
Sociálna politika je komplexná oblasť, ktorá sa dotýka života každého občana. Jej cieľom je zabezpečiť dôstojné životné podmienky a sociálne istoty pre všetkých členov spoločnosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) zohráva v tomto systéme kľúčovú úlohu, zabezpečuje realizáciu sociálnej politiky štátu a poskytuje pomoc a podporu občanom v rôznych životných situáciách.
Pre pochopenie sociálnej politiky je nevyhnutné definovať základné pojmy, ktoré sa v tejto oblasti používajú.
Sociálny: Tento pojem má viacero významov, ktoré sa vzťahujú na rôzne aspekty spoločenského života. Môže znamenať spoločenský, týkajúci sa spoločnosti a vzájomných vzťahov ľudí. Taktiež sa môže týkať zlepšovania spoločenských pomerov a hmotného zabezpečenia jednotlivca v spoločnosti. V širšom zmysle vyjadruje sociálny pojem blaho a dobro spoluobčanov a spoločnosti ako celku, ako aj spolucítenie a kladné ľudské hodnoty.
Politika: Vo všeobecnosti politika predstavuje správu verejných vecí a oblasť štátnych záležitostí. Znamená to umenie riadiť štát a oblasť spoločenskej činnosti, v ktorej sa politické subjekty podieľajú na štátnych záležitostiach. Taktiež sa môže jednať o starostlivosť v záležitostiach určitého odboru, ako napríklad úverová, mzdová alebo sociálna politika.
Sociálna politika: Je to sústavné a cieľavedomé úsilie sociálnych subjektov o zmenu alebo udržanie fungovania sociálneho systému. Prejavuje sa rozhodovaním a činnosťou sociálnych subjektov a jej výsledkom je fungovanie alebo transformácia systému. Sociálna politika smeruje k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov a zabezpečeniu sociálnej suverenity a bezpečia.
Prečítajte si tiež: Bytová politika Banská Bystrica
Sociálne zabezpečenie: Zahŕňa vzťahy a prostriedky, ktorými spoločnosť zaručuje a poskytuje hmotné zabezpečenie občanom, ktorí nemôžu pracovať z dôvodov uznaných spoločnosťou. Ide o súbor právnych, finančných a organizačných nástrojov, ktorých cieľom je kompenzovať nepriaznivé sociálne dôsledky sociálnych udalostí alebo im predchádzať. Sociálne zabezpečenie poskytuje ochranu a pomoc občanom v ohrození zdravia, v prípade nezamestnanosti, zdravotného postihnutia, pracovného úrazu, staroby, materstva, rodičovstva alebo úmrtia živiteľa.
Nástroje sociálneho zabezpečenia: Medzi hlavné nástroje patria sociálne poistenie (dôchodkové, úrazové, nemocenské), štátna sociálna podpora (pôrodné, detské prídavky) a sociálna pomoc a služby.
Sociálna ochrana: Predstavuje súbor nástrojov, ktorými sa zabezpečujú zámery sociálnej ochrany, teda úsilie verejnoprávneho subjektu o prevenciu a riešenie obtiažnych životných situácií, ktoré vedú k ekonomickej alebo sociálnej núdzi. Člení sa na preventívnu, terapeutickú a rehabilitačnú sociálnu ochranu.
Záchranná sociálna sieť: Je systémové usporiadanie minimálnych dávok sociálneho poistenia, sociálnych podpôr a sociálnej pomoci, ktoré má zabezpečiť, aby žiadny občan nebol existenčne ohrozený. Má zaistiť minimálnu hranicu životných potrieb.
Sociálna politika prešla dlhým vývojom od rodinnej a rodovej pomoci cez pomoc chudobným až po komplexné systémy inštitúcií, ktoré zabezpečujú základné ľudské práva. Počas tohto vývoja prevládali rôzne názory a modely, ktoré ovplyvňovali jej charakter.
Prečítajte si tiež: Analýza EBOP
Paternalistický model: Je historicky najstarší a spočíva v starostlivosti štátu o občana. Na vrchole štruktúry stojí "otec" (náčelník, feudál, despota), ktorý rozdeľuje úlohy a prostriedky. Sociálne inštitúcie štátu sú súčasťou prídelového systému.
Reziduálny model: V tomto modeli sociálne inštitúcie poskytujú starostlivosť len tým, ktorí vypadli z primárnych rozdeľovacích systémov a poskytujú len to, čo zostalo. Sociálna politika patrí neštátnym subjektom.
Inštitucionálny model: Sociálna politika a inštitúcie sú vnímané ako nevyhnutná súčasť spoločenského usporiadania. Majú napomáhať inštitúciám, aby nezlyhali. Dávky sú súčasťou rozdeľovania a občania majú k nim občianske práva. Tento model je nástrojom, ktorým štát zabezpečuje sociálne práva občanov a vytvára spoločnosť rovnakých šancí.
Rodová solidarita: Najstaršie usporiadanie sociálnych vecí, založené na spoločnej snahe rodu o prežitie. Prostriedky a prácu prideľovala hlava rodiny, rodu.
Autokratický paternalizmus: Prevládal na území prednej Ázie a Afriky. Na vrchole hierarchie stál "otec", ktorý prideľoval úlohy aj prostriedky všetkým.
Prečítajte si tiež: EBOP v kontexte Lisabonskej Zmluvy
Antický paternalizmus: Gréci vytvorili koncepciu sociálnych inštitúcií, ktorá ovplyvnila európsky politický vývoj. Ideál slobodného občana v slobodnom štáte sa stal východiskom sociálnej politiky v antike.
Charita a starostlivosť o chudobných: Polyteistické náboženstvá nemali učenie, v ktorom by bola zdôraznená súcitnosť a pomoc trpiacim. Až kresťanstvo formulovalo pomoc blížnemu.
Inkluzívne zamestnávanie je implementácia sociálnej ekonomiky, ktorá zabezpečuje dlhodobé financovanie integrácie ľudí dlhodobo bez práce cez integračnú sumu ako sociálnych aspektov verejného obstarávania. Ide o nástroj, ktorý má dať dlhodobo nezamestnaným reálne pracovné skúsenosti a zvýšiť ich šance na uplatnenie sa na trhu práce.
Cieľová skupina: Patria sem osoby, ktoré dlhodobo nepracovali aj napriek tomu, že nemajú žiadne objektívne prekážky. Ide o dlhodobo nezamestnaných (osoby nezamestnané dlhšie ako jeden rok), osoby po výkone trestu a časť ekonomicky neaktívnych v produktívnom veku.
Inkluzívne služby: Medzi inkluzívne služby patria prevažne manuálne exteriérové služby (zametanie ulíc, kosenie trávnikov, výsadba kvetov, údržba turistických chodníkov a pod.), keďže dlhodobo nezamestnané osoby sú prevažne osoby nízkovzdelané.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečovaní sociálnej politiky štátu. Medzi jeho hlavné úlohy patrí:
ÚPSVaR je dôležitou inštitúciou, ktorá pomáha občanom v rôznych životných situáciách a prispieva k zlepšovaniu ich životných podmienok.
tags: #aku #politiku #zabezpečuje #upsvar