Sociálna politika a úloha ÚPSVaR v jej zabezpečovaní

Sociálna politika je komplexná oblasť, ktorá sa dotýka života každého občana. Jej cieľom je zabezpečiť dôstojné životné podmienky a sociálne istoty pre všetkých členov spoločnosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) zohráva v tomto systéme kľúčovú úlohu, zabezpečuje realizáciu sociálnej politiky štátu a poskytuje pomoc a podporu občanom v rôznych životných situáciách.

Definícia základných pojmov

Pre pochopenie sociálnej politiky je nevyhnutné definovať základné pojmy, ktoré sa v tejto oblasti používajú.

Sociálny: Tento pojem má viacero významov, ktoré sa vzťahujú na rôzne aspekty spoločenského života. Môže znamenať spoločenský, týkajúci sa spoločnosti a vzájomných vzťahov ľudí. Taktiež sa môže týkať zlepšovania spoločenských pomerov a hmotného zabezpečenia jednotlivca v spoločnosti. V širšom zmysle vyjadruje sociálny pojem blaho a dobro spoluobčanov a spoločnosti ako celku, ako aj spolucítenie a kladné ľudské hodnoty.

Politika: Vo všeobecnosti politika predstavuje správu verejných vecí a oblasť štátnych záležitostí. Znamená to umenie riadiť štát a oblasť spoločenskej činnosti, v ktorej sa politické subjekty podieľajú na štátnych záležitostiach. Taktiež sa môže jednať o starostlivosť v záležitostiach určitého odboru, ako napríklad úverová, mzdová alebo sociálna politika.

Sociálna politika: Je to sústavné a cieľavedomé úsilie sociálnych subjektov o zmenu alebo udržanie fungovania sociálneho systému. Prejavuje sa rozhodovaním a činnosťou sociálnych subjektov a jej výsledkom je fungovanie alebo transformácia systému. Sociálna politika smeruje k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov a zabezpečeniu sociálnej suverenity a bezpečia.

Prečítajte si tiež: Bytová politika Banská Bystrica

Sociálne zabezpečenie: Zahŕňa vzťahy a prostriedky, ktorými spoločnosť zaručuje a poskytuje hmotné zabezpečenie občanom, ktorí nemôžu pracovať z dôvodov uznaných spoločnosťou. Ide o súbor právnych, finančných a organizačných nástrojov, ktorých cieľom je kompenzovať nepriaznivé sociálne dôsledky sociálnych udalostí alebo im predchádzať. Sociálne zabezpečenie poskytuje ochranu a pomoc občanom v ohrození zdravia, v prípade nezamestnanosti, zdravotného postihnutia, pracovného úrazu, staroby, materstva, rodičovstva alebo úmrtia živiteľa.

Nástroje sociálneho zabezpečenia: Medzi hlavné nástroje patria sociálne poistenie (dôchodkové, úrazové, nemocenské), štátna sociálna podpora (pôrodné, detské prídavky) a sociálna pomoc a služby.

• Sociálne poistenie je systém, v ktorom sa občan sám alebo prostredníctvom iného subjektu zaisťuje pre prípad budúcej poistnej udalosti. Spravujú ho inštitúcie verejnoprávnej povahy ako Sociálna poisťovňa a doplnkové penzijné fondy. Delí sa na úrazové, nemocenské, zdravotné poistenie, poistenie v materstve, starobe, invalidite, poistenie pozostalých a poistenie v nezamestnanosti.
• Štátna sociálna podpora zahŕňa zaopatrovacie dávky poskytované určitým skupinám osôb v špecifických situáciách. Nie je viazaná na odvody z príjmu a je orientovaná na podporu jednotlivcov a rodín. Je založená na univerzálnom princípe, teda ju dostane každý občan, ktorý sa ocitne v danej situácii.
• Sociálna pomoc je pomoc poskytovaná štátom občanovi v stave núdze na uspokojovanie potrieb v nevyhnutnom rozsahu. Zahŕňa peňažné dávky, vecné dávky a služby. Nárok je podmienený skúmaním odkázanosti jednotlivca alebo rodiny. Sociálna pomoc prispieva k riešeniu situácie, ktorá je nad sily občana a jej cieľom je preklenúť núdzu a navrátiť občana do normálnej situácie. Poskytuje sa v hmotnej núdzi formou peňažných dávok, služieb a azylov, a v sociálnej núdzi formou poradenstva a vytváraním klubov nezamestnaných.

Sociálna ochrana: Predstavuje súbor nástrojov, ktorými sa zabezpečujú zámery sociálnej ochrany, teda úsilie verejnoprávneho subjektu o prevenciu a riešenie obtiažnych životných situácií, ktoré vedú k ekonomickej alebo sociálnej núdzi. Člení sa na preventívnu, terapeutickú a rehabilitačnú sociálnu ochranu.

• Preventívna sociálna ochrana zahŕňa mechanizmy, ktoré zabraňujú procesom narušujúcim integritu osobnosti. Patria sem hygienické, medicínske preventívne služby, psychologické poradenstvo, inšpektorát práce, polícia, zákazy a príkazy.
• Terapeutická sociálna ochrana je individuálna a zameriava sa na riešenie konkrétnej obtiažnej sociálnej situácie. Viaže sa k vzniknutej sociálnej potrebe a zahŕňa konkrétne služby a dávky na zmiernenie alebo prekonanie nepriaznivej situácie.
• Rehabilitačná sociálna ochrana je súbor opatrení, ktoré občanovi pomáhajú nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť. Pomáha občanovi vrátiť sa do prirodzeného sociálneho prostredia a zotrvať v ňom. Patria sem rehabilitačné a resocializačné strediská, postpenitenciárna starostlivosť a rekvalifikačné kurzy.

Záchranná sociálna sieť: Je systémové usporiadanie minimálnych dávok sociálneho poistenia, sociálnych podpôr a sociálnej pomoci, ktoré má zabezpečiť, aby žiadny občan nebol existenčne ohrozený. Má zaistiť minimálnu hranicu životných potrieb.

Vývoj sociálnej politiky

Sociálna politika prešla dlhým vývojom od rodinnej a rodovej pomoci cez pomoc chudobným až po komplexné systémy inštitúcií, ktoré zabezpečujú základné ľudské práva. Počas tohto vývoja prevládali rôzne názory a modely, ktoré ovplyvňovali jej charakter.

Prečítajte si tiež: Analýza EBOP

Paternalistický model: Je historicky najstarší a spočíva v starostlivosti štátu o občana. Na vrchole štruktúry stojí "otec" (náčelník, feudál, despota), ktorý rozdeľuje úlohy a prostriedky. Sociálne inštitúcie štátu sú súčasťou prídelového systému.

Reziduálny model: V tomto modeli sociálne inštitúcie poskytujú starostlivosť len tým, ktorí vypadli z primárnych rozdeľovacích systémov a poskytujú len to, čo zostalo. Sociálna politika patrí neštátnym subjektom.

Inštitucionálny model: Sociálna politika a inštitúcie sú vnímané ako nevyhnutná súčasť spoločenského usporiadania. Majú napomáhať inštitúciám, aby nezlyhali. Dávky sú súčasťou rozdeľovania a občania majú k nim občianske práva. Tento model je nástrojom, ktorým štát zabezpečuje sociálne práva občanov a vytvára spoločnosť rovnakých šancí.

Rodová solidarita: Najstaršie usporiadanie sociálnych vecí, založené na spoločnej snahe rodu o prežitie. Prostriedky a prácu prideľovala hlava rodiny, rodu.

Autokratický paternalizmus: Prevládal na území prednej Ázie a Afriky. Na vrchole hierarchie stál "otec", ktorý prideľoval úlohy aj prostriedky všetkým.

Prečítajte si tiež: EBOP v kontexte Lisabonskej Zmluvy

Antický paternalizmus: Gréci vytvorili koncepciu sociálnych inštitúcií, ktorá ovplyvnila európsky politický vývoj. Ideál slobodného občana v slobodnom štáte sa stal východiskom sociálnej politiky v antike.

Charita a starostlivosť o chudobných: Polyteistické náboženstvá nemali učenie, v ktorom by bola zdôraznená súcitnosť a pomoc trpiacim. Až kresťanstvo formulovalo pomoc blížnemu.

Inkluzívne zamestnávanie ako nástroj sociálnej ekonomiky

Inkluzívne zamestnávanie je implementácia sociálnej ekonomiky, ktorá zabezpečuje dlhodobé financovanie integrácie ľudí dlhodobo bez práce cez integračnú sumu ako sociálnych aspektov verejného obstarávania. Ide o nástroj, ktorý má dať dlhodobo nezamestnaným reálne pracovné skúsenosti a zvýšiť ich šance na uplatnenie sa na trhu práce.

Cieľová skupina: Patria sem osoby, ktoré dlhodobo nepracovali aj napriek tomu, že nemajú žiadne objektívne prekážky. Ide o dlhodobo nezamestnaných (osoby nezamestnané dlhšie ako jeden rok), osoby po výkone trestu a časť ekonomicky neaktívnych v produktívnom veku.

Princípy inkluzívneho zamestnávania:

• Jednotná právna forma a spôsoby obstarávania: Inkluzívny trh navrhuje jednotnú právnu formu a jednotné spôsoby obstarávania na realizáciu aktivít.
• Štandardné vzťahy: Na inkluzívnych zamestnancov sa vzťahuje Zákonník práce (štandardná pracovná zmluva).
• Kontrola: Pracovno-právne vzťahy kontroluje Národný inšpektorát práce, čierne zamestnávanie kontroluje ÚPSVaR, správnosť inkluzívneho verejného obstarávania kontroluje Úrad pre verejné obstarávanie a realizáciu projektov kontroluje zadávateľ projektov.
• Rovnaká šanca pre všetkých: Systém dáva šancu každému, komu sa dlhodobo nedarí zamestnať sa. Nie je dôležité, akej národnosti či etnicity človek je, ale či pracuje a tvorí hodnoty.
• Dočasné riešenie: Práca v inkluzívnom podniku je časovo obmedzená.

Inkluzívne služby: Medzi inkluzívne služby patria prevažne manuálne exteriérové služby (zametanie ulíc, kosenie trávnikov, výsadba kvetov, údržba turistických chodníkov a pod.), keďže dlhodobo nezamestnané osoby sú prevažne osoby nízkovzdelané.

Výhody inkluzívneho zamestnávania:

• Získanie reálnych pracovných skúseností: Inkluzívne zamestnávanie dáva dlhodobo nezamestnaným možnosť získať pracovné skúsenosti, ktoré im chýbajú.
• Zvýšenie šancí na uplatnenie sa na trhu práce: Po absolvovaní inkluzívneho zamestnávania majú osoby väčšiu šancu nájsť si prácu na otvorenom trhu práce.
• Zrušenie aktivačného príspevku: Zavedením inkluzívneho zamestnávania sa úplne zruší aktivačný príspevok.
• Mobilita: Zákazky môžu byť realizované aj ľuďmi, ktorí bývajú mimo mesta, čo prispieva k ich mobilite.
• Riešenie problémov spojených s nezamestnanosťou: Inkluzívne zamestnávanie rieši problémy spojené s administratívne jednoduchým spôsobom zadávania zákaziek a s úsporami zo zníženia nezamestnanosti.

Kritika inkluzívneho zamestnávania:

• Dočasné riešenie: Inkluzívny trh je len dočasným riešením a po uplynutí dohodnutého času budú musieť osoby inkluzívne podniky opustiť.
• Motivácia: Motivácia pracovať v inkluzívnych podnikoch nemusí byť o nič väčšia ako motivácia pracovať na riadnom trhu práce.
• Nespoľahlivosť: Ľudia z cieľovej skupiny môžu byť nespoľahliví.
• Deformácia trhu: Takáto forma dotácie môže deformovať trh.
• Nespravodlivosť: Zadávanie zákaziek špeciálne pre inkluzívne podniky môže byť nespravodlivé voči ostatným.
• Regionálne rozdiely: Viditeľné výsledky sa môžu dostaviť iba v ekonomicky lepšie fungujúcich regiónoch.

Úloha ÚPSVaR v zabezpečovaní sociálnej politiky

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečovaní sociálnej politiky štátu. Medzi jeho hlavné úlohy patrí:

• Poskytovanie služieb zamestnanosti: ÚPSVaR poskytuje služby zamestnanosti uchádzačom o zamestnanie a zamestnávateľom. Medzi tieto služby patrí poradenstvo, sprostredkovanie zamestnania, rekvalifikácia a podpora vytvárania nových pracovných miest.
• Poskytovanie sociálnych dávok: ÚPSVaR vypláca sociálne dávky občanom v rôznych životných situáciách, ako napríklad dávky v hmotnej núdzi, príspevky na bývanie, prídavky na deti, rodičovský príspevok a pod.
• Poskytovanie sociálnych služieb: ÚPSVaR zabezpečuje poskytovanie sociálnych služieb občanom, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii. Medzi tieto služby patrí opatrovateľská služba, stravovanie, prepravná služba, starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb a pod.
• Kontrola: ÚPSVaR kontroluje dodržiavanie pracovno-právnych predpisov a predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
• Informovanie: ÚPSVaR informuje občanov o ich právach a povinnostiach v oblasti sociálneho zabezpečenia a služieb zamestnanosti.

ÚPSVaR je dôležitou inštitúciou, ktorá pomáha občanom v rôznych životných situáciách a prispieva k zlepšovaniu ich životných podmienok.

tags: #aku #politiku #zabezpečuje #upsvar