alebo časti lymfatickej uzliny (excízia lymfatickej uzliny). Najvhodnejšie sú na biopsiu ľahko dostupné zväčšené lymfatické uzliny krku, podpazušia alebo slabín. Ak sa v týchto miestach nenachádzajú žiadne postihnuté uzliny, je potrebné vybrať zväčšenú uzlinu z iných lokalít, ako napríklad z hrudníka alebo brucha. Dôležité je aby bola vybratá vzorka dostatočne veľká na stanovenie presnej diagnózy a určenie podtypu Hodgkinovho lymfómu vyšetrujúcim patológom. Lymfómom napadnuté zväčšené lymfatické uzliny voláme lymfadenopatia (skratka LAP).

Vyšetrenia potrebné k stanoveniu rozsahu ochorenia a prognózy:

• Laboratórne vyšetrenia z odberu krvi: krvný obraz, sedimentácia erytrocytov (FW), biochémia séra vrátane pečeňových a obličkových parametrov. Nejestvuje žiaden špecifický test, ktorý by jednoznačne odhalil a potvrdil Hodgkinov lymfóm len z odberu krvi.
• Počítačová tomografia, skratka CT (z angl. computed tomography): CT vyšetrením krku, hrudníka, brucha a panvy sa zisťuje rozsah lymfómu, ktorý sa mohol rozšíriť aj do ostatných častí tela a lymfatického systému.
• Pozitrónová emisná tomografia (PET, alebo PET-CT): PET-CT vyšetrenie je užitočné na stanovenie štádia Hodgkinovho lymfómu podľa rozsahu postihnutých oblastí a orgánov. Toto vyšetrenie sa používa aj na zistenie ako lymfóm reaguje na liečbu počas chemoterapie, a či po skončení terapie je pacient vyliečený. Okrem veľkosti a počtu lymfatických uzlín vie PET určiť aj metabolickú aktivitu lymfómu vo vyšetrovaných lokalitách. Pri Hodgkinovom lymfóme pred, počas a po ukončenej onkologickej liečbe dávame PET prednosť oproti konvenčnému CT vyšetreniu.

Vyšetrenia pred liečbou:

• Funkčné vyšetrenie pľúc: Vyšetrenie pľúc sa vykonáva pred plánovanou chemoterapiou, ktorá obsahuje niektoré lieky ovplyvňujúce funkciu pľúc. Ak je to potrebné kontrola týmto vyšetrením je možná aj v priebehu liečby.
• Funkčné vyšetrenie srdca: Na stanovenie výkonnosti srdca a jeho správnej funkcie sa používa okrem EKG aj ultrazvukové vyšetrenie (ECHO srdca alebo USG srdca). Vykonáva sa pred niektorými režimami chemoterapie, ak sú ich súčasťou lieky s vplyvom na srdcovú funkciu.
• Punkcia kostnej drene (aspirácia a biopsia): Vyšetrením sa zisťuje infiltrácia kostnej drene lymfómom. Pokiaľ sa pred zahájením chemoterapie použije na určenie štádia Hodgkinovho lymfómu celotelové PET-CT, punkcia kostnej drene nie je bezpodmienečne nutná. PET-CT pri tejto diagnóze dokáže nahradiť nepríjemné vyšetrenie kostnej drene a vie odhaliť jej prípadné postihnutie lymfómom.

Štádia Hodgkinovho lymfómu

• Štádium I: lymfóm zasahuje len jednu lymfatickú oblasť, alebo len jeden mimouzlinový orgán. V prípade prítomnosti lymfómu v mimouzlinovom orgáne sa dáva za číslo štádia písmeno E (extralymphatic organ). Ak je Hodgkinovým lymfómom napadnutý len jeden takýto orgán a žiadne iné uzlinové oblasti štádium je IE, tak ako keby bola infiltrovaná len jedna oblasť uzlín.
• Štádium II: lymfóm sa nachádza v dvoch alebo viacerých uzlinových oblastiach na tej istej strane bránice (buď len v polovici tela nad bránicou alebo len pod ňou). V tomto prípade je štádium II.
• Štádium III: lymfómom napadnuté uzliny sú na oboch stranách bránice v oblastiach nad aj pod bránicou súčasne. Hodgkinov lymfóm je aktívny v oboch poloviciach tela a štádium choroby je III.
• Štádium IV: pokiaľ sa lymfóm okrem lymfatických uzlín rozšíril aspoň do jedného, alebo viacerých mimouzlinových orgánov štádium je IV. V tomto prípade sú vždy postihnuté lymfatické uzliny a súčasne niektorý z telesných orgánov, najčastejšie pečeň, kostná dreň, alebo pľúca.

Každé štádium sa ďalej delí na kategóriu „A“ alebo „B“, podľa toho či pacient má, alebo nemá prítomné špecifické klinické príznaky Hodgkinovho lymfómu, tzv. „B-symptómy“.

Medzi „B-symptómy“ zaraďujeme:

1. nevysvetliteľnú opakovanú zvýšenú telesnú teplotu nad 38°C, ktorá pretrváva a neustupuje ani po antibiotikách, obvykle vo večerných hodinách,
2. intenzívne nočné potenie, často s nutnou výmenou prepoteného prádla,
3. stratu na telesnej hmotnosti o viac ako 10 % za posledných 6 mesiacov.

Prognostické faktory

Okrem stanoveného štádia aj prítomnosť prognostických faktorov napomáha vybrať najlepší liečebný postup, a poskytuje vopred odhad úspešnosti tejto liečby. Podľa počtu prítomných rizikových faktorov pacientov zaraďujeme do skupiny s nízkym, alebo vysokým rizikom.

Faktory spojené s horšou prognózou a vysokým rizikom:

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

• mužské pohlavie
• vek 45 rokov a viac
• nízka hladina albumínu (typ bielkoviny) v krvi, menej ako 40 g/l
• nízka hladina hemoglobínu (zodpovedá počtu červených krviniek) v krvi, menej ako 105 g/l
• vysoký počet bielych krviniek (leukocytov) ≥ 15 x 109 /l v krvnom obraze
• nízky počet lymfocytov ˂ 0,6 x 109 /l, alebo ˂ 8 % z celkového počtu bielych krviniek (leukocytov) v krvnom obraze
• vysoká sedimentácia krvi (FW ≥ 50 bez „B-symptómov“, alebo ≥ 30 s „B-symptómami“)
• prítomnosť masy postihnutých lymfatických uzlín v medzihrudí (v mediastíne) s rozmerom viac ako 10 cm (angl. “bulky” mediastínum)
• štádium IV

Liečba

Základné princípy liečby: Hodgkinov lymfóm veľmi dobre reaguje a ustupuje na chemoterapii (liečba cytostatikami) a rádioterapii (liečba ionizujúcim žiarením). Vyliečiteľnosť ochorenia je viac ako 80 %. Pacienti sa bez ohľadu na štádium liečia s cieľom úplného vyliečenia (tzv. kompletná remisia).

Vo včasnom štádiu lymfómu môže byť pacient liečený kombináciou chemoterapie s rádioterapiou, alebo len samotnou chemoterapiou. Pacienti s nepriaznivými prognostickými faktormi sa liečia aj vo včasnom štádiu kombinovanou chemoterapiou, podobne ako tí v pokročilom štádiu.

Pokročilé štádium ochorenia sa lieči kombinovanou chemoterapiou (cytostatikami) podľa presne stanovených režimov. Pri pokročilom štádiu sa lieči aj rádioterapiou, pokiaľ po ukončenej chemoterapii pretrvávajú na PET vyšetrení pozitívne metabolicky aktívne oblasti, a to hlavne u pacientov, ktorí nie sú vhodní kandidáti na intenzívnu druholíniovú chemoterapiu vrátene transplantácie kostnej drene. Rádioterapia nie je indikovaná ak po ukončenej chemoterapii je PET vyšetrenie negatívne. Tiež sa už nepoužíva ak je spočiatku veľmi veľká masa lymfatických uzlín (angl. „bulky“) a súčasne je v tejto lokalite PET po liečbe negatívne bez aktívnej choroby.

Liečba v prvej línií - Chemoterapia

Najčastejšie používaná kombinácia liekov (cytostatík) v rámci chemoterapie má skratku ABVD alebo BEACOPP. Oba režimy liečby sú podobné v účinnosti a spektre vedľajších účinkov.

• ABVD: adriamycín, bleomycín, vinblastín, dakarbazín. Chemoterapia režimom ABVD sa podáva každé dva týždne, a podľa počtu cyklov liečba trvá dva až osem mesiacov (2 až 8 cyklov). Do jedného cyklu sa rátajú dve podania, takže 1 cyklus je dlhý 1 mesiac. Táto kombinácia cytostatík sa používa ambulantne a spravidla nie je nutná hospitalizácia kvôli liečbe.
• BEACOPP: bleomycín, etopozid, adriamycín, cyklofosfamid, onkovin (vinkristín), prokarbazín, a prednizón. Režim sa opakuje každé tri týždne a na ôsmy deň každého cyklu sa podáva vsuvka dvoch z liekov (bleomycín a vinkristín). Táto kombinácia je o niečo zložitejšia oproti ABVD a pre pacientov je jednoduchšie, keď ju prvé dni dostávajú počas hospitalizácie, vsuvku na ôsmy deň je možné podať v ambulancii.

Pre pacientov starších ako 65 rokov môžu byť tieto režimy chemoterapie horšie tolerované s častejším výskytom vedľajších účinkov, najmä pri liečbe BEACOPP. Preto pre vyššiu vekovú kategóriu sa používajú upravené a alternatívne režimy, ktorých tolerancia je lepšia pri zachovanej účinnosti.

Účinnosť chemoterapie sa kontroluje počas a po ukončení liečby pomocou kontrolného CT alebo PET vyšetrenia. Ak lymfóm nereaguje dobre na liečbu režim chemoterapie sa zmení za iný. Pri dobrej odpovedi na liečbu sa pokračuje podľa stanoveného plánu počtu cyklov podľa určeného štádia a prítomnosti prognostických faktorov na začiatku. Podľa kontrolných výsledkov je tiež možné znížiť počet cyklov, alebo upraviť dávky a vynechať niektoré lieky s toxickým účinkom. Po poslednej liečbe s odstupom dvoch až troch mesiacov sa zopakuje PET vyšetrenie, ktoré býva negatívne pri úplnom vyliečení pacienta. V prípade negatívneho PET vyšetrenia pacient dosiahol tzv. metabolickú remisiu (pri CT kompletnú remisiu), čo predstavuje kompletné vymiznutie lymfómu bez prítomnosti jeho aktivity kdekoľvek v tele p…

Invalidný dôchodok a lymfatický systém

Ochorenie lymfatického systému, najmä malígny lymfóm, môže mať závažný dopad na schopnosť človeka vykonávať zárobkovú činnosť. V závislosti od štádia ochorenia, rozsahu postihnutia, vedľajších účinkov liečby a celkového zdravotného stavu môže byť pacient uznaný za invalidného a mať nárok na invalidný dôchodok.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Nárok na invalidný dôchodok vzniká vtedy, ak je osoba pre svoj zdravotný stav dlhodobo neschopná vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť musí byť vyššia ako 40 %.

Pri posudzovaní invalidity sa berie do úvahy:

• zdravotný stav
• schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť
• schopnosť vykonávať bežné denné aktivity
• vzdelanie
• skúsenosti a zručnosti

Ako požiadať o invalidný dôchodok

Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého bydliska. K žiadosti je potrebné priložiť:

• občiansky preukaz
• lekárske správy a nálezy
• doklady o vzdelaní a zamestnaní

Sociálna poisťovňa následne posúdi zdravotný stav žiadateľa a rozhodne o priznaní alebo nepriznaní invalidného dôchodku.

tags: #nárok #na #invalidný #dôchodok #lymfatický #systém