
Autizmus je pervazívna vývinová porucha s multifaktoriálnymi príčinami, ktorá zasahuje celkový vývin dieťaťa a ovplyvňuje možnosti jeho výchovy, vzdelávania a socializácie. Vzhľadom na heterogenitu autistickej poruchy sú potreby rodín s týmto postihnutím veľmi variabilné. Jednou z metód, ktorá sa ukázala ako účinná pri práci s osobami s autizmom a mentálnym postihnutím, je TEACCH program. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na TEACCH metódu, jej princípy, aplikáciu a vplyv na život ľudí s autizmom.
Autizmus je pervazívna porucha, ktorá spôsobuje najmä ťažkosti v komunikácii s okolím. Často je spojená s narušeným správaním, stereotypným správaním, prípadne výbuchmi hnevu a agresivitou. Je to však len spôsob, akým sa postihnutý bráni proti svetu a snaží sa získať pocit bezpečia. Mnohí autisti dokážu neuveriteľné veci, o ktorých my môžeme len snívať a pritom bez našej pomoci a nás nedokážu žiť.
Lekári dodnes nevedia presne povedať, ako táto choroba vzniká, čo je jej dôsledkom. Je ťažké pochopiť, že taký autista dokáže vyriešiť rôzne šifry a pamätá si dátumy z kalendára do najmenších podrobností, pričom základné veci v svojom živote nedokáže zvládnuť bez cudzej pomoci.
Autizmus ako prvý definoval detský americký psychiater Leo Kanner v roku 1943, ktorý si všimol, že existuje rozdiel medzi autizmom a detskou schizofréniou a popísal autizmus ako samostatný syndróm dvomi kľúčovými charakteristikami: „autistická uzavretosť“ a „túžba po nemennosti“ spolu s ďalšími behaviorálnymi prejavmi a izolovanými schopnosťami.
Autizmus je strešný pojem, ktorý v sebe zahŕňa viaceré klinické jednotky, líšiace sa etiológiou, prevalenciou a symptomatológiou. Niekedy sú autistické prejavy v správaní veľmi rôznorodé a predstavujú celé kontinuum zvláštneho až narušeného správania. V odbornej literatúre sa uvádza strešný pojem - poruchy autistického spektra (PAS), autistický syndróm alebo pervazívne vývinové poruchy (PVP).
Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty
Príčinami vzniku autizmu sa zaoberajú odborníci z viacerých oblastí a vedných disciplín. Zrejme neexistuje jedna príčina, ale skôr komplex viacerých faktorov podieľajúcich sa na vzniku autizmu. Z pohľadu aktuálnej medicíny ide o neurovývinovú poruchu, na vznik ktorej má zásadný vplyv genetika (dedičnosť) a psychogénne faktory prostredia. Uvažuje sa aj o vplyve imunitného systému a metabolizmu na vznik tejto poruchy.
Siklenková uvádza, že u 30% autistických detí bol pozorovaný excesívny nárast veľkosti mozgu medzi prvým a druhým rokom života (frontálna oblasť a amygdala). Následne u autistov nedochádza k predpubertálnemu zväčšeniu objemu mozgu. Býva zníženie objemu corpus callosum, čo je časť mozgu zodpovedná za spájanie nervových buniek oboch mozgových hemisfér (tzv. interhemisférová komunikácia). Všeobecne je dokázané, že u autistov je narušená konektivita medzi jednotlivými časťami mozgu, pre ktorú nie je možné navzájom integrovať vzdialenejšie oblasti mozgu v potrebnej miere. To vedie k nedostatočnému spracovaniu komplexných a náročných informácií či procesov, ako sú napríklad reč a sociálne správanie.
Teória hypermužského mozgu predpokladá súvislosť autistických čŕt so zvýšenou expozíciou plodu vplyvu testosterónu. Osoby s PAS vykazujú zvýšené schopnosti systematizácie na úkor empatických schopností (záujem o systémy, poriadky, repetitívne správanie, rezistencia na akékoľvek zmeny a potreba rovnakosti, sociálna neobratnosť, znížená schopnosť rozpoznávať nálady a pocity druhých ľudí).
TEACCH program (Teaching and Education of Autistic and related Communication handicapped Children) je americký vzdelávací program, ktorý patrí medzi najznámejšie terapie autizmu. Jeho najväčším prínosom je, že je celoživotný, komplexný program. Podstatou tohto programu je štrukturalizácia a vizualizácia, stanovený denný režim alebo časový plán a podobne.
Program TEACCH sa snaží upraviť prostredie ľudí s PAS tak, aby vedeli čo sa od nich očakáva, ako dlho to bude trvať, kde a kedy sa daná aktivita uskutoční a čo bude nasledovať o nej.
Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých
V Domove sociálnych služieb Slniečko v Oščadnici využívajú už rok pri práci s autistami metódu nazývanú aj program TEACCH. V zariadení využívajú obrázkovo - slovnú metódu. Autisti majú radi vo všetkom poriadok. Všetko musí byť usporiadané. A v neposlednom rade „zbožňujú" stereotyp. Keď im deň naplánujeme pomocou kartičiek, sú spokojní, vyrovnaní.
Každý zo štyroch autistov má v špeciálnej miestnosti na stene na ľahko dostupnom mieste vyvesené fotky, pod ktorými sú kartičky s ich individuálnym denným plánom. Na jednotlivých kartičkách majú nakreslený i napísaný celý harmonogram dňa. Každý z nich si príde k svojej fotke a vidí napríklad, kartičku s raňajkami, ktorá je ako prvá, ide teda a naraňajkuje sa. Potom nasleduje kreslenie, strihanie… Celý deň majú takto rozplánovaný na kartičkách.
Pre možnosti edukácie a sociálnej integrácie je potrebné stanoviť silné a slabé stránky dieťa, mieru jeho podporných a rehabilitačných služieb, mieru opatrení vo vzdelávaní a výchove a osobitosti v správaní, výskyt agresívneho a ohrozujúceho správania pre okolie a dieťa samotné.
Štruktúrované učenie sa považuje za jeden z úspešných vzdelávacích programov. Štrukturalizácia znamená vnesenie jasných pravidiel, prehľad postupnosti činností a usporiadanie prostredia, v ktorom sa dieťa s PAS pohybuje. Tento špecifický prístup kompenzuje do istej miery ťažkosti v učení, ktoré autizmus so sebou nepochybne prináša. Miesto neistoty a zmätku nastúpi logika, poriadok, istota a bezpečie, ktoré umožnia akceptovať nové úlohy, požiadavky a lepšie znášať situácie a udalosti, ktoré sú nepredvídateľné. Štruktúra prostredia pomáha dieťaťu v priestorovej orientácii a odpovedá na otázku KDE. Vytvára tak spojenie medzi miestami, činnosťami a správaním, a tak ponúka dieťaťu istotu. Štrukturalizácia je takisto nevyhnutná pri organizovaní a usporiadaní pracovného miesta. Priestor pre vyučovanie by mal byť pohodlný a bez rušivých podnetov. Uplatňuje sa systém práce zľava doprava.
Dieťa s PAS veľmi ťažko chápe abstraktný pojem čas, jeho myslenie je konkrétne, preto nedokáže organizovať svoju prácu v čase. Potrebuje nielen počuť pokyn, ale pridať k tomu vizuálnu podporu. Neschopnosť predvídať udalosti a vytvárať súvislosti kompenzuje väčšinou rituálmi a stereotypným správaním. Ak mu sprostredkujeme informáciu vo vizuálnej podobe, zmierňujeme tak jeho nedostatky v komunikačných, pamäťových a abstraktných schopnostiach. Vizualizovaný denný program odpovedá dieťaťu s autizmom KEDY, napomáha mu orientovať sa v čase, odlišovať od seba jednotlivé aktivity a vedie k väčšej samostatnosti.
Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia
Typy vizuálnej podpory sú napríklad (od najjednoduchších po najzložitejšie: výber závisí od mentálnej úrovne dieťaťa): konkrétny predmet (3D rozmer), fotografie, farebné obrázky, piktogramy, nápisy, diár, písané rozvrhy… Deťom musíme zviditeľniť deň tzv. denným plánom. Obvykle má formu panelu, kde je meno dieťaťa, fotografia. Je umiestnený tak, aby dieťa malo k nemu prístup. Jeho funkcia spočíva v tom, aby vo zviditeľnenej podobe napovedal dieťaťu, čo má práve robiť, čo bude robiť potom, kedy bude robiť to, čo má rado. Môže byť orientovaný vo vodorovnej alebo zvislej polohe, podľa potrieb dieťaťa. Na konci plánu je umiestnený tzv. zberný kôš. Pri používaní vizualizácie pomocou plánu, musíme vedieť na akej úrovni porozumenia symbolov dieťa momentálne je, a akú vyššiu úroveň by bolo schopné zvládnuť.
Okrem TEACCH programu existujú aj ďalšie metódy a prístupy, ktoré sa využívajú pri práci s deťmi s autizmom, ako napríklad:
Je ťažké písať alebo hovoriť o akomkoľvek dosiahnutom úspechu alebo úspechoch, keď vieme, čo všetko je ešte pred nami, aby sa náš syn čo i len priblížil ku zdravo vyvíjajúcim sa rovesníkom. Ani nevieme, či je to vôbec možné. Keď sa ale retrospektívne pozrieme, kde bol pred piatimi rokmi (ATEC skóre 90), kde je dnes (ATEC skóre 16) a aké prognózy sme kedysi dostali od lekárov alebo odborníkov na autizmus, tak, samozrejme, máme chuť pokračovať v našich rozbehnutých aktivitách a ďalšom vzdelávaní. To je asi pre nás najväčšie prekvapenie. Po strate reči totiž vyzeral, že nikdy nebude rozprávať. Spravili sme ale niekoľko diétnych úprav, detoxikovali ho, pridali niekoľko liečiv, vykonávali orofaciálne cvičenia a začal opäť bľabotať. Neskôr sa pridalo vyslovovanie písmen a ešte neskôr prvé ťažko naučené slová. Dalo by sa povedať, že má problém s artikuláciou alebo so spracovávaním zvuku. Takže vyslovovaná zrozumiteľnosť niektorých slov či slovných spojení je limitovaná. V poslednej dobe častejšie počujeme syna vyslovovať krátke, presne umiestnené vety do kontextu, ako napr.: All right. That’s it. That would be it. Time to go.
Odmala sme synovi čítali rozprávky a mnohé už musel poznať naspamäť. Okolo jeho 9. roka sme mu začali počas čítania rozprávok občas podstrkávať knihu, aby prečítal nejakú vetu. Keďže s tým nemal problém, začali sme čítanie vsúvať do jeho denných aktivít. Momentálne dokáže prečítať na jedno sedenie 50 až 130 slov. Je to ale priam herkulovský výkon. Čomu všetkému čítanému naozaj rozumie, nedokážeme presne odhadnúť. Z vypozorovaného, ako napríklad dokáže sledovať pokyny v učebniciach (Slovenský jazyk, Matematika, Prvouka), by sa dalo usúdiť, že rozumie novým pokynom asi na 50 %.
S písaním sme začali pozvoľne. Počítačom a iPadom sme pridali heslá, ktoré obvykle tvorili slová alebo slovné kombinácie, ktoré sme chceli, aby sa náš syn naučil písať a ktoré si zároveň musel zapamätať. Keď si heslo začal automaticky zadávať sám, tak sme ho vymenili po niekoľkých dňoch (obvykle po každých 2-3 dňoch) za nové. Keď sa mu rozširovala slovná zásoba, aby sme sa zbavili mandovania (používanie znakov/posunkov na dorozumievanie sa s nami), začali sme ho učiť slová písať aj na papier, aby sa vedel v budúcnosti dorozumieť s viacerými ľuďmi. Takže keď niečo chcel, musel to napísať. Aby sa mu rozšírila slovná zásoba ešte viac, plynule sme prešli na prepisovanie nových slov, slovných spojení a viet. V súčasnosti už dokáže písať na základe diktovania. Písanie tiež aktívne používa na YouTube počas vyhľadávania rozprávok, iných detských videí alebo tém, ktoré ho zaujali v nejakej knihe či časopise. Písanie mu taktiež slúži v komunikácii s nami, keď niečo nevie povedať, alebo mu nerozumieme. Momentálne dokáže sčítať a odčítať do 1000 v závislosti či s prechodom, alebo bez prechodu. Zvládol malú násobilku a teraz nás čaká veľká násobilka a delenie. Už sa nevieme dočkať.
Skladanie puzzle, dizajnov tvorených z rôznych iných tvarov, priraďovanie alebo diskriminácia obrázkov, skladanie mozaiky. Kreslenie tvarov, ktoré predtým niekde videl, sa naučil zvládať sám cez stovky vzdelávacích aplikácií stiahnutých v iPade. V čase, keď nemá dovolené byť na počítači či iPade, tak sa nezvykne nudiť, ale vyberie si knihy, v ktorých si listuje a začína si čítať aj časti rozprávok. Číta si so záujmom aj oznámenia a plagáty prilepené na dverách, či v prostriedkoch hromadnej dopravy. Alebo si zoberie hračky, či stavebnice a zabaví sa s nimi. Rád si kreslí, maľuje, prechádza cez Flash-cards, prípadne si píše názvy tvarov či vecí, ktoré vidí v knižkách do magnetickej tabule či iPadu.
Kontakt s inými deťmi alebo dospelými nevyhľadáva. V záujmovo činnom prostredí, ktoré pravidelne navštevuje, akceptuje deti a inštruktorov. Rád sa zapája do hier, ktorých koncept chápe (ide o loptové skupinové hry). Keď sa nepozabudne, tak sa aj pozdraví, ale ide skôr o naučený/vynútený zvyk. Keďže náš syn má dobrú pozorovaciu schopnosť a modeluje chovanie iných detí, prihlásili sme ho za posledné tri roky do viacerých krúžkov (tvorivé dielne, loptové hry, bedminton, stolný tenis), na ktoré chodieva 4-krát do týždňa. To mu poskytuje neustále nové vnemy na modelovanie/napodobňovanie chovania zdravých deti, nasledovania spoločných inštrukcií, prechádzania z jednej aktivity do druhej, učenie sa nových zručností, ktoré poskytuje iba skupinové zoskupenie.
Keď sme začínali zapájať do synovho života športové aktivity, tak bol ako handrová bábika. Medzitým sa z neho stal pevný chlapec, ovládajúci niekoľko športových aktivít. Naučil sa kolobežkovať, korčuľovať na kolieskových korčuliach aj na ľade, používať skejt, plávať a potápať sa, bicyklovať, liezť, hrať bedminton, chápať alebo aspoň imitovať rozličné cviky prevádzané v telocvični či doma. Do značnej miery sa mu vrátila alebo zlepšila stratená jemná aj hrubá motorika. Treba však priznať, že zvládnutie každej novej aktivity si vyžaduje veľa trpezlivosti a pravidelného praktizovania. Nové naučené veci však nezabúda, naopak, je zjavné, že sa dokáže ďalej sám zlepšovať, hlavne keď môže pozorovať iných. V súčasnosti však synovi nie je možné detailne vysvetliť technické prevedenie športových prvkov, ako je správne odrážanie sa pri korčuľovaní alebo prekladanie nôh v zákrute. Z veľkej časti asi pre jeho neschopnosť porozumieť jemným nuansám pri vysvetľovaní pohybového prevedenia úkonu, ale z časti aj pre zaostalú jemnú motoriku. Vcelku sme však radi, lebo pri športe má syn veľa možností, ako si vybiť energiu, zrelaxovať sa a zároveň sa zlepšovať. Ďalší súpis zručností/aktivít, ktoré náš syn dokáže zvládnuť a oplatí sa ich monitorovať, môže byť pre niektorých rodičov detí s podobnou diagnózou pozoruhodne prekvapivý, ako to bolo aj pre nás. Pripomíname ale, že aj keď mu nemusíme na 90 % pomáhať, stále je potrebný dozor jedného z nás. Keď sa pozabudne, tak mu treba pripomenúť, že sa má doobliekať, dojesť, aby sme stihli školu, dokončiť rozpracovanú úlohu.
V roku 2008/2009 bol realizovaný výskum na 17 špeciálnych základných školách v Žilinskom Kraji, ktorého cieľom bolo pozorovať, popísať, analyzovať a porovnávať rôzne činitele, ktoré ovplyvňujú výsledky edukácie u žiakov s autizmom na špeciálnych základných školách v Žilinskom kraji. Základný súbor tvorilo 85 žiakov s autizmom s mentálnym postihnutím.
Výskumom sa zistilo, že špeciálni pedagógovia využívajú hlavne najrozšírenejší TEACCH program, ktorý je zatiaľ najvhodnejšou metódou, pomocou ktorej prebieha vzdelávanie žiakov s autizmom s mentálnym postihnutím, lebo rešpektuje špecifiká autistickej poruchy a vychádza z potrieb a schopností žiakov. Podľa tohto programu postupuje 48 % žiakov s autizmom a 52 % žiakov TEACCH program potrebuje iba čiastočne.
Zistilo sa, že metóda augmentatívnej a alternatívnej komunikácie (AAK) je vhodná pre rôzne skupiny detí a žiakov, ktoré majú problémy s komunikáciou. Špeciálni pedagógovia potvrdili, že túto metódu využívajú v 71 % hlavne pri kompenzácii porúch v oblasti expresívnej komunikácie. Použitím tejto metódy sa zlepšuje efektivita komunikácie a zároveň môže dočasne, alebo trvalo nahradiť reč u detí s autizmom.
Ďalšou metódou, ktorú sme si overovali, je aplikovaná behaviorálna analýza (ABA), ktorú vo výchovno-vzdelávacom procese uplatňuje 20 % špeciálnych pedagógov. Táto metóda sa využíva hlavne u tých žiakov s autizmom, kde je potrebné eliminovanie nežiaduceho správania sa.
tags: #teacch #metóda #mentálne #postihnutie