
Kúpa bytu predstavuje významný krok, ktorý so sebou prináša nielen otázky spojené s financovaním a výberom vhodnej nehnuteľnosti, ale aj daňové aspekty. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty nároku na odpočet dane z bytu, pričom zohľadňuje rôzne situácie, ako je kúpa bytu na firmu z vlastných zdrojov, z úveru, z pôžičky od konateľa, alebo prenájom bytu od konateľa.
Pri kúpe bytu na firmu je dôležité rozlišovať, či je firma platiteľom DPH. Ak je firma v čase kúpy bytu platiteľom DPH, má nárok na odpočítanie DPH, ak bude byt využívať na podnikateľskú činnosť, ktorá podlieha DPH, napríklad prenájom bytu inej firme. Rovnako aj v prípade uplatnenia odpisov bytu a súvisiacich nákladov na jeho prevádzku do daňových výdavkov je potrebné preukázať využívanie bytu na podnikateľské účely, t. j. na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie zdaniteľných príjmov.
Ak firma kúpi byt z vlastných zdrojov alebo na investičný úver, pri nároku na odpočítanie DPH rozhoduje, či je registrovaná ako platiteľ DPH a účel využitia nehnuteľnosti.
Ak firma nie je v čase kúpy bytu platiteľom DPH a neskôr sa za platiteľa DPH registruje, môže si dodatočne uplatniť právo na odpočítanie DPH, avšak opäť musí zohľadniť účel využívania bytu. Naopak, ak firma, ktorá si uplatnila právo na odpočítanie DPH, zruší svoju registráciu pre DPH, musí dodatočne odviesť DPH. Suma nároku na odpočítanie DPH a daňovej povinnosti k DPH sa určí podľa zákona o DPH.
Účel využívania bytu je pre firmu rozhodujúci aj v prípade uplatnenia daňových výdavkov (na účel výpočtu dane z príjmov). Ak firma byt využíva na podnikanie (napr. byt prenajíma, má v ňom kancelárie), tak odpisy a iné výdavky súvisiace s prevádzkou bytu môže zahrnúť do daňových výdavkov. V prípade kúpy bytu na investičný úver, úroky z úveru sú pre firmu taktiež daňovým výdavkom. Pri úveroch je potrebné rozlišovať splátku istiny (požičanej dlžnej sumy) a úroku. Splátka istiny nie je daňovým výdavkom, nakoľko ani príjem z poskytnutého úveru nie je zdaniteľným príjmom.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Ak firma nemá dostatok finančných prostriedkov a banka jej odmietne poskytnúť investičný úver, možným riešením je pôžička od konateľa. Konateľ, ak vlastní nehnuteľnosť, môže požiadať banku o tzv. americkú hypotéku, čo je vlastne bezúčelový úver zabezpečený nehnuteľnosťou (banka má v katastri zapísané záložné právo na nehnuteľnosť). Keďže firma a konateľ sú závislé osoby, firmy sa týkajú povinnosti v oblasti transferového oceňovania. Povinnosťou firmy je viesť transferovú dokumentáciu k poskytnutému úveru a stanoviť výšku úroku tak, ako by úrok dohodli v porovnateľnej transakcii nezávislé osoby, a to po zohľadnení rôznych rizík, ktoré pri pôžičke medzi závislými osobami a nezávislými osobami (ne)existujú. Konateľa sa transferové oceňovanie netýka. Prípadné úroky vyplývajúce z pôžičky konateľa firme sú pre túto firmu daňovým nákladom. U konateľa sú, naopak, zdaniteľným príjmom. Konateľ je povinný z prípadných úrokov odviesť daň z príjmov v daňovom priznaní.
Poslednou možnosťou je kúpa bytu konateľom na hypotekárny úver a prenájom bytu firme. V tomto prípade je potrebné taktiež zdôrazniť, že prenájom bude vzťah medzi závislými osobami, čiže nájomné musí byť stanovené v súlade s transferovým oceňovaním. Pokiaľ ide o firmu, v tomto prípade nemá možnosť uplatniť odpočítanie DPH. Avšak má ju konateľ, ak sa registruje ako platiteľ DPH a prenájom bude fakturovať s DPH. Pri odpočítaní DPH sa na konateľa (v postavení prenajímateľa) vzťahujú podmienky odpočítania, resp. platenia DPH rovnako, ako na firmu v predchádzajúcich variantoch. Ako platiteľ DPH má konateľ taktiež aj administratívne povinnosti, najmä podávať daňové priznanie a kontrolný výkaz, ak bude prenájom fakturovať s DPH. Konateľ je prenajímateľom a nájomné je pre neho zdaniteľný príjem. Konateľ má možnosť zaradiť prenajímaný byt do obchodného majetku, čím bude môcť uplatniť odpisy bytu v daňových výdavkoch. Úroky, ktoré zaplatí z hypotekárneho úveru by v tomto prípade taktiež mohol zahrnúť do daňových výdavkov.
Prenajímateľ, ktorý poskytovanie nájmu nehnuteľnosti alebo jej časti zdaňuje, má nárok na odpočítanie dane z tovarov a služieb prijatých na účely nájmu v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH. Ak je nájom poskytovaný prenajímateľom oslobodený od dane, potom podľa § 49 ods. 3 zákona o DPH nemá nárok na odpočet. V prípade, ak prenajímateľ v rámci tej istej nehnuteľnosti časť nájomných vzťahov zaťažuje DPH a časť nájomných vzťahov je od DPH oslobodená, potom postupuje pri odpočítaní DPH z tovarov a služieb prijatých na účely poskytovania tohto nájmu podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH, t. j. má nárok na odpočítanie pomernej časti DPH. Uvedené sa týka aj prijatých faktúr za energie, ktoré prenajímateľ nájomcovi (nájomcom) prefakturováva, má nárok na odpočítanie dane. Možnosť odpočítania dane z energií použitých pre účely vlastnej podnikateľskej činnosti prenajímateľa sa posúdi podľa toho, akú činnosť v rámci podnikania vykonáva (vecné priraďovanie podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH). Aby právo na odpočítanie dane mohlo byť uplatnené, platiteľ musí splniť aj formálne predpoklady uvedené v § 51 ods. 1 zákona o DPH, t. j. musí mať faktúru od jej dodávateľov. Daň si môže platiteľ odpočítať (§ 51 ods. 2 zákona o DPH) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. Rozsah výšky DPH, ktorú si platiteľ odpočíta, zistí tzv. vecným priradením vstupných plnení k plneniam výstupným. Prakticky sa vykoná vecné priradenie tak, že prijaté faktúry sa rozdelia do 3 skupín podľa toho, na aký účel majú byť použité prijaté plnenia, ktoré tieto faktúry reprezentujú.
Rovnaký princíp vecného priraďovania v súvislosti s odpočítaním dane sa uplatní aj u nájomcu.
V súvislosti s uplatnením pomerného odpočítania podľa ustanovenia § 50 ods. 2 písm. b) zákona o DPH sa do výpočtu koeficientu nezahŕňajú príležitostné transakcie s nehnuteľnosťami a príležitostné finančné transakcie. Uvedené príležitostné transakcie, ktoré sa neuvádzajú do koeficientu, sú také transakcie, ktoré nemajú charakter základnej, resp. bežnej činnosti platiteľa dane. Na posúdenie transakcie, či ide o príležitostnú, t. j. či sa uvádza alebo neuvádza do koeficientu, je potrebné vychádzať z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Pri príležitostnom nájme nehnuteľnosti je potrebné veľmi dôkladne posúdiť, kedy ide o sústavnú činnosť platiteľa dane; aj v týchto prípadoch platí, že tieto činnosti sú príležitostné vtedy, ak si nevyžadujú ekonomické náklady, resp. využitie majetku na podnikanie, t. j. ak sa spoločnosť rozhodne prenajímať byt, ktorý bol pôvodne určený na iné účely.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Pri kúpe bytu na firmu je zásadná otázka účelu. Rozhoduje sa medzi kúpou za účelom rekonštrukcie a následného predaja, kúpou za účelom prenájmu alebo kúpou za účelom sídla spoločnosti. Táto otázka si vyžaduje nielen znalosť z oblasti daní z príjmov, odvodov a DPH, ale aj vedomosti ohľadom ekonomických otázok. Pri tých treba prihliadať na cenu nájmu, rast či pokles nehnuteľností alebo na ceny stavebných vstupov.
Dôležitým faktorom je aj časový horizont vlastníctva nehnuteľnosti. Ak plánujete vlastniť nehnuteľnosť dlhšie ako 5 rokov, z pohľadu dane z príjmov a odvodov sa môže oplatiť realizovať kúpu skôr na fyzickú osobu. Dôvodom je, že daň nebude v obchodnom majetku a nehnuteľnosť sa nebude zdaňovať ani po 5 rokoch od nadobudnutia.
Alternatívou je vlastníctvo nehnuteľnosti ako živnostník. V takom prípade si môžete na každý obchodný majetok uplatňovať odpisy, dane alebo poistenia. Pri tejto možnosti si zakúpenú nehnuteľnosť musíte zaradiť do majetku a určiť jej odpisový plán. Zákonom stanovené je zaradenie obytného priestoru do štvrtej odpisovej skupiny s 20-ročnou dobou odpisovania. Výška tohto daňového odpisu bude následne vyčíslená podľa alikvotnej čiastky z dĺžky využívania v zdaňovacích mesiacoch.
Firma XY zakúpila byt dňa 10.9.2022 v obstarávacej sume 150 000 eur bez DPH a v tento deň ju začali aj využívať. Výška daňového odpisu sa bude vyčíslovať ako podiel 150 000 eur / 240 mesiacov a bude rovná 625 eurám. Daňový odpis za rok 2022 by bol následne vyčíslený 2 500 eurami (625 eur x 4 mesiace). Okrem odpisov si môžete do daňových výdavkov započítať aj prevádzkové náklady nehnuteľnosti, ako napríklad režijné náklady, výdavky na energiu, opravu alebo údržbu. Tie sa nakoniec premietnu do obstarávacej ceny a následne do odpisov nehnuteľnosti.
Ak ste platiteľ dane a vlastníte nehnuteľnosť, ktorú používate na podnikanie alebo iné účely, nemáte možnosť si odpočítať celú daň na začiatku. Jej odpočet si môžete uplatniť len vo výške, ktorá je rovná rozsahu použitia majetku na podnikanie. Pri obstaraní bytu na podnikanie ste povinný rozdeliť vstupnú daň na dve časti. Prvou časťou bude daň, ktorú nemôžeme odpočítať z dôvodu použitia nehnuteľnosti na iné účely ako podnikanie. Druhá časť sa musí následne týkať odpočtu majetku, ktorý by bol určený na podnikanie. To znamená, že ak ste samostatne zárobková osoba a zároveň ste aj platiteľom dane, máte nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty bytu, domu alebo iného majetku.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Ak sa rozhodnete realizovať kúpu bytu na firmu, mali by ste si zhrnúť niektoré základne výhody a nevýhody, s ktorými sa môžete stretnúť.