
Poistné udalosti sú nepríjemnou súčasťou života podnikateľov. Okrem samotnej škody je potrebné riešiť aj otázky spojené s daňou z pridanej hodnoty (DPH). Tento článok poskytuje komplexný pohľad na nárok na odpočet DPH pri poistných udalostiach, pričom zohľadňuje rôzne situácie a aspekty, s ktorými sa podnikatelia môžu stretnúť.
Ak sa vám stane škodová udalosť a musíte riešiť s poisťovňou náhradu škody, je dôležité vedieť a poznať niekoľko vecí, aby ste neboli prekvapení, ak príde ku kráteniu poistného plnenia alebo k jeho zamietnutiu.
S amortizáciou sa v praxi najčastejšie stretnete pri poistení vozidla. Ide o akési technické zhodnotenie, ktoré niektoré poisťovne odpočítavajú od výšky poistného plnenia. Nový diel môže podľa nich totiž zvýšiť hodnotu vozidla, ak prichádza k výmene, napr. pri poistnej udalosti staršieho vozidla. Dôležité je preto si pri uzatváraní zmluvy alebo pri jej kontrole pozrieť, ako poisťovňa v rámci tejto skutočnosti postupuje a či amortizáciu uplatňuje alebo nie.
Ak máte na aute už dlhšie drobné škrabance či poškodenia a spoliehate sa na to, že vám ich poisťovňa pri aktuálnej poistnej udalosti preplatí, nemusí to tak byť. Pri obhliadke vozidla síce tieto môžu byť uvedené ako poškodenia, poisťovňa však následným šetrením v konečnom dôsledku uzná len tie, ktoré sú v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Zároveň platí, že jedna škoda je v jednom okamihu jednou poistnou udalosťou.
Po nahlásení poistnej udalosti v poisťovni nasleduje dohoda termínu obhliadky. V rámci nej prichádza obhliadkar, zisťuje a dokumentuje rozsah poškodenia, ako aj posudzuje, či ide o oprávnený nárok poškodeného. Následne vypracuje zápis o obhliadke, kde vyčísli predpokladanú výšku poistného plnenia a určí sa spôsob likvidácie škodovej udalosti. Kópia tohto dokumentu ostáva poškodenému. Nikdy nedávajte do servisu na opravu vozidlo, ak ešte neprebehla obhliadka vozidla (alebo inej veci). Po oprave škôd totiž už nebude možné stanoviť ich rozsah a nepríde k poistnému plneniu zo strany poisťovne. Zápis o obhliadke však nestanovuje finálnu výšku poistného plnenia. Tú určuje až poisťovňa na základe šetrenia poistnej udalosti. Môže sa tak stať, že odhad od obhliadajúceho pracovníka nebude zodpovedať reálne vyplatenej výške. Je to možné v takých prípadoch, ak poisťovňa zistí, že škody nesúvisia s danou poistnou udalosťou alebo nemôžu byť v takej miere akceptované a podobne. Obhliadka sa týka rovnako aj nehnuteľností.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
V akomkoľvek druhu poistenia platia isté výnimky, ktoré poisťovne neuznávajú ako dôvody pre uplatnenie poistného plnenia. Ide väčšinou o situácie, ktoré si poistený zapríčinil sám, dopomohol k ich vzniku, mohol ich predvídať alebo im predísť. Tie všeobecné sa týkajú najmä poistných udalostí zapríčinených úmyselným konaním, požitím alkoholu alebo iných omamných látok, porušením stanovených pravidiel, účasťou na konfliktoch a podobne. Každá poisťovňa ich určuje vo svojich poistných podmienkach. V závislosti od konkrétneho produktu či poisťovne potom môžu byť aj špecifické. Pri zistení takejto skutočnosti má poisťovňa právo krátiť alebo odmietnuť poistné plnenie v závislosti od podielu na danej udalosti. Vždy sa preto oboznámte s danými výlukami a vyvarujte sa konania, ktoré by vám mohlo spôsobiť zbytočné problémy.
Pri škodovej udalosti je potrebné dodržať viacero vecí. Ak si nie ste istý, vždy kontaktujte asistenčnú službu poisťovne. Podmienkou správneho uplatnenia nároku na poistné plnenie je totiž aj kompletná dokumentácia. Dôležité sú pritom aj lehoty, kedy musíte škodu nahlásiť poisťovni. Napríklad pri poistnej udalosti súvisiacej s nehodou na Slovensku je to do 15 dní od jej vzniku, v zahraničí do 30 dní. V prípade poškodenia nehnuteľnosti niektoré poisťovne uvádzajú 15 dní, niektoré nemajú presný termín, ale vyjadrenie: čo najskôr od vzniku udalosti.
Pri poistnej udalosti a následnom poistnom plnení na to môžete doplatiť. Na základe vstupných údajov je vám totiž vypočítané poistné, ktoré následne platíte. Ak použijete nepravdivé údaje, výpočet poistného nie je správny, a tým pádom celý čas platíte pravdepodobne nižšie poistné. Väčšinou si údajmi sumu klienti znížia, napr. Pri poistnej udalosti a zistení reálneho stavu môže poisťovňa následne krátiť alebo odmietnuť poistné plnenie. Niektoré poisťovne môžu mať aj prísnejšie ustanovenia ohľadom správnosti údajov priamo v poistných podmienkach. Ku kráteniu poistného plnenia môže prísť aj v prípade, ak poisťovni dĺžite nejakú čiastku poistného a zatiaľ ste jej ju nesplatili.
Niekedy prináša život aj také škodové udalosti, ktoré môže poisťovňa vyhodnotiť ako problematické. Ide napríklad o opakujúce sa poškodenia rovnakej veci alebo viacnásobné poistné udalosti. Môže prísť k opakovanému poškodeniu strechy napr. dôsledkom víchrice, čo však nie je možné ovplyvniť. Ak však máte napríklad havarijné poistenie a v rámci určitého obdobia si uplatňujete už tretiu škodovú udalosť, poisťovňa vás môže vyhodnotiť ako rizikového klienta. Buď vám navýši poistné od ďalšieho poistného obdobia, alebo má právo po poslednej škodovej udalosti zrušiť poistnú zmluvu.
Základným princípom DPH je, že platiteľ dane má právo na odpočet DPH z tovarov a služieb, ktoré použije na svoje zdaniteľné činnosti. Toto právo je zakotvené v § 49 zákona o DPH. Platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou v zákone o DPH vymedzených prípadov, kedy si platiteľ dane nemôže odpočítať daň.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Pre uplatnenie odpočtu DPH musia byť splnené nasledovné podmienky:
Zákon o DPH stanovuje aj prípady, kedy platiteľ dane nemá nárok na odpočet DPH. Ide najmä o:
Pri poistných udalostiach je potrebné rozlišovať niekoľko situácií, ktoré majú vplyv na nárok na odpočet DPH.
Ak poistné plnenie slúži ako náhrada škody, ktorú platiteľ dane utrpel, a teda nie je protihodnotou za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, nie je vzhľadom na jej povahu predmetom DPH. Môže ísť napríklad o odškodnenie za odstúpenie od zmluvy ešte pred samotnou realizáciou transakcie, náhrada za poškodenie tovaru, a pod. Ak by v takomto prípade platiteľ dane neoprávnene uviedol DPH na faktúre, ktorou požaduje náhradu škody, jej príjemcovi nevznikne právo na odpočítanie dane.
Samotné odstránenie poškodenia (napr. oprava tovaru) predstavuje z hľadiska DPH dodanie služby, a teda podlieha dani. Ak je dodávateľ služby platiteľ dane, vyhotoví faktúru za opravu s DPH. Na druhej strane platiteľ dane, ktorý škodu utrpel a zabezpečil odstránenie poškodenia (opravu) svojho majetku u dodávateľa, môže si v rozsahu a za podmienok stanovených zákonom o DPH daň na základe prijatej faktúry odpočítať.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Uvedieme si príklad právnickej osoby, platcu DPH, ktorá prevádzkuje autobazár. V rámci svojej činnosti predáva ojazdené motorové vozidlá, ktoré si nakúpil ako zásoby a tiež má tržby zo sprostredkovania predaja motorových vozidiel na základe zmlúv o sprostredkovaní. V autobazáre nastala poistná udalosť (živelná pohroma - krupobitie). V deň poistnej udalosti boli poškodené autá, jednak vo vlastníctve autobazáru, t. j. majetok a zásoby, ale aj vozidlá súkromných osôb, ktoré boli v priestoroch autobazáru prevzaté na predaj na základe zmluvy o sprostredkovaní predaja.
V tomto prípade je potrebné rozlišovať, či sa jedná o vozidlá autobazáru (zásoby), alebo o vozidlá, ktoré sú v autobazáre len na sprostredkovanie predaja. V prvom prípade, ak autobazár dostane poistné plnenie za poškodené vozidlá, ktoré sú jeho majetkom, a toto plnenie použije na opravu týchto vozidiel, má nárok na odpočet DPH z faktúry za opravu. V druhom prípade, ak sú poškodené vozidlá vo vlastníctve tretích osôb, autobazár sprostredkováva len ich predaj, a poistné plnenie je určené na náhradu škody týmto osobám, autobazár nemá nárok na odpočet DPH, pretože nejde o tovar alebo službu, ktorú použije na svoje zdaniteľné plnenia.
V súvislosti so vznikom manka a škody je potrebné predovšetkým určiť, či vznik manka a škody je predmetom dane z pridanej hodnoty a podlieha dani, príp. či v prípade vzniku manka a škody je platiteľ dane povinný vrátiť odpočítanú daň. Každý podnikateľský subjekt sa snaží vykonávať svoju činnosť tak, aby mu žiadne škody (zo širšieho hľadiska) nevznikali, resp.
Medzi výdavky (náklady), ktoré sa považujú za daňové výdavky len za určených podmienok, resp. v ustanovenom rozsahu, patria aj škody a manká. Zostatková cena odpisovaného hmotného alebo nehmotného majetku vyradeného v dôsledku škody sa v zmysle § 19 ods. 3 písm. d) ZDP považuje za daňový výdavok len do výšky prijatej náhrady zahrnutej do základu dane, a to vrátane príjmu z predaja vyradeného majetku. V zmysle § 19 ods. 3 písm. vzniknutú v dôsledku živelnej pohromy sa akceptuje v plnom rozsahu.
Účtovanie podnikateľov v sústave podvojného účtovníctva je upravené opatrením MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. Na účte 549 - Manká a škody sa účtujú manká a škody na dlhodobom majetku (hmotnom aj nehmotnom), manko nakúpených zásob, ako aj zásob vlastnej výroby. Na tomto účte sa neúčtuje úbytok zásob do výšky stanovenej normy prirodzených úbytkov.
Spoločnosť A má sídlo firmy v povodňovom pásme, v dôsledku dlhotrvajúcich dažďov vznikla povodeň a v júli 2014 došlo k narušeniu statiky budovy v takom rozsahu, že oprava už nebola možná. Pri obstaraní nehnuteľnosti, ktorú využíval na podnikanie, si platiteľ dane odpočítal daň v súlade s § 49 - § 51 ZDPH. V tomto prípade sa zostatková cena budovy považuje za daňový výdavok, pretože škoda vznikla v dôsledku živelnej pohromy.
V objektoch firmy C došlo v marci 2014 ku krádeži, ukradnuté boli tri vŕtačky obstarané v apríli roku 2013, každá za cenu 2 400 eur s DPH. Firma C nahlásila krádež na polícii, zlodejov sa nepodarilo vypátrať. V danom prípade ide o škodu, jej ocenenie v účtovníctve je však 0 eur, potvrdenie od polície o škode spôsobenej neznámym páchateľom nemá za dôsledok vznik daňového výdavku.