Nárok na náhradu škody pri zničení zmenky a podmienky s tým spojené

V súčasnosti, v dobe dynamického rozvoja umelej inteligencie, je dôležité analyzovať jej vplyv na rôzne oblasti, vrátane práva. Subjektivizmus v práve, ako aj v normotvornej a aplikačno-interpretačnej oblasti, predstavuje výzvu. Tento článok sa zameriava na nárok na náhradu škody pri zničení zmenky a podmienky s tým spojené, pričom zohľadňuje vplyv ľudských vlastností a demokratických princípov na fungovanie práva.

Vplyv ľudskej povahy na právo

Pri vnímaní práva a jeho zdôvodnení sa prejavuje veľký subjektivizmus. Rôzne ideológie a filozofické prúdy vnímali právo odlišne, od marxistického pohľadu na právo ako nadstavbu výrobných vzťahov až po liberálne chápanie práva ako prostriedku zabezpečujúceho slobodu. Kresťania vnímali právo ako nedokonalý obraz božej spravodlivosti, fašisti ho odvodzovali z ľudu a pre sociológov bolo právo sociálnym kompromisom a spoločenskou skutočnosťou. Táto rôznorodosť názorov poukazuje na riziko pretavenia negatívnych aspektov ľudskej povahy do práva.

Demokracia a právo

Ak chceme zotrvať na princípoch demokratického a právneho štátu, nie je možné rezignovať na demokraciu v jej klasickej podobe. Právo je nezastupiteľný regulatív ľudského správania. Moc je možné regulovať a limitovať len mocou. Napriek diskusiám o únave z tradičnej demokracie, neexistuje efektívnejšia alternatíva k trojdeleniu štátnej moci a vzájomným brzdným mechanizmom medzi zákonodarnou, výkonnou a súdnou mocou.

Zákonodarná moc a hypertrofia práva

Zákonodarná moc určuje mantinely pre ďalšie dve moci. Normotvorcovia sa často zameriavajú na kvantitu namiesto kvality a počtom noviel. Opakuje sa chyba, že zákonom sa vyrieši všetko. Právo je silný nástroj, ale nie všemocný. Ekonomické procesy môžu ísť mimo hraníc práva a byť determinované objektívnymi javmi. Preto je dôležité, aby normotvorca včlenil do právneho poriadku morálku, profesionalitu a nadčasový pohľad na budúci vývoj.

Mediálna moc a vplyv na spoločnosť

V súčasnosti má mediálna moc výrazný vplyv na spoločensko-politické dianie. Investigatívnosť médií neraz prekračuje únosné hranice s cieľom ovplyvňovať spoločnosť, s nedostatočnou úctou k pravdivým faktom. Právo je historický a konzervatívny fenomén. Hlas ľudu sa prejavuje vo voľbách, ktoré sú dôležitým demokratickým inštitútom. Ľudia si však stále neuvedomujú význam tejto vymoženosti a fakt, že funkčnosť a obsah všetkých troch mocí v štáte majú v rukách. Napriek rizikám ľudskej povahy sú voľby nezastupiteľnou brzdou negatívneho pôsobenia ľudského ega a možnosťou ohraničiť pôsobenie tých reprezentantov, ktorí vôľu ľudí nevedia alebo nechcú pochopiť.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Umorenie zmenky a jeho podstata

Podstata umorenia zmenky spočíva v zbavení účinnosti stratenej alebo zničenej zmenky a prenesenie dôkaznej ako aj hmotnoprávnej podstaty zmenkového záväzku na inú listinu. Rozhodnutie notára na základe poverenia súdu má zrušovacie (kasačné) účinky, ktoré spočívajú v zbavení pôvodnej zmenky jej právnej relevancie. Zmenka stráca charakter cenného papiera ako listiny, na ktorú je viazaná zmenková obligácia. Rozhodnutie má aj náhradné účinky, ktoré spočívajú v nahradení umorenej zmenky listinou inou, do ktorej sa vteľuje zmenkový záväzok. Ak sa po umorení zmenky ukáže, že pôvodná zmenková listina nebola stratená ani zničená, ide už len o kus papiera, z ktorého účastníkom na nej podpísaným nevyplývajú žiadne práva a povinnosti.

Práva a povinnosti zo zmenky

Práva a povinnosti zo zmenky ako cenného papiera sú inkorporované v listine. Strata alebo zničenie zmenky má nepriaznivé dôsledky pre osud zmenkových práv a povinností. Bez možnosti reálneho predloženia zmenky nie je možný riadny výkon zmenkových práv, ani ich vymáhanie. Ustanovenie § 90 Zákona o zmenkách a šekoch pripúšťa možnosť nahradiť stratenú alebo zničenú zmenku. Rozhodnutím súdu v umorovacom konaní sa poskytuje ochrana osobe, ktorá by mohla byť poškodená vo svojich právach. Rozhodnutie o umorení zmenky nahrádza umorenú zmenku.

Platná právna úprava umorovania listín

Platná právna úprava umorovania listín je s účinnosťou od 1. júla 2016 obsiahnutá v ustanoveniach § 310 až 332 Civilného mimosporového poriadku (CMP). Civilný mimosporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2015. Predtým problematiku umorovania zmenky obsahoval desaťročia platný a často novelizovaný Občiansky súdny poriadok ( § 185i až 185s OSP). Úprava je všeobecná, pre všetky listiny, pokiaľ sú spôsobilým predmetom umorovacieho konania. Zákon dovoľuje umoriť iba takú stratenú alebo zničenú listinu, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva. Zmenky takýmito listinami sú (§ 310 ods. 1 CMP).

Strata a zničenie zmenky

Zmenka sa považuje za stratenú, ak doterajší majiteľ tohto obligatórne listinného cenného papiera nemá možnosť s listinou nakladať a nemá možnosť zmenku opätovne nadobudnúť. Zmenka sa považuje za zničenú vtedy, ak prestane fyzicky existovať (napr. zmenka zhorela pri požiari).

Poverenie notára konať a rozhodovať

Oproti predchádzajúcej právnej úprave umorovania listín v OSP, koná a rozhoduje o umorení podľa CMP notár, a to na základe poverenia súdu. Decízne oprávnenie sa v novom CMP viaže na notárov, ktorí majú sídlo v obvode príslušného súdu na konanie o umorenie zmenkovej skriptúry. Pokiaľ navrhovateľ nevyužíva svoje dispozičné oprávnenie na výber konkrétneho notára so sídlom v obvode príslušného súdu, na konanie o umorenie zmenky, poverí notára súd, pričom musí ísť o notára so sídlom v obvode príslušného súdu. V prípade viacerých notárov sídliacich v obvode príslušného súdu na konanie o umorenie zmenky, určí súd notára náhodným výberom (§ 313 ods. 1 a 2 CMP). Dôvodom vyššie uvedenej zmeny je snaha o ďalšie odbremenenie súdov o konanie, ktoré svojou povahou umožňuje jeho vedenie notárom, ktorým súd vydá poverenie konať v týchto veciach. V konaní o umorení listiny sa podľa § 315 CMP rozhoduje uznesením. Súdom poverený notár okrem všeobecných náležitostí uznesenia (§ 236 CSP) uvedú aj osobitné náležitosti uznesenia upravené v ustanovení § 316 ods. 3 CMP. Týmito náležitosťami sú označenie súdu, ktorý notára poveril a označenie notára, ktorý uznesenie vydal.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Pojednávanie v konaní o umorení zmenky

Nová právna úprava ustanovuje v konaní o umorení zmenky obligatórne nariadenie pojednávania, ak je v konaní treba vykonať dokazovanie. Sporné skutočnosti sa preto musia vykonať na pojednávaní (§ 314 CMP).

Priebeh umorovacieho konania

Konanie o umorení zmenky sa začína vždy na návrh. Osobou spôsobilou na podanie návrhu je každý, kto má na umorení právny záujem. Pokiaľ osoba navrhovateľa nepreukáže právny záujem na umorení zmenky, súd návrh zamietne pre nedostatok aktívnej legitimácie. Aktívnu legitimáciu na podanie návrhu má predovšetkým majiteľ zmenky, t. j. osoba, ktorá je na základe dostupných údajov zmenkovým veriteľom. Medzi zmenkových veriteľov zaraďujeme aj prokuraindosatárov (§ 18 ZZaŠ) a záložných indosatárov (§ 19 ZZaŠ). Do vydania uznesenia o upovedomení o začatí konania o umorenie zmenky podľa § 311 CMP je účastníkom konania v prvom štádiu len navrhovateľ. V tejto fáze - do vydania uznesenia o upovedomení o začatí konania sa spravidla skúmajú najmä formálne náležitosti návrhu. Po vydaní uznesenia o upovedomení o začatí konania o umorenie zmenky sú účastníkmi umorovacieho konania taktiež osoby, ktoré majú plniť zo zmenky. Ide vlastne o všetky na zmenke podpísané osoby, ktoré sú v postavení tak priamych ako aj nepriamych dlžníkov.

Na konanie je miestne príslušný súd, v obvode ktorého má navrhovateľ bydlisko, a ak nemá bydlisko, v obvode ktorého sa zdržiava (všeobecný súd v zmysle § 14 CSP). Ak sa navrhovateľ nezdržuje v Slovenskej republike (nemá v SR všeobecný súd), je príslušný súd, v obvode ktorého je platobné miesto zo zmenky (§ 311 ods. 2 CMP, predtým § 88 ods. 1 písm. n) OSP). V prípade zmenky je pritom irelevantné, či sa jedná o platobné miesto výslovne uvedené na zmenke (§ 1 bod 5 a § 75 bod 4 ZZaŠ), alebo zákonné platobné miesto (§ 2 ods. 3 a § 76 ods. Ak ide o konanie o umorenie zmenky vystavenej peňažným ústavom (napr. bankou alebo pobočkou zahraničnej banky), je miestne príslušný súd, v obvode ktorého má peňažný ústav svoje sídlo (§ 311 ods. Konanie vo veciach umorovania zmenky nie je sporom vo veciach zmenky.

Umorovací návrh obsahuje popri všeobecných a osobitných náležitostiach návrhu podľa (§ 127 CSP, predtým § 42 ods. 3 a 79 OSP) ešte aj uvedenie skutočností, z ktorých vyplýva, že z listiny alebo na jej základe možno uplatniť nejaké právo. Tento predpoklad je pri zmenke daný celkom jednoznačne. K návrhu treba priložiť odpis listiny alebo označiť také údaje, ktoré ju individualizujú, prípadne odlišujú od iných listín, ako aj peňažnú sumu, ak je v listine tento údaj (§ 319 ods. V prípade zmenky prichádza do úvahy predovšetkým doloženie zmenkového opisu, postačuje však aj overená kópia zmenky. Pokiaľ by sa zmenka nedala predložiť v podobe opisu alebo overenej kópie, bude nutné v návrhu popísať všetky podstatné zmenkové vyhlásenia, podpisy zaviazaných osôb, teda kto zmenku vystavil, kedy a kde sa tak stalo, u koho je splatná, kto je zmenečníkom a remitentom, či bola zmenka avalovaná, indosovaná, či sa na nej vyznačil čestný akcept, na akú zmenkovú sumu znie, či ide o zmenku úrokovú a pod. Konanie o umorení prebieha tak, že súdom poverený alebo náhodným výberom určený notár najskôr v prvej fáze uskutoční vyšetrenie o údajoch uvedených v návrhu. Ak zistí, že zmenka o umorenie ktorej žiada navrhovateľ nebola vystavená, alebo že nie je stratená alebo zničená, prípadne ak umoreniu bránia iné prekážky, napr. navrhovateľ nemá na umorení zmenky právny záujem, návrh zamietne.

Uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli notára, ktorý ho vydal, a taktiež na webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky. V prípade zmenky je lehota na splnenie súdnej výzvy alebo podanie námietok dvojmesačná (§ 323 ods. 1 CMP).

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

tags: #nárok #na #náhradu #škody #zničenie #zmenky