Nárok na odpočet DPH pri kúpe nehnuteľnosti v Českej republike: Podmienky a aspekty

Každodenný život podnikateľa je spojený s nákupom tovarov a služieb. Oprava auta, preprava, právne alebo daňové poradenstvo, inzercia alebo iné formy reklamy sú bežné príklady služieb nevyhnutných pre realizáciu podnikateľskej činnosti. V kontexte dane z pridanej hodnoty (DPH) je dôležité rozumieť podmienkam a pravidlám, ktoré upravujú nárok na odpočet DPH pri rôznych transakciách, vrátane kúpy nehnuteľnosti. Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na odpočet DPH pri kúpe nehnuteľnosti v Českej republike, pričom vychádza zo slovenského kontextu a legislatívy, ako aj z princípov harmonizácie DPH v rámci Európskej únie.

Základné princípy DPH a cezhraničné transakcie

Na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) sa každá osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, považuje za zdaniteľnú osobu. Predmetom dane z pridanej hodnoty je poskytnutie služby v tuzemsku za protihodnotu uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, t. j. poskytnutá služba sa týka predmetu podnikania zdaniteľnej osoby.

Ak slovenský podnikateľ poskytuje službu slovenskému odberateľovi, prípadné zdanenie predmetu predaja má na starosti slovenský dodávateľ. Pri cezhraničnom predaji môže za určitých okolností nastať prenos daňovej povinnosti na odberateľa. Stanovenie povinnosti zdanenia prijatej služby dodanej zahraničnou osobou vychádza zo skutočnosti, či slovenský príjemca služby je zdaniteľnou osobou (podnikateľský subjekt) alebo nezdaniteľnou osobou (nepodnikateľský subjekt). Na základe toho sa následne určí miesto dodania služby. Základné pravidlo pre stanovenie miesta dodania služby upravuje § 15 zákona o DPH.

Pre správne určenie daňovej povinnosti je navyše nevyhnutné zohľadniť existenciu výnimiek zo základného pravidla. Osobitné pravidlá pre určenie miesta dodania služby taxatívne vymedzujú ustanovenia § 16 zákona o DPH. Podnikateľský subjekt musí najskôr zistiť, či daný typ dodávanej služby neupravuje niektoré z osobitných pravidiel a až následne môže pristúpiť k určeniu miesta dodania služby podľa základného pravidla.

Osobitné pravidlá pre určenie miesta dodania služby

Medzi osobitné pravidlá patrí určenie miesta dodania pri:

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

• službách vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť,
• krátkodobom prenájme dopravných prostriedkov,
• dodávaní kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb spojených so vstupom,
• osobnej preprave,
• preprava tovaru nezdaniteľnej osobe,
• doplnkových službách pri preprave tovaru (nakládka, vykládka, prekládka tovaru) dodané nezdaniteľnej osobe,
• ocenenie hnuteľného majetku a práce na hnuteľnom majetku pre nezdaniteľnú osobu,
• reštauračných a stravovacích službách,
• sprostredkovaní dodania tovaru alebo služby nezdaniteľnej osobe,
• elektronických službách a telekomunikačných službách dodané zahraničnou osobou z tretieho štátu nezdaniteľnej osobe.

Zdanenie prijatej služby zo zahraničia a registrácia pre DPH

Zdanenie prijatej služby zo zahraničia sa týka zdaniteľných osôb a právnických osôb, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami, ale ktorým vznikla v minulosti povinnosť registrácie pre DPH z dôvodu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu. Dôležitá je skutočnosť, že podnikateľ je povinný zdaniť prijatú službu zo zahraničia bez ohľadu na to, či je alebo nie je platiteľom DPH (ak miesto dodania služby je v tuzemsku).

Zdanenie prijatej služby platiteľom DPH

Podnikateľ, ktorý za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol obrat 49 790 eur, je povinný podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Daňový úrad mu pridelí identifikačné číslo pre daň (ďalej len „IČ DPH“) a dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa stáva platiteľom DPH. Žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj podnikateľ, ktorý ešte nedosiahol stanovený obrat.

Podnikateľ je povinný prijatú službu zo zahraničia zdaniť sadzbou DPH platnou v Slovenskej republike a ako platiteľ DPH má zároveň aj nárok na odpočet dane z predmetného dodania. Ak podnikateľ (platiteľ DPH) nie je povinný krátiť daň koeficientom pre pomerné odpočítavanie DPH (§ 50 zákona o DPH), uplatnená daň na výstupe sa rovná odpočtu dane na vstupe a výsledný vzťah voči štátnemu rozpočtu je nulový.

Zdanenie prijatej služby neplatiteľom DPH

Podnikateľ je povinný zdaniť prijatú službu aj v prípade, že nie je platiteľom DPH. Ak podnikateľ (neplatiteľ DPH) má v pláne prijať službu z členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“) s miestom dodania podľa základného pravidla v tuzemsku (§ 15 ods. 1), je povinný registrovať sa pre DPH ešte pred samotným prijatím služby (§ 7a). Daňový úrad mu do 7 dní odo dňa doručenia žiadosti vydá osvedčenie o registrácii pre daň s prideleným identifikačným číslom pre DPH, ale podnikateľ sa nestáva platiteľom DPH. Podnikateľ je povinný z prijatej služby odviesť daň, nemá však nárok na odpočet dane z prijatej služby.

Ak podnikateľ (neplatiteľ DPH) prijíma službu s miestom dodania podľa osobitných pravidiel v tuzemsku (§ 16) alebo prijíma službu od dodávateľa z tretej krajiny s miestom dodania v tuzemsku, nevzniká mu povinnosť registrácie pre DPH. Napriek tomu je podnikateľ povinný prijatú službu zdaniť a podať daňové priznanie. V prípade, že podnikateľ je registrovaný pre daň z titulu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu Európskej únie (§ 7), nepodáva registráciu pre DPH. Podnikateľ prijatú službu zdaní pod už prideleným IČ DPH.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Podanie daňového priznania

Platiteľ DPH je povinný podať daňové priznanie k DPH do 25 dní po ukončení zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny mesiac alebo kalendárny štvrťrok. Neplatiteľ DPH registrovaný pre DPH z dôvodu prijatia služby od dodávateľa z iného členského štátu (§ 7a), respektíve nadobudnutia tovaru z iného členského štátu (§ 7) a neplatiteľ DPH, ktorému nevznikla povinnosť registrácie pre DPH, je povinný podať daňové priznanie za kalendárny mesiac v ktorom mu vznikla daňová povinnosť z prijatej služby, a to do 25 dní od konca tohto mesiaca. V prípade, že neplatiteľ DPH vykáže v daňovom priznaní daň na úhradu v sume nižšej ako 5 eur, nie je povinný uhradiť daňovú povinnosť. Ak neplatiteľovi DPH za kalendárny mesiac nevznikla daňová povinnosť, daňové priznanie nepodáva.

Kontrolný výkaz

Podľa zákona o DPH je platiteľ DPH povinný okrem daňového priznania podávať aj kontrolný výkaz. Neplatitelia DPH v prípade vzniku daňovej povinnosti pri prijatí služby zo zahraničia kontrolný výkaz nepodávajú.

Fakturácia a DPH v cezhraničnom obchode

Faktúra vystavená slovenskému odberateľovi sa spravidla vystavuje za cenu vrátane DPH. V niektorých konkrétnych obchodoch sa však povinnosť platiť DPH prenáša na slovenského odberateľa - dodávateľ teda fakturuje za cenu bez DPH a DPH platí formou samozdanenia jeho odberateľ. Ide hlavne o niektoré presne určené stavebné práce a dodávku tovaru s inštaláciou / montážou, dodanie kovového odpadu a šrotu alebo dodanie nehnuteľnosti neoslobodenej od DPH, t.j.

Faktúra vystavená slovenskému odberateľovi týkajúca sa dodávky oslobodenej od DPH sa vystavuje za cenu bez DPH. Faktúra vystavená odberateľovi do EÚ za predaj tovaru, ak bol tovar odoslaný alebo prepravený do krajiny odberateľa a odberateľ oznámil svoje IČ DPH v krajine, do ktorej bude tovar dodaný, sa vystavuje za cenu bez DPH. Predaj tovaru za týchto podmienok je oslobodený od DPH (DPH platí odberateľ v krajine dodania tovaru). Faktúra vystavená odberateľovi do EÚ za predaj tovaru, ak bol tovar odoslaný alebo prepravený do krajiny odberateľa a odberateľ svoje IČ DPH neoznámil, slovenský platiteľ DPH fakturuje za cenu vrátane slovenskej DPH.

Pri väčšine služieb dodávaných podnikateľom platí prenos daňovej povinnosti na odberateľa - faktúra sa teda vystaví za cenu bez DPH vrátane povinnej klauzuly o prenose daňovej povinnosti. Rovnaké služby dodávané súkromným osobám alebo podnikateľom bez národného IČ DPH, sa zdaňujú v SR. Pri posudzovaní zdaňovania služby je vždy podstatným zložito zisťované „miesto dodania“. služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť, ktorá sa fyzicky nachádza na území SR - napr. Zároveň existujú niektoré špecifické pravidlá zdaňovania konkrétnych služieb poskytovaných súkromným osobám.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Faktúra za predaj tovaru odoslaného alebo prepraveného na územie štátu mimo EÚ sa vystavuje bez DPH. Pri predaji služieb do tretích krajín platia podobné pravidlá, ako v prípade ich predaja do krajín EÚ - pri väčšine služieb sa za miesto dodania považuje sídlo odberateľa a následne sa faktúra vyhotovuje bez DPH. V prípade DPH - najmä pri fakturácii bez DPH - je dôležité pred prípadnou kontrolou preukázať, že ide o dodávku oslobodenú od DPH, prípadne ju zdaňuje odberateľ. Dodanie tovaru je oslobodené od dane.

Dôležité je rozlišovať medzi dodaním tovaru a dodaním služby, pretože z hľadiska DPH ide o 2 rozdielne režimy s rozdielnymi pravidlami. Dodanie tovaru spojené s prepravou a odoslaním má miesto dodania v SR, no za určitých podmienok (ak napr. odberateľ oznámi svoje zahraničné IČ DPH, inak nie) ho SK dodávateľ oslobodí. Dodanie služby do zahraničia nie je oslobodené od dane, akurát služba má miesto dodania v zahraničí.

Zahraničná osoba a registrácia pre DPH

Zahraničná osoba je v zákone o DPH definovaná ako zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava. Ak má zahraničná osoba v tuzemsku prevádzkareň, pre účely určenia osoby povinnej platiť daň podľa § 69 sa považuje za zahraničnú osobu aj v prípade, že má v tuzemsku prevádzkareň ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku. Zahraničná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava, a to do piatich pracovných dní odo dňa, kedy sa stala platiteľom podľa § 5 ods.

Ak má platiteľ pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 7 alebo na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. Žiadosť o registráciu pre daň zahraničná osoba podá elektronicky. Ak má zahraničná osoba splnomocneného zástupcu, potom k žiadosti prikladá dokument preukazujúci plnú moc. Odporúčame k žiadosti priložiť aj potvrdenie o vykonávaní ekonomickej činnosti (napr. výpis z obchodného registra). Dokumenty k registrácii môže žiadateľ o registráciu doručiť vo forme príloh k žiadosti o registráciu, alebo prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, alebo ich predloží k nahliadnutiu priamo na daňovom úrade.

Zastúpenie zahraničnej osoby pri registrácii na DPH

Zahraničná osoba sa pri registrácii na DPH môže nechať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí v zmysle § 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Plnomocenstvo nemusí byť overené notárom. Ak rozsah plnomocenstva nie je vymedzený, považuje sa plnomocenstvo za všeobecné. Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. V prípade, ak zástupcom zahraničného daňového subjektu (zahraničnej osoby) je daňový poradca alebo advokát, tento má v zmysle ustanovenia § 14 zákona o správe daní povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami za daňový subjekt, ktorý zastupuje pri správe daní.

Vznik daňovej povinnosti

Zahraničnej osobe, ktorá dodáva tovary a služby s miestom dodania v tuzemsku, pri ktorých je povinná platiť daň v zmysle § 69 ods. vzniká daňová povinnosť:

• pri dodaní tovaru dňom jeho dodania (práva nakladania s tovarom ako vlastník) - § 19 ods.
• pri dodaní služby dňom dodania služby (ukončenia služby) - § 19 ods.
• pri opakovanom alebo čiastkovom dodaní tovaru alebo služby najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje - § 19 ods.
• pri prijatí platby vopred dňom jej prijatia - § 19 ods.
• pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy vzniká komitentovi daňová povinnosť v ten istý deň, keď vzniká daňová povinnosť komisionárovi - 19 ods.
• pri obstaraní služby podľa § 9 ods. 4 zákona o DPH vrátane obstarania opakovane alebo čiastkovo dodávaných služieb sa služba obstaraná osobou, ktorá koná vo svojom mene, považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; deň dodania služby podľa vyššie uvedeného sa neurčí, ak sa obstará služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, pri ktorej je povinný platiť daň obstarávateľ služby - § 19 ods.
• pri prevode autorských práv nositeľovi autorských práv dňom prijatia platby od organizácie kolektívnej správy autorských práv, ak táto organizácia vyberá vo svojom mene pre nositeľa autorských práv odmeny a náhrady odmien za poskytnutie práva na použitie diela - § 19 ods.
• pri dodaní tovaru prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze vzniká daňová povinnosť dňom, keď sa vyberú peniaze alebo známky z prístroja alebo iným spôsobom sa zistí výška obratu - § 19 ods.
• pri dodaní tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH (§ 19 ods. 15. deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písm.
• pri dodaní tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do miesta určenia na území tretieho štátu (§ 47 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Za deň dodania sa považuje deň výstupu tovaru z územia EÚ, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení - § 19 ods.

Odpočítanie dane zahraničnou osobou

Zahraničná osoba registrovaná pre daň podľa § 5 zákona o DPH, ktorá spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56 zákona o DPH, nemôže podľa § 49 ods. uplatniť právo na odpočítanie dane:

• z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods.
• uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods.
• ňou uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň príjemca podľa § 48c ods. 5 zákona o DPH a § 69 ods. a zároveň prijaté dodávky tovarov a služieb použije na účely jeho podnikania, t. j. použije ich na dodávanie tovarov a služieb, ktoré nie sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42 zákona o DPH a súčasne nákup tovarov a služieb vie preukázať faktúrou vyhotovenú platiteľom dane, ktorá spĺňa povinné náležitosti uvedené v § 74 ods.

Platiteľ môže uplatniť odpočítanie dane z nakúpených tovarov a služieb najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa § 51 ods. 1 písm. a), c) alebo d) zákona o DPH.

Žiadosť o vrátenie dane podáva zahraničná osoba z iného členského štátu elektronicky prostredníctvom elektronického portálu svojho členského štátu (t. j. členského štátu, v ktorom má zahraničná osoba sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava). nárok na vrátenie má aj žiadateľ, ktorý je identifikovaný pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68c zákona o DPH v tuzemsku alebo osobitnej úpravy podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68b alebo § 68c zákona o DPH, a to z nakúpených tovarov a služieb, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods. 1 písm. b) a c) zákona o DPH; splnenie podmienky podľa § 55a ods. ak daň nie je odpočítateľná v SR podľa § 49 zákona o DPH. Podľa § 49 ods. 7 zákona o DPH nie je možné odpočítať daň pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy a pri prechodných položkách podľa § 22 ods. ak bola uplatnená daň pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 ods.

Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a žiadaná suma dane musí byť najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie dane sa môže podať aj za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace a žiadaná suma dane musí byť najmenej 400 eur. Vrátenie dane sa môže vzťahovať na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka a žiadaná suma musí byť najmenej 50 eur (§ 55c ods. Žiadateľ môže za presne to isté obdobie vrátenia dane podať len jednu žiadosť o vrátenie dane. Žiadosť môže byť podaná za obdobie najviac jedného kalendárneho roka, ale aj za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok - minimálne však tri kalendárne mesiace (resp. menej ako tri kalendárne mesiace, ak ide o zvyšok kalendárneho roka) a obdobia sa môžu prekrývať.

Žiadosť o vrátenie dane za obdobie kalendárneho roka je potrebné podať najneskôr do 30. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva v elektronickej forme prostredníctvom elektronického portálu svojho členského štátu. Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať údaje uvedené v § 55b ods. SR ako členský štát žiadateľa bezodkladne elektronicky zašle žiadateľovi potvrdenie o prijatí.

Vrátenie DPH zaplatenej v inom členskom štáte

Vrátenie DPH zaplatenej pri kúpe tovarov a služieb slovenskými platiteľmi v iných členských štátoch je v podstate náhradou odpočítania DPH, ktoré platitelia vykonávajú prostredníctvom daňového priznania. Právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť, má za cieľ celkovo zmierniť záťaž, ktorú pre podnikateľa predstavuje DPH splatná alebo zaplatená pri výkone všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky pod podmienkou, že samy osebe v zásade podliehajú DPH.

Aby bolo možné odpočítať DPH, musia plnenia uskutočňované na „vstupe“ priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na „výstupe“, pri ktorých je DPH odpočítateľná. Právo na odpočet DPH, ktorej podlieha nadobudnutie tovaru alebo služieb na vstupe, tak predpokladá, že výdavky vynaložené na ich nadobudnutie patria k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe, pri ktorých vzniká právo na odpočet.

V rámci EÚ všeobecné pravidlá pre vrátenie DPH (refundáciu) zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte, vyplývajú zo SMERNICE RADY 2008/9/ES z 12. februára 2008. Táto smernica je vykonávacím predpisom, ktorý stanovuje podrobné pravidlá pre vrátenie dane - na základe článku 170 smernice 2006/112/ES - zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane a ktoré spĺňajú stanovené podmienky. Smernica sa vzťahuje na žiadosti o vrátenie dane podané po 31. decembri 2009, všetky členské štáty boli povinné k 1. januáru 2010 uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou. V slovenskom zákone o DPH je upravený podrobný postup vrátenia dane zahraničným osobám z iných členských štátov v ustanoveniach § 55a až § 55e.

Slovenský žiadateľ, ktorý nie je usadený v členskom štáte vrátenia dane, musí uskutočňovať transakcie, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane v členskom štáte usadenia, t. j. v SR. V súlade s obmedzeniami pre odpočítanie DPH pri niektorých zdaniteľných plneniach členské štáty tieto obmedzenia uplatnia aj pri refundácii dane. Ide o obdobu ustanovenia nášho zákona o DPH, ktorý v § 49 ods. 7 uvádza, že pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy si platiteľ nemôže odpočítať DPH, to sa vzťahuje aj na prípady refundácie dane pre zahraničných platiteľov.

Pri posudzovaní nároku na vrátenie DPH z dodaných tovarov a služieb v iných členských štátoch je dôležité prihliadať na podmienky, za akých je DPH v týchto štátoch odpočítateľná.

Podmienky vrátenia DPH v Českej republike a iných štátoch

Česká republika - nevráti DPH súvisiacu s výdavkami na reprezentáciu (zákaz odpočtu z nákupu osobných automobilov bol rovnako ako v SR zrušený). Rakúsko - nevráti DPH v súvislosti s kúpou, nájmom, nákladmi na prevádzku osobných automobilov; reprezentačnými výdavkami. Írsko - palivá, nájom osobných dopravných prostriedkov a športových prostriedkov; jedlo, nápoje, ubytovanie a ďalšie osobné služby, výdavky na zábavu. Litva - nevráti daň, ktorá je uvedená na faktúre a nebola uplatnená v súlade so zákonom, ktorá súvisí s nákladmi na nadobudnutie nového nehnuteľného majetku a služby vzťahujúce sa na výstavbu a rekonštrukciu nehnuteľného majetku; tovary a služby pre osobné použitie (nájom a opravy automobilu, palivo pre automobil, rekreáciu, zdravotné služby). Švédsko - DPH vzťahujúcu sa na kúpu automobilov a motocyklov, v prípade nákladov na ich nájom alebo lízing vráti daň vo výške 50 %, výdavky na zábavu, trvalé bývanie, DPH z výdavkov, ktoré nemajú povahu podnikania, DPH uvedenú na faktúre neadresovanej na žiadateľa, úhrada nie je tiež poskytnutá pri výdavkoch na osobné využitie (náklady na bývanie, pohostenie).

Členský štát vrátenia dane môže požadovať, aby žiadateľ poskytol opis jeho podnikateľskej činnosti prostredníctvom harmonizovaných kódov. Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane upraví odpočítateľná časť, žiadateľ opraví sumu, o ktorú žiadal alebo ktorá sa mu už vrátila (rozdiel z titulu ročného zúčtovania dane odpočítanej koeficientom). Žiadosť o vrátenie dane sa môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré nie sú zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí o vrátenie dane a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas príslušného kalendárneho roka. Žiadosť sa považuje za podanú, len ak v nej žiadateľ uviedol všetky požadované informácie.

Ak členský štát vrátenia dane usúdi, že nemá všetky potrebné informácie na prijatie rozhodnutia týkajúce sa celej žiadosti alebo časti žiadosti o vrátenie dane, môže v rámci štvormesačnej lehoty elektronicky požadovať dodatočné informácie, a to najmä od žiadateľa alebo príslušných orgánov členského štátu usadenia. Ak sa dodatočné informácie požadujú od iného subjektu, než je žiadateľ alebo príslušný orgán členského štátu, zasiela sa požiadavka prostriedkami elektronickej komunikácie, iba ak sú tieto prostriedky dostupné jej adresátovi. Ak členský štát vrátenia dane požaduje dodatočné informácie, oznámi žiadateľovi svoje rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí žiadosti o vrátenie dane do dvoch mesiacov od doručenia požadovaných informácií. Ak sa žiadosť o vrátenie dane schváli, členský štát vrátenia dane vráti schválenú sumu najneskôr do 10 pracovných dní od uplynutia lehoty, ktorou sú štyri mesiace od doručenia žiadosti. Vrátenie dane sa uskutoční v členskom štáte vrátenia dane alebo na žiadosť žiadateľa v ktoromkoľvek inom členskom štáte.

Ak žiadateľ dosiahol vrátenie dane podvodným alebo iným nesprávnym spôsobom, príslušný orgán členského štátu vrátenia dane priamo podnikne kroky na vymáhanie súm, ktoré boli žiadateľovi nesprávne vyplatené, a akýchkoľvek pokút a úrokov uložených v súlade s postupom, ktorý sa uplatňuje v členskom štáte vrátenia dane, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o vzájomnej pomoci pri vymáhaní DPH.

tags: #narok #na #odpocet #DPH #pri #kupe