Nárok na nemocenské dávky pre poberateľa sociálnej dávky

Sociálne zabezpečenie na Slovensku zahŕňa tri základné úrovne: sociálne poistenie, sociálnu pomoc a sociálnu podporu. Z nemocenského poistenia sa poskytujú dávky, ako je nemocenské, v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Tento článok sa zameriava na situácie, kedy môže nezamestnaný človek, ktorý poberá sociálne dávky, mať nárok na nemocenské počas PN (praceneschopnosti).

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky

Na to, aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí spĺňať základnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky pred vznikom práceneschopnosti musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Táto doba môže byť dosiahnutá kombináciou odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia.

Povinne nemocensky poistené osoby

Poberateľom dávky je fyzická osoba, ktorej vznikol nárok na výplatu dávky. Poistencom na účely nemocenského poistenia je v zmysle § 6 ods. 1 zákona fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená. Nemocenské poistenie môže byť povinné alebo dobrovoľné. Povinne nemocensky poistenými osobami sú zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Zamestnanec má nárok na všetky štyri druhy nemocenských dávok, t. j. nemocenské, ošetrovné, materské a vyrovnávaciu dávku. Zamestnancom na účely zákona o sociálnom poistení, a teda aj na účely nemocenského poistenia (ale aj na účely poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti) je zamestnanec podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení:

• fyzická osoba v pracovnom pomere podľa § 11 zákona č. 311/2001 Z. z.
• fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 312/2001 Z.
• fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody za podmienky, že sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.
• vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

Povinne nemocensky poistená je podľa § 14 zákona taká samostatne zárobkovo činna osoba, ktorej výnos z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je podľa § 39 ods. Osamelá osoba na účely poskytovania materského je poistenkyňa alebo poistenec, ktorý žije sám, je slobodná(ý), ovdovená(ý), rozvedená(ý) alebo osamelá(ý) z iných vážnych dôvodov. Vážne dôvody osamelosti sa posudzujú individuálne, napr. dlhodobé liečenie manžela (manželky), nástup na výkon trestu odňatia slobody manžela (manželky), výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby alebo civilnej služby manžela, nezvestnosť manžela (manželky), ak bolo po ňom (nej) z tohto dôvodu vyhlásené pátranie atď.

V zmysle § 30 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote. zamestnanec nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 6, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca (z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

V zmysle § 31 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote. Podmienkou je, že zaplatili poistné na nemocenské poistenie. Podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk. V zmysle § 109 ods. 2 zákona nárok na výplatu nemocenskej dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom, splnením podmienok na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie nemocenskej dávky na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou (Príloha č. 1 - 7). Žiadosť o nemocenskú dávku podáva poistenec v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Ochranná lehota po ukončení zamestnania alebo podnikania

Dôležitým faktorom je aj čas, ktorý uplynul od ukončenia posledného pracovného pomeru alebo živnosti. Po ukončení zamestnania alebo podnikania, a teda aj ukončení nemocenského poistenia, plynie tzv. ochranná lehota. Táto lehota trvá 7 dní. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas tejto ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky. Túto skutočnosť je potrebné nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde je osoba evidovaná, a do Sociálnej poisťovne doručiť tlačivo "Žiadosť o nemocenské", ktoré vystaví lekár.

Ak vznikne poistencovi nové nemocenské poistenie v období, keď mu plynie ochranná lehota, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia, ale i tu platí zásada, že ochranná lehota je spravidla 42 dní po zániku nemocenského poistenia. Špecificky je určená ochranná lehota u tehotných žien. V prípade, ak nemocenské poistenie zaniklo žene v období tehotenstva, ochranná lehota je vždy 6 mesiacov, nezávisle od toho, ako dlho trvalo nemocenské poistenie.

Práceneschopnosť po uplynutí ochrannej lehoty

Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným až po uplynutí ochrannej lehoty, nárok na poberanie nemocenských dávok nevzniká. V takomto prípade je potrebné informovať úrad práce o tejto skutočnosti.

Súbeh nemocenského a dávky v nezamestnanosti

Nie je možné súčasne poberať nemocenské dávky a dávku v nezamestnanosti. Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na jej dobu. Nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a naopak, zaniká po šiestich, resp. štyroch mesiacoch (po uplynutí podporného obdobia).

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Výška nemocenského a dávky v nezamestnanosti

Výška nemocenskej dávky je 55 % z denného vymeriavacieho základu. Doba poberania nemocenského je obmedzená na maximálne 52 týždňov. Na druhej strane, výška dávky v nezamestnanosti je 50 % z vymeriavacieho základu a môže byť vyplácaná maximálne šesť mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Základom na určenie výšky nemocenských dávok je tzv. denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky (ďalej aj „DVZ“). Priamo z DVZ sa určuje výška nemocenského, ošetrovného a materského. Vyrovnávacia dávka sa určuje z tzv. mesačného vymeriavacieho základu na určenie výšky vyrovnávacej dávky (ďalej aj „MVZ“), resp. pomernej časti MVZ na určenie výšky vyrovnávacej dávky (ďalej aj „pomerná časť MVZ“). Mesačný vymeriavací základ a pomerná časť mesačného vymeriavacieho základu sa vypočítajú z denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ sa určuje podľa § 55 zákona o sociálnom poistení. Zisťuje sa z rozhodujúceho obdobia podľa § 54 zákona o sociálnom poistení. Je to podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Podľa § 54 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu vylučujú obdobia, za ktoré zamestnanci nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie. Zákon o sociálnom poistení ustanovuje zaokrúhľovanie denného vymeriavacieho základu na štyri desatinné miesta nahor.

Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (ďalej aj „pravdepodobný DVZ“) v prípade, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (napríklad z dôvodu, že v rozhodujúcom období poberal rodičovský príspevok alebo poistencovi vznikol nárok na nemocenské v deň vzniku nemocenského poistenia). Pravdepodobný denný vymeriavací základ je podľa § 57 zákona o sociálnom poistení u zamestnanca jedna tridsatina mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, z ktorých by sa určil vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, napríklad 1/30 zo mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve. Takto určený pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie je teda spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Zisťuje sa ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v ochrannej lehote. ak požiada o materské zamestnankyňa, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu. V tomto prípade sa rozhodujúce obdobie na určenie výšky materského zisťuje ku dňu preradenia na inú prácu.

• Zamestnanec, ktorý je nemocensky poistený od 1. 7. 2003, je dočasne PN od 2. 2. 2006. Rozhodujúce obdobie je rok 2005.
• Zamestnanec je nemocensky poistený od 15. 9. 2005. Dočasne PN je od 21. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 15. 9. 2005 do 31. 12.
• Zamestnanec je nemocensky poistený od 1. 1. 2006. Dočasne PN je od 15. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
• Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie 5. 2. 2006. Dočasne PN je od 25. 2. Zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, keď je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 5. 2. 2006 do 24. 2.

Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie. Podľa § 140 ods. b) od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) najdlhšie do 10. Podľa § 140 ods. Zákon č. 244/2005 Z. z., ktorý novelizoval zákon o rodičovskom príspevku, vylúčil z § 140 ods. 1 obdobie rodičovského príspevku, pretože s účinnosťou od 1. 7.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

• Zamestnancovi vznikol pracovný pomer v roku 2005. Súčet jeho vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie v roku 2005 bol 132 452 Sk. Pretože bol 25 dní práceneschopný, jeho nemocenské poistenie v roku 2005 trvalo 365 - 25 = 340 kalendárnych dní.

Všeobecný vymeriavací základ

Zákon o sociálnom poistení ustanovuje v § 11 všeobecný vymeriavací základ ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok. Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3 zákona o sociálnom poistení. Suma všeobecného vymeriavacieho základu po roku 2002 za príslušný kalendárny rok sa ustanovuje opatrením, ktoré vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa údajov štatistického úradu a vyhlasuje ho uverejnením v Zbierke zákonov SR najneskôr do 30. Dňa 20. apríla 2005 ustanovilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Zbierke zákonov č. 163/2005 sumu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2004. Podľa § 1 tohto opatrenia je to suma 189 900 Sk. Od všeobecného vymeriavacieho základu sa podľa § 138 odvodzujú maximálne vymeriavacie základy, z ktorých sú platitelia poistného povinní platiť poistné na nemocenské poistenie. Maximálny vymeriavací základ na účely platenia poistného na nemocenské poistenie je od 1. 7. 2005 podľa § 138 ods. 14 písm.

Príklad

Zamestnankyni skončilo po 3 rokoch obdobie poberania rodičovského príspevku 27. 2. 2006. Nasledujúci deň, 28. 2. 2006, do práce nenastúpila, ale predložila zamestnávateľovi potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. V pracovnej zmluve má so zamestnávateľom dohodnutú mesačnú mzdu vo výške 13 000 Sk/mesiac.

Minimálny vymeriavací základ

Podľa § 138 ods. 11 minimálny vymeriavací základ je minimálna mzda podľa § 6a ods. 1 zákona č. 90/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov ustanovená nariadením vlády SR vždy k 1. októbru kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ dodržuje zákon o minimálnej mzde, tak dodržuje aj ustanovenia o minimálnych vymeriavacích základoch na účely nemocenského poistenia. Minimálna mzda je na obdobie od 1. 10. 2005 do 30. 9.

• d) 50 % zo súm uvedených v písmenách a) a b), ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku podľa § 70 až § 73 a § 263 ods.
• Zamestnanec je odmeňovaný mesačnou mzdou 6 900 Sk/mesiac. Zamestnanec z dôvodu dočasnej PN odpracuje v kalendárnom mesiaci iba 12 pracovných dní. Pri odpracovaní časti mesiaca jeho príjem za odpracovaný deň musí dosiahnuť minimálne minimálnu mzdu na deň. Dosiahnutá mzda je aj vymeriavacím základom.
• Zamestnanec je odmeňovaný hodinovou mzdou 39,70 Sk/hodinu.
• v období 1 - 9/ 2005 v sume 6 500 Sk a v období 10 - 12/2005 v sume 6 900 Sk.
• v období 1 - 9/2003 v sume 5 570 Sk a v období 10 - 12/2003 v sume 6 080 Sk.
• v období 1 - 9/2004 v sume 6 080 Sk a v období 10 - 12/2004 v sume 6 500 Sk.

Maximálny denný vymeriavací základ

Maximálny DVZ nie je stanovený. Suma denného vymeriavacieho základu závisí od sumy vymeriavacích základov a počtu kalendárnych dní v jednotlivých mesiacoch rozhodujúceho obdobia, počas ktorého zamestnanec platil poistné na nemocenské poistenie. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú dni, počas ktorých zamestnanec nemá povinnosť platiť poistné. Maximálny vymeriavací základ na účely platenia poistného na nemocenské poistenie je od 1. 7. Zákon o sociálnom poistení ustanovoval v § 253 ods.

• v období od 1. 1. 2004 do 30. 6. 2004 bol určený maximálny DVZ ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2002 a počtu kalendárnych dní v roku 2002.
• v období od 1. 7. 2004 do 31. 12. 2004 bol určený maximálny DVZ ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2003 a počtu kalendárnych dní v roku 2003. Toto obmedzenie sa nevzťahovalo na DVZ na určenie sumy náhrady príjmu.
• Zamestnanec je u zamestnávateľa zamestnaný od 1. 5. 2002. Dočasná PN mu vznikla 15. 9. 2005 a trvala do konca mesiaca. Zamestnanec počas rozhodujúceho obdobia, ktorým je pre neho rok 2004, platil poistné na nemocenské poistenie z maximálnych vymeriavacích základov v jednotlivých mesiacoch a odpracoval celý rok 2004.
• Zamestnancovi vznikol pracovný pomer 1. 7. 2005. Jeho príjem za 7/2005 bol 25 000 Sk, takže zaplatil poistné na nemocenské poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Dňa 2. 8. 2005 vznikla tomuto zamestnancovi dočasná pracovná neschopnosť a trvala 15 dní. Rozhodujúcim obdobím je mesiac predchádzajúci vzniku dočasnej PN. Počet dní rozhodujúceho obdobia je 31 kalendárnych dní. Maximálny vymeriavací základ, z ktorého sa platí poistné na nemocenské poistenie od 1. 7. Suma náhrady príjmu pri dočasnej PN aj suma nemocenského sa v tomto prípade určila z DVZ 765,7420 Sk/deň.
• Zamestnanec je u zamestnávateľa zamestnaný od 1. 12. 2004. Dočasná PN mu vznikla 2. 3. 2006 a trvala do konca mesiaca. Zamestnanec počas rozhodujúceho obdobia, ktorým je pre neho rok 2005, platil poistné na nemocenské poistenie z maximálnych vymeriavacích základov v jednotlivých mesiacoch a odpracoval celý rok 2005.
• Zamestnancovi vznikol pracovný pomer 1. 3. 2006. Jeho príjem za 3/2006 bol 30 000 Sk, takže zaplatil poistné na nemocenské poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Dňa 4. 4. 2006 vznikla tomuto zamestnancovi dočasná pracovná neschopnosť a trvala 18 dní. Rozhodujúcim obdobím je mesiac predchádzajúci vzniku dočasnej PN. Počet dní rozhodujúceho obdobia je 31 kalendárnych dní. Maximálny vymeriavací základ, z ktorého sa platí poistné na nemocenské poistenie od 1. 7. 2005 do 30. 6.

Mesačný vymeriavací základ je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu a zaokrúhľuje sa na celé slovenské koruny nahor. Vypočítajme minimálny mesačný vymeriavací základ zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý celý rok 2005 dosahoval minimálnu mzdu.

Nemocenské pre dohodárov

Sociálna poisťovňa informuje dohodárov, ktorí pracujú na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce s pravidelným mesačným príjmom a sú nemocensky poistení, že im v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti vznikne nárok na nemocenské. Od 1. januára 2013 totiž aj dohodári pracujúci na spomínané typy dohôd platia poistné na nemocenské poistenie, a tak im rovnako ako zamestnancom môže po splnení všetkých zákonných podmienok vzniknúť nárok na nemocenskú dávku. V prípade dohodárov, ktorí ešte neplatia poistné na nemocenské poistenie 90 dní (od vzniku poistenia do začiatku práceneschopnosti), sa výška nemocenskej dávky určí inak ako u zamestnancov, ktorí platia poistné aspoň 90 dní. Ak poistenec nemal v predchádzajúcom kalendárnom roku vymeriavacie základy (hrubé príjmy), výška nemocenskej dávky sa určí ako jedna tridsatina z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý sa rovná minimálnemu vymeriavaciemu základu (v súčasnosti v sume 393 eur). Nárok na nemocenské dávky nevzniká tým dohodárom, ktorí vykonávajú brigádnickú prácu; sú poberateľom dôchodku (starobného, invalidného a invalidného výsluhového); sú poberateľom invalidného výsluhového dôchodku a dosiahli dôchodkový vek alebo ak vykonávajú túto činnosť počas praktického vyučovania.

Čo robiť po skončení poberania dávky v nezamestnanosti a počas PN?

Ak poberáte dávku v nezamestnanosti a táto vám skončí počas trvania PN, je potrebné sa informovať o možnosti poberania dávky v hmotnej núdzi alebo príspevku na bývanie. V prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu je možné požiadať aj o aktivačný príspevok. Je však potrebné počítať s tým, že medzi skončením poberania dávky v nezamestnanosti a začatím poberania dávky v hmotnej núdzi môže byť jeden mesiac bez príjmu, pretože dávka v hmotnej núdzi sa vypláca až za mesiac, v ktorom osoba nemá žiadny príjem.

Dobrovoľné nemocenské poistenie

Ak nezamestnaný spĺňa podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch, môže sa pred začiatkom PN prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie. V takomto prípade mu vznikne nárok na nemocenské dávky. Je potrebné sa informovať v Sociálnej poisťovni o podmienkach a výške odvodov pre dobrovoľné poistenie.

Príklad z praxe

Pani Irena Orelová bola od 1. februára 2012 vedená na Úrade práce a mala nárok na dávku v nezamestnanosti do konca júla 2012. Od 1. júna 2012 bola na PN, ktorá mala pretrvávať aj po skončení poberania dávky v nezamestnanosti. Pani Orelovú trápilo, či bude mať nárok na nejaké dávky po skončení poberania dávky v nezamestnanosti, keďže bola stále PN. Vzhľadom na to, že nemala vyplácané nemocenské počas poberania dávky v nezamestnanosti, mala sa informovať o možnosti poberania dávky v hmotnej núdzi alebo dobrovoľného nemocenského poistenia po skončení poberania dávky v nezamestnanosti.

Dĺžka trvania PN a povinnosti počas nej

Dĺžka trvania PN a náhrada príjmu, resp. nemocenské, majú svoje pravidlá a podmienky. Dočasná práceneschopnosť označuje obdobie, kedy zamestnanec nemôže zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju prácu. Práceneschopnosť určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz.

Počas PN je nevyhnutné dodržiavať určité povinnosti. Zamestnávateľ je oprávnený vykonať kontrolu, či sa zamestnanec zdržiava na určenom mieste. Ak sa zamestnanec nebude zdržiavať na určenom mieste bez súhlasu lekára, stráca nárok na náhradu príjmu počas PN. V prípade, že sa zamestnanec stane dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodí sám použitím alkoholu alebo iných návykových látok, má nárok len na polovicu náhrady príjmu.

#

tags: #nárok #na #nemocenské #dávky #poberateľ #sociálnej