Medzinárodná zmluva medzi SR a EÚ: Definícia a kontext

Slovenská republika, podobne ako ostatné štáty, vstupuje do rozsiahlych medzinárodných vzťahov, ktoré sú právne upravené medzinárodnými zmluvami. Tieto zmluvy predstavujú dôležitý nástroj pre rozvoj spolupráce a riešenie otázok spoločného záujmu. V kontexte členstva Slovenskej republiky v Európskej únii (EÚ) nadobúdajú medzinárodné zmluvy uzatvárané medzi SR a EÚ osobitný význam.

I. Zmluvná základňa Slovenskej republiky

Slovenská republika od svojho vzniku v roku 1993 aktívne buduje vlastnú zmluvnú základňu. K 31. decembru 2002 bola Slovenská republika viazaná 2760 dvojstrannými zmluvami a 1112 mnohostrannými zmluvami. Mnohé z týchto zmlúv upravujú rozsiahle oblasti medzinárodných vzťahov.

Po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Slovenská republika sukcedovala do mnohých medzinárodných zmlúv, ktorými bola viazaná ČSFR. Prebieha proces revízie dvojstrannej zmluvnej základne s jednotlivými štátmi, aby sa zosúladila s aktuálnymi potrebami Slovenskej republiky. Tento proces je však zdĺhavý a závisí od ochoty partnerských krajín revíziu začať.

II. Medzinárodné zmluvy prezidentskej povahy a gescia ministerstiev

Niektoré medzinárodné zmluvy majú tzv. prezidentskú povahu. V gescii Ministerstva financií SR sú aj niektoré dôležité zmluvy finančného charakteru, napríklad zmluvy o riešení pohľadávok a platobné zmluvy.

III. Zamedzenie dvojitého zdanenia a publikácia zmlúv

V roku 2002 sa nevyskytli závažné problémy súvisiace s uplatňovaním zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Hoci bola vykonaná autorská korektúra textu dohody, samotný text Dohody nebol publikovaný v Zbierke zákonov SR.

Prečítajte si tiež: Budúcnosť medzinárodnej zdravotníckej spolupráce

IV. Doložka prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi

Doložka prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi je upravená v nadväznosti na zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z.z., ak Národná rada SR vyslovila súhlas s medzinárodnou zmluvou, ktorá podľa Ústavy SR má prednosť pred zákonmi, súčasťou oznámenia o uzavretí medzinárodnej zmluvy je rozhodnutie Národnej rady SR o tejto skutočnosti.

V. Problémy s vyhlasovaním medzinárodných zmlúv v Zbierke zákonov SR

Ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť vyhlasovať medzinárodnú zmluvu v Zbierke zákonov SR najneskôr v deň nadobudnutia jej platnosti pre Slovenskú republiku, je problematické. V praxi často nastávajú situácie, keď lehota medzi dňom doručenia ratifikačných listín a dňom nadobudnutia platnosti zmluvy je veľmi krátka.

VI. Colná správa a medzinárodné zmluvy

Ustanovenie zákona č. 1/1993 Z.z. je neodmysliteľnou súčasťou činnosti colnej správy pri odhaľovaní colných podvodov.

VII. Spolupráca s inými krajinami

Spolupráca v oblasti medzinárodných zmlúv prebieha s krajinami ako Česká republika, Spolková republika Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a ostatné krajiny EÚ. Spolupráca s Tureckom a Čínou nie je na požadovanej úrovni.

VIII. Dodržiavanie zmluvných záväzkov

Zmluvné záväzky vyplývajúce z ustanovení medzinárodných zmlúv dodržiava tak slovenská strana, ako aj zmluvní partneri.

Prečítajte si tiež: Medzinárodné jednotky

IX. Investičné dohody a záväzky SR v EÚ

V súvislosti s plnením záväzkov SR z negociačnej kapitoly sa bude pokračovať v analýze bilaterálnych investičných dohôd. Cieľom je ukončiť zmluvné vzťahy, ktoré nie sú zlučiteľné s budúcimi záväzkami Slovenskej republiky ako člena EÚ. Akákoľvek dohoda, ktorá by zasahovala do realizácie spoločnej obchodnej politiky v rámci jednotného trhu, by znamenala porušovanie záväzkov člena EU.

X. Právomoci EÚ a členských štátov

V oblasti medzinárodných zmlúv je dôležité rozlišovať medzi výlučnou právomocou EÚ a právomocami členských štátov. O výlučnej právomoci EÚ hovoríme vtedy, keď členské štáty preniesli svoje suverénne kompetencie na spoločenstvá úplne. Ak bol prenos kompetencií len čiastočný, hovoríme o konkurujúcej právomoci spoločenstiev. Ak právomoci neboli prenesené na spoločenstvá, hovoríme o výlučnej právomoci členských štátov.

XI. Spoločná obchodná politika EÚ

V oblasti spoločnej obchodnej politiky, ktorá je upravená v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (ZEÚ), má EÚ výlučnú právomoc. To znamená, že uzatváranie vzťahov s tretími krajinami má právo výlučne EK a nie členské štáty. Medzi nástroje spoločnej obchodnej politiky patria clá, kvantitatívne obmedzenia dovozu alebo vývozu a opatrenia s rovnocenným účinkom alebo obchodné dohody.

XII. Zmluvy uzatvárané členskými štátmi

Členské štáty EÚ nemôžu uzatvárať zmluvy s tretími krajinami v oblastiach, ktoré patria do kompetencie EÚ, ako napríklad obchodné dohody. Môžu ich však uzatvárať v oblastiach, ktoré patria do kompetencie členských štátov a nespadajú pod spoločnú obchodnú politiku.

XIII. Medzinárodné zmluvy SR ako súčasť právneho poriadku SR

Medzinárodné zmluvy SR sú súčasťou právneho poriadku SR. V rámci svojej kompetencie ich pripravuje príslušné ministerstvo a podpisuje ich minister.

Prečítajte si tiež: Definícia medzinárodnej zdravotnej starostlivosti

XIV. Ukončovanie platnosti medzinárodných zmlúv

Ministerstvo odporúča ukončiť platnosť medzinárodných zmlúv, ktoré by boli v rozpore so záväzkami, ktoré na seba prevezme SR po pristúpení k EÚ.

XV. Obchodné dohody a dohody o obchodnej spolupráci

Medzi medzinárodné zmluvy v oblasti obchodu patria obchodné dohody a dohody o obchodnej spolupráci. Cieľom týchto dohôd je odstránenie prekážok v medzinárodnom obchode a posilnenie spolupráce v oblasti obchodu.

XVI. Záväzky SR voči tretím krajinám po vstupe do EÚ

Po vstupe do EÚ prevezme SR všetky medzinárodné záväzky EÚ voči tretím krajinám, pričom v mnohých prípadoch pôjde o nahradenie bilaterálnych zmlúv vyššou formou.

XVII. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o spoločných štátnych hraniciach

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o spoločných štátnych hraniciach je rozsiahla a v niektorých ustanoveniach kontroverzná. Ukrajinská strana má negatívne stanovisko k príprave novej zmluvy alebo novelizácii zmluvy.

XVIII. Medzinárodné zmluvy vykonávané Ministerstvom vnútra SR

Ministerstvo vnútra SR v súčasnosti vykonáva 221 dvojstranných medzinárodných zmlúv a 6 mnohostranných zmluvných dokumentov.

XIX. Uzavreté zmluvné dokumenty v roku 2002

V roku 2002 bolo uzavretých 9 zmluvných dokumentov.

XX. Harmonizácia vízovej politiky SR s vízovou politikou EÚ

Vláda SR schválila harmonizáciu vízovej politiky SR s vízovou politikou EÚ, vychádzajúc z nariadenia Rady EÚ č. 539/2001.

XXI. Medzinárodné zmluvy v oblasti kultúry a archívnictva

Medzinárodné zmluvy v oblasti kultúry sú obsiahnuté v dohodách o kultúrnej spolupráci. Realizuje sa výmena archívnych dokumentov a organizácia spoločných odborných podujatí.

XXII. Právna pomoc v trestných veciach

Slovenská republika je viazaná Európskym dohovorom o vzájomnej pomoci v trestných veciach a Európskym dohovorom o vydávaní. Právna pomoc sa poskytuje v rámci príslušných medzinárodnoprávnych dokumentov.

XXIII. Problémy pri vykonávaní medzinárodných zmlúv o právnej pomoci

Pri vykonávaní medzinárodných zmlúv o právnej pomoci dochádza k nedodržiavaniu ustanovení týkajúcich sa uznávania dokladov bez vyššieho overenia a legalizácie zo strany niektorých zmluvných strán.

XXIV. Dohovory MOP a sociálne zabezpečenie

Slovenská republika je viazaná mnohými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (MOP). SR ako prvý štát na svete ratifikovala Dohovor MOP o ochrane materstva č. 183.

XXV. Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ a jej dopad na občanov SR

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska prestalo byť členom Európskej únie na základe Dohody o vystúpení, ktorá nadobudla platnosť 1. februára 2020. Dohoda garantuje občanom a ich rodinným príslušníkom zachovanie práv, ktoré im patrili pred vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ.

Dohoda stanovila prechodné obdobie trvajúce od 1. februára 2020 do 31. decembra 2020, počas ktorého sa naďalej uplatňovali právne predpisy Európskej únie. Občanom SR, ktorí odišli na územie Spojeného kráľovstva po 31.12.2020, dohoda negarantuje práva na pobyt, vstup na trh práce a práva sociálneho zabezpečenia.

XXVI. Medzinárodné zmluvy daňovej povahy

Medzinárodné zmluvy daňovej povahy majú osobitné postavenie v systéme prameňov daňového práva. Upravujú vzťahy medzi štátmi a predchádzajú dvojitému zdaneniu a zabraňujú daňovým únikom. Ich správne uplatňovanie si vyžaduje znalosť vnútroštátneho a európskeho práva.

XXVII. Postavenie medzinárodných zmlúv v právnom poriadku SR

Ústava SR zakotvuje princíp uznávania a dodržiavania medzinárodných zmlúv. Za určitých okolností majú medzinárodné zmluvy prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi.

XXVIII. Vzťah medzinárodných zmlúv a práva EÚ

Právo EÚ má osobitnú právnu povahu, ktorá je východiskom pre určenie vzťahu medzi medzinárodnými zmluvami a právom EÚ.

XXIX. Interpretácia medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia

Pravidlá interpretácie medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia sú obsiahnuté vo viacerých listinách.

XXX. Daňová rezidencia a zamedzenie dvojitého zdanenia

Daňovým rezidentom SR je daňovník, ktorý z dôvodu svojej osobnej príslušnosti k územiu Slovenskej republiky podlieha na tomto území neobmedzenej daňovej povinnosti. Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov riadi príslušnou zmluvou a zákonom o dani z príjmov.

XXXI. Príklady zdaňovania príjmov zo zahraničia

V článku sú uvedené príklady zdaňovania príjmov zo zamestnania, prenájmu nehnuteľnosti, činnosti umelca alebo športovca, výhier a cien, úrokových príjmov a dividend zo zahraničia.

XXXII. Zmluva o Európskej únii

Zmluva o Európskej únii zakladá Európsku úniu, na ktorú členské štáty preniesli právomoci na dosiahnutie spoločných cieľov. Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv.

XXXIII. Ciele Európskej únie

Cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov. Únia ponúka svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc.

XXXIV. Právomoci Európskej únie

Vymedzenie právomocí Únie sa spravuje zásadou prenesenia právomocí. Vykonávanie právomocí Únie sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality.

XXXV. Základné práva v Európskej únii

Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie.

XXXVI. Sankcie za porušovanie hodnôt Únie

Na základe odôvodneného návrhu jednej tretiny členských štátov môže Rada rozhodnúť, že existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 niektorým členským štátom.

XXXVII. Vzťahy so susednými krajinami

Únia rozvíja osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva.

XXXVIII. Demokratické zásady Európskej únie

Únia dodržiava pri všetkých svojich činnostiach zásadu rovnosti občanov. Fungovanie Únie je založené na zastupiteľskej demokracii.

XXXIX. Úloha národných parlamentov

Národné parlamenty prispievajú k riadnemu fungovaniu Únie.

XL. Inštitúcie Európskej únie

Únia má k dispozícii inštitucionálny rámec, ktorého účelom je podporovať jej hodnoty, sledovať jej ciele, slúžiť jej záujmom, záujmom jej občanov a členských štátov, ako aj zabezpečovať konzistentnosť, efektívnosť a kontinuitu jej politík a činností. Medzi inštitúcie Únie patrí Európsky parlament, Európska rada, Rada, Európska komisia, Súdny dvor Európskej únie, Európska centrálna banka a Dvor audítorov.

tags: #medzinarodna #zmluva #medzi #SR #a #EU