Čo sa stane, keď nikto nededí: Odúmrť a jej dôsledky

Smrť blízkej osoby je vždy ťažká, a okrem smútku prináša aj praktické otázky týkajúce sa majetku zosnulého. Čo sa stane s domom či peniazmi človeka, po ktorom nikto nededí? Odpoveďou je odúmrť, dedičstvo, ktoré pripadne štátu. Tento článok sa venuje problematike odúmrti na Slovensku, podmienkam, za ktorých k nej dochádza, a procesu nakladania s takto získaným majetkom.

Čo je to odúmrť?

Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, sa odborne nazýva odúmrť. Môže ísť o nehnuteľný aj hnuteľný majetok. Podľa advokáta Milana Ficeka, majetok po smrti pripadne štátu najčastejšie vtedy, keď poručitelia nemajú žiadnych zákonných dedičov a dedičstvo ani v závete neodkázali inej osobe.

Súčasná právna úprava rozlišuje pri dedení zo zákona až štyri dedičské skupiny s relatívne široko upraveným okruhom osôb ako zákonných dedičov, pričom za dedičov určuje predovšetkým blízkych príbuzných či osoby, s ktorými poručiteľ žil v spoločnej domácnosti. Občiansky zákonník zámerne určil takýto relatívne široký okruh dedičov z dôvodu, aby v praxi len veľmi výnimočne nastal stav, keď by poručiteľ nemal žiadneho zákonného dediča a ani závetného dediča.

Kedy nastáva odúmrť?

Odúmrť nastáva v štyroch prípadoch:

1. Ak poručiteľ nezanechal ani závetných, ani zákonných dedičov.
2. Ak poručiteľ síce závet zanechal, ale tento je neplatný a dedičia zo zákona nie sú.
3. Ak poručiteľ urobil platný závet len o časti svojho majetku a nezanechal zákonných dedičov.
4. Ak niektorý z dedičov zo závetu nenadobudne dedičstvo a niet zákonných dedičov.

Poručiteľ teda nebude mať žiadnych zákonných dedičov v žiadnej dedičskej skupine najmä vtedy, ak už nemá žiadnych blízkych príbuzných - manžela, žiadne deti, vnukov, pravnukov, súrodencov, rodičov, starých rodičov, tety, ujov či osoby, s ktorými žil v spoločnej domácnosti a starali sa spolu o domácnosť.

Prečítajte si tiež: Výška príjmu pre vianočný príspevok

Závet ako prevencia odúmrti

Ak človek naozaj nemá žiadneho zákonného dediča, mal by spísať závet a postarať sa o to, aby takto určil dediča svojho majetku. Svoju poslednú vôľu však nesmiete ničím podmieniť, na rozdiel napríklad od Českej republiky, kde svoj majetok môžete po smrti prenechať dedičovi, ak splní vaše podmienky.

Na Slovensku zatiaľ takáto možnosť neexistuje. Ak vám teda hrozí, že svoj majetok nemáte komu prenechať a spoliehate sa na to, že on napokon predsa len u niekoho zo vzdialenej rodiny či priateľov skončí, poraďte sa radšej s notárom či advokátom. Aby sa nestalo, že ho nakoniec „zdedí“ štát a tí, ktorým ste ho plánovali prenechať, zostanú „nasucho“.

Ako prebieha dedičské konanie pri odúmrti?

V takýchto prípadoch je štát účastníkom konania o dedičstve. Štát je v konaní o dedičstve zastúpený okresným úradom v sídle kraja, v obvode ktorého sa nehnuteľný majetok, ktorý má štátu ako odúmrť pripadnúť, nachádza. Tento okresný úrad sa stáva dočasným správcom všetkého majetku nadobudnutého ako odúmrť.

Po začatí dedičského konania notár vykoná predbežné vyšetrenie a „vykoná všetky potrebné úkony na zistenie dedičov, poručiteľovho majetku a jeho dlhov, prípadne zisťuje či treba urobiť aj neodkladné úkony.“ Všetci potenciálni dedičia sa vôbec o svojom dedičskom práve dozvedajú upovedomením o dedičskom práve. O pripadnutí dedičstva štátu rozhoduje notár.

Evidencia majetku nadobudnutého štátom ako odúmrť

V súčasnosti nie je zriadený žiadny (centrálny) register, v ktorom by sa evidoval všetok majetok, ktorý štát ako odúmrť nadobudol. Jednotlivé okresné úrady v sídle kraja však vedú evidenciu všetkého majetku, ktorého sú dočasnými správcami a sú rovnako povinné viesť evidenciu o tom, na akom právnom základe ten-ktorý majetok štát nadobudol.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o starobnom dôchodku

Táto evidencia však nie je verejná v tom význame, že by bolo možné získať informácie o tom, ktorý majetok nadobudol štát ako odúmrť po konkrétnych poručiteľoch, a naviac je v ňom evidovaný všetok majetok, ktorý nadobudol štát, teda nielen majetok nadobudnutý štátom ako odúmrť, ale napríklad aj majetok, ktorý prepadol štátu na základe trestu prepadnutia veci, trestu prepadnutia majetku, ochranného opatrenia zhabania veci, ochranného opatrenia zhabania majetku a podobne.

Pre úplnosť je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že je zriadený verejne prístupný Register ponúkaného majetku štátu a verejne prístupná Centrálna evidencia majetku štátu, ani v týchto evidenciách sa však neuvádza, na akom základe štát nadobudol vlastníctvo.

Nakladanie s majetkom nadobudnutým štátom ako odúmrť

Mnohých zaujíma, ako sa k takému „zbytočnému“ majetku legálne dostať a kúpiť ho. Hnuteľné veci z pozostalosti sa odovzdávajú napríklad Slovenskej národnej knižnici v Martine, drahé kovy Puncovému úradu Slovenskej republiky, alebo ich v rámci ponukového konania ponúknu štátnym a rozpočtovým organizáciám.

Nehnuteľný majetok evidujú úrady v osobitnej evidencii. Na jej základe sa poľnohospodárska pôda delimituje Slovenskému pozemkovému fondu, vodné plochy Slovenskému vodohospodárskemu podniku, š. p., a lesné pozemky Lesom Slovenskej republiky, š. p.

S ostatnými nehnuteľnosťami nakladá okresný úrad v sídle kraja prostredníctvom ponukového konania a osobitného ponukového konania. Tento majetok (okrem inak získaného) nájdete na webovej stránke Ministerstva vnútra SR.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok – faktory

Najlepšie je začať priamo, a teda vyhľadať si stránku www.ropk.sk, kde sa objaví Register ponúkaného majetku štátu. Pohybovať sa v ňom je jednoduché, zadáte si lokalitu, v ktorej chcete zistiť, čo má štát na predaj.

Všetko je zverejnené, o tento majetok je veľký záujem, podľa úradov sú ľudia veľmi dobre o tomto registri informovaní. Je bežné, keď napríklad teraz zverejnia ponuku, do piatich minút sa prihlásia záujemcovia o kúpu. Všetko, čo o danej nehnuteľnosti potrebuje občan vedieť, sa zo zverejnených údajov dozvie. Je tam aj kontaktná osoba, ktorá v prípade potreby poskytne podrobnosti o nehnuteľnosti či dohodne obhliadku.

Zverejňujú aj výsledok predaja, verejná je zápisnica, ako to prebiehalo, aké boli ponuky, kto mal o nehnuteľnosť záujem. Do 10 000 eur predávajú nehnuteľnosti osobitným ponukovým konaním podľa presne stanovených podmienok. Majetok nad 10 000 eur ide do elektronickej aukcie.

V osobitnom ponukovom konaní záujemcovia cez podateľňu podajú obálku so sumou, ktorú ponúkajú. Kto dá viac, ten vyhráva. Elektronická aukcia sa vyhlasuje, určuje podmienky, za ktorých sa dá do nej prihlásiť, skladá sa finančná zábezpeka. Vytvorí sa aukcia, v ktorej zvíťazí najvyššia ponuka. Prihadzovanie sa robí elektronicky, opäť vyhrá najvyššia ponuka. Výsledkom je opäť zápisnica, ktorá je verejná a každý si ju môže pozrieť.

Transparentnosť predaja majetku nadobudnutého štátom ako odúmrť

Na tento predaj dohliada odborná komisia a Viera Prokeinová ubezpečuje, že proces predaja je transparentný. Ide o rôzne nehnuteľnosti, často ani nie vhodné na rekonštrukciu. Veľká časť majetku nie je lukratívna. Samozrejme, všetko dávajú oceniť znalcovi, ten určí cenu. Tento majetok ponúknu najskôr štátu a ak oň nemá záujem, ide na predaj. Kúpnopredajné zmluvy sú zverejnené v Centrálnom registri zmlúv. Ak sa náhodou stane, že záujemca napokon nehnuteľnosť nezaplatí, od zmluvy odstupujú.

Webová stránka, o ktorej hovoríme, je bezplatná. Tí, ktorí sa zaregistrujú, si môžu sledovať ponuky podľa stanovených kritérií.

Práva novoobjavených dedičov

Získať späť majetok obsiahnutý v odúmrti zákon priznáva i novoobjaveným dedičom. Skončenie konania o dedičstve nebráni tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, aby sa domáhal svojho práva žalobou okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva.

tags: #čo #sa #stane, #keď #nikto #nededí