Vykonateľnosť Rozhodnutia v Správnom Konaní: Podmienky a Aspekty

Rozhodovací proces orgánov verejnej správy má zmysel len vtedy, ak je jeho výsledkom rozhodnutie, ktoré je za splnenia istých podmienok právoplatné a vykonateľné. Vymožiteľnosť práva je jedným z kľúčových nástrojov demokratického fungovania spoločnosti.

Právoplatnosť Rozhodnutia

Právoplatnosť rozhodnutia je vlastnosť individuálneho správneho aktu, ktorá spôsobuje zmenu, vznik, alebo zánik práv a povinností v konkrétnom prípade. Právoplatnosť vyjadruje aj istotu účastníka konania o nemennosti rozhodnutia. Samozrejme, táto nemennosť je relatívna, lebo v správnom práve existuje celý rad mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré sú určené na to, aby opravili zvyčajne nezákonné, ale aj právoplatné rozhodnutie. Tento materiálny rozmer právoplatnosti nevyvoláva ani v praxi, ani v teórii väčšiu polemiku. A to aj v prípadoch, kedy je možné aby zmenu, vznik a zánik práv a povinností sprevádzal iný moment ako právoplatnosť, teda situáciu, kedy je rozhodnutie vykonateľné, ale nie je právoplatné (§ 55 ods. 1 správneho poriadku).

Problémom je formálny rozmer právoplatnosti správneho rozhodnutia. Napriek zrejmej vete v správnom poriadku orgány štátnej správy nemajú stále jasno v tejto otázke a vyznačujú právoplatnosť nesprávnym spôsobom. Podľa § 52 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie proti ktorému nie je možné podať odvolanie je právoplatné. Dôvody prečo môže nastať tento stav sú viaceré.

V praxi však najväčší problém vyvoláva situácia, kedy márne uplynie lehota na podanie odvolania - zvyčajne 15 dňová. Účastník konania má právo (zvyčajne) v 15 dňovej lehote podať odvolanie. Zhruba v rokoch 2001-2003 bolo vydané usmernenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a následne stanovisko konzultačného zboru Ministerstva vnútra, z ktorých vznikol nesprávny záver, že rozhodnutie v správnom konaní je právoplatné (ak nebolo dané odvolanie) pätnástym dňom lehoty. Systém automatického spracúvania spisov v rámci Okresných úradov (Fabasoft, resp. iný systém) označuje stále ako právoplatné rozhodnutie v 15. deň.

Takýto postup orgánov štátnej správy je nesprávny a nezákonný. Účastník konania má právo podať odvolanie aj pätnásty deň, minútu (teoreticky sekundu) pred polnocou. Pätnásty deň lehoty na odvolanie je plne v dispozícii účastníka konania rozhodnúť sa či dá, alebo nedá odvolanie. Ak však je rozhodnutie napadnuteľné odvolaním sa na pätnásty deň, nemôže byť zároveň právoplatné. Teda označenie 15. dňa ako dňa právoplatnosti sa na jeden celý deň berie možnosť účastníka konania odvolať sa. Deklarovanie nesprávneho dátumu právoplatnosti môže mať kritické následky pre účastníka konania. Napríklad, ak systém Fabasoft vyznačí ako deň právoplatnosti 15. deň, a účastník s takouto informáciou pracuje, napríklad v žiadosti o hypotekárny úver, môže sa veľmi ľahko dostať do vážneho problému.

Prečítajte si tiež: Všetko o predbežnej vykonateľnosti v CSP

Jedna jednoduchá veta v správnom poriadku vyvoláva skoro dvadsať rokov nejednotnosť interpretácie a je potencionálnou hrozbou pre právnu istotu účastníkov konania. Odborná literatúra, napríklad komentár k Správnemu poriadku od Potasha (C.H.Beck 2015), zrozumiteľne na strane 285 správne interpretuje toto ustanovenie.

Vykonateľnosť Rozhodnutia

Vo všeobecnosti vykonateľnosť rozhodnutí orgánov štátnej správy, ktorých konanie je upravené zákonom č. 71/1967 Zb., sa posudzuje podľa § 52 ods. 2 tohto zákona. Takéto rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať, podať rozklad, alebo ak odvolanie alebo rozklad nemá odkladný účinok. Rozhodnutie správneho orgánu, ktoré jednému účastníkovi konania priznáva právo a druhému ukladá povinnosť, by bolo bez možnosti vynútenia povinnosti ním uloženej iba akýmsi deklarovaním práva.

Systémy Výkonu Rozhodnutí

V súčasnosti existuje viacero systémov upravujúcich výkon správnych rozhodnutí. Právny poriadok upravuje zvlášť daňovú, colnú, správnu aj civilno-právnu exekúciu.

Porovnanie Správneho Poriadku a Exekučného Poriadku

Úpravu výkonu rozhodnutí v Správnom poriadku (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) a exekúciu upravenú Exekučným poriadkom (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov) môžeme porovnávať z viacerých hľadísk, pričom za kľúčové sa považujú nasledovné:

• osobný aspekt
• účinky spojené s doručením upovedomenia o začatí výkonu rozhodnutia
• inštitút námietok ako obrany proti exekúcii
• inštitút príkazu na vykonanie exekúcie
• efektívnosť jednotlivých spôsobov výkonu exekúcie

Úprava jednotlivých spôsobov výkonu rozhodnutia v Správnom poriadku je nedostatočná. Buď odkazuje na primerané použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, alebo konkrétny spôsob výkonu upravuje len veľmi stručne a rámcovo. Širšie sú aj oprávnenia súdneho exekútora.

Prečítajte si tiež: Rozhodcovské rozhodnutie a jeho vykonateľnosť

Osobný Aspekt

Na osobu súdneho exekútora sú kladené vysoké nároky z hľadiska jeho bezúhonnosti a odbornosti, súdny exekútor musí mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, zákonom požadovanú prax, a tiež zložiť odbornú skúšku. Podstatný rozdiel je aj v kontrole činnosti súdneho exekútora. Postup exekútora je viac kontrolovaný, a to či už exekučným súdom, Slovenskou komorou exekútorov, alebo Ministerstvom spravodlivosti SR. Citeľné rozdiely sú tiež v oblasti materiálnej, technickej alebo finančnej. Počas 16 ročnej praxe súdnych exekútorov sú vybudované stabilné úrady, ktoré sú vybavené a prispôsobené na vymáhanie pohľadávok. Súdny exekútor podstatne rýchlejšie zistí majetok povinného a tento v prípade potreby aj vhodným spôsobom zabezpečí.

Návrh na Vykonanie Exekúcie

Z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje. Musí byť oprávneným podpísaný a datovaný. V návrhu môže oprávnený uviesť aj spôsob vykonania exekúcie, ktorý navrhuje. Týka sa to najmä prípadov, kedy návrh na vykonanie exekúcie podáva správny orgán, ktorý zo svojej predchádzajúcej činnosti má vedomosť o majetkových pomeroch povinného. V prípade Sociálnej poisťovne je to napríklad údaj o platiteľovi mzdy povinného, prípadne o dávkach dôchodkového poistenia povinného. V praxi zvyknú oprávnení v návrhu na vykonanie exekúcie navrhovať zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, ak o tomto vlastníctve majú vedomosť. Súčasne v návrhu vyslovujú aj svoj súhlas s vykonaním exekúcie predajom týchto nehnuteľností.

V prípade, že návrh oprávneného má niektorú z vád uvedených v § 40 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor oprávneného vyzve na odstránenie týchto vád, pričom ho zároveň poučí, ako má tieto vady odstrániť a zároveň ho poučí aj o následkoch ich neodstránenia.

Zásada Oficiality

V prípade uplatnenia zásady oficiality aktívne procesne legitimovaným subjektom je v zmysle Správneho poriadku vymáhajúci správny orgán. Vymáhajúci správny orgán by mal výkon rozhodnutia začať z vlastného podnetu vždy, keď ide o výkon rozhodnutia vydaného v konaní začatom z úradnej povinnosti. Najčastejšie preto nastáva situácia, že správny orgán začne uskutočňovať správnu exekúciu z vlastného podnetu. Vymáhajúci správny orgán je orgánom, ktorý v prvom stupni vydal rozhodnutie, schválil zmier, alebo vyhotovil výkaz nedoplatkov a treba ho odlišovať od orgánu, ktorý následne uskutoční samotný výkon rozhodnutia. Môže však nastať situácia, kedy vymáhajúci správny orgán je totožný s orgánom uskutočňujúcim výkon rozhodnutia.

Orgán Uskutočňujúci Výkon Rozhodnutia

Orgánom uskutočňujúcim výkon rozhodnutia môže byť jednak príslušný správny orgán, a jednak exekútor. Výkon rozhodnutia v mene správneho orgánu realizuje zamestnanec príslušného správneho orgánu, ktorý je v štátno-zamestnaneckom pomere v zmysle zákona o štátnej službe (zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov). V zmysle § 80 ods. 1 Správneho poriadku zamestnanec poverený uskutočnením výkonu rozhodnutia robí jednotlivé úkony podľa písomného príkazu, ktorý vydá orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia.

Prečítajte si tiež: Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ

Podmienky, ktoré musí spĺňať zamestnanec správneho orgánu, aby bol oprávnený vymáhať peňažné a nepeňažné plnenia, sú neporovnateľne jednoduchšie, než podmienky, ktoré musí spĺňať občan, ktorý chce byť vymenovaný za súdneho exekútora. Exekútor vykonáva svoju činnosť nestranne a nezávisle. Nestrannosť súdneho exekútora zabezpečuje Exekučný poriadok prostredníctvom inštitútu námietky zaujatosti. Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Pri výkone svojej činnosti je exekútor viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní. V zmysle Etického kódexu súdneho exekútora je exekútor viazaný aj ustanoveniami tohto kódexu. ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie zbavené výkonu funkcie súdneho exekútora podľa § 221 ods. 2 písm. Štátny dohľad nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov a činnosťou exekútorov vykonáva Ministerstvo spravodlivosti SR.

Exekútor a jeho zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone exekučnej činnosti. Exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s exekučnou činnosťou. Za túto škodu ručí exekútor celým svojím majetkom. Do exekučnoprávneho vzťahu vstupuje exekučný súd, ktorého úlohou je dohliadať na činnosť súdnych exekútorov pri výkone exekučnej činnosti. Činnosť exekútora je dozorovaná príslušným súdom a viaceré z úkonov exekútora dokonca podliehajú jeho schváleniu, napr. udelenie príklepu pri dražbe nehnuteľností, rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti, a pod. Rámec a limity konania súdneho exekútora určujú aj rôzne lehoty stanovené Exekučným poriadkom, v ktorých musí súdny exekútor určitý úkon vykonať.

Kontrola a Náležitosti Podania

Podľa Správneho poriadku je prekontrolovanie všetkých náležitostí podania výlučne v právomoci správneho orgánu bez toho, aby tento postup kontroloval iný orgán. Ďalší rozdiel spočíva v ochrane povinného pri doručovaní povinností, ktorá sa uplatňuje v exekučnom konaní podľa ustanovení Exekučného poriadku intenzívnejšie.

Obrana Povinného v Exekučnom Konaní

Pokiaľ ide o obranu povinného v exekučnom konaní, tak Exekučný poriadok stanovuje 14 dňovú lehotu na podanie námietok odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Poučenie o tejto možnosti a o výške súdneho poplatku za podanie námietok je súdny exekútor povinný uviesť v upovedomení o začatí exekúcie. Správny poriadok upravuje inštitút námietok v ustanovení § 76. V ods. 1 uvádza, že námietky je možné podať proti jednotlivým úkonom a opatreniam spojeným s výkonom rozhodnutia. Nakoľko zákon nedefinuje pojem „úkony a opatrenia“, tieto môžu mať rôznu povahu. Môže ísť jednak o faktické úkony (napr. odňatie veci) a jednak o úkony majúce povahu rozhodnutia (SOBIHARD, J. 2007. Správny poriadok. Komentár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2007. ISBN 978-80-8078-182-8, s. 315).

Možnosť podania námietok nie je podľa Správneho poriadku žiadnou lehotou obmedzená. Lehotu určí príslušný správny orgán. Ak tak neurobí, dotknuté subjekty môžu podávať námietky prakticky kedykoľvek až do skončenia výkonu rozhodnutia. O námietkach podľa Správneho poriadku rozhoduje orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia.

Všeobecne, podané námietky nemajú odkladný účinok, takže aj napriek skutočnosti, že ešte nebolo rozhodnuté o námietkach, môže správny orgán, realizujúci výkon rozhodnutia, v tomto výkone pokračovať. Podaným námietkam priznáva Správny poriadok odkladný účinok len v prípadoch, kedy by neodkladným výkonom rozhodnutia mohlo dôjsť k nenahraditeľnej ujme dotknutému subjektu. Vydaním exekučného príkazu sa realizuje konkrétny spôsob samotnej exekúcie, ale aj výkonu rozhodnutia podľa Správneho poriadku.

Zjednotenie Úpravy Výkonu Rozhodnutí

Jednou z možností riešenia súčasného stavu je zjednotenie úpravy výkonu rozhodnutí do jedného právneho predpisu, Exekučného poriadku, ktorý by upravoval všetky formy exekúcie pre celý právny poriadok. Takouto úpravou by došlo k zníženiu počtu štátnych zamestnancov a tým aj k ušetreniu finančných prostriedkov (mzdy, odvody, technické vybavenie).

Prostriedky Ochrany Pred Nečinnosťou Správneho Orgánu

Rozhodnutie správneho orgánu by malo byť vydané bez zbytočných prieťahov. Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ustanovenie § 1 ods. 1 Správneho poriadku). V zmysle § 49 Správneho poriadku je správny orgán povinný dbať, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočných prieťahov. V ostatných prípadoch je správny orgán povinný rozhodnúť do 30 dní od začatia konania, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Vo zvlášť zložitých prípadoch je lehota až 60 dní. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Pojem zbytočné prieťahy možno definovať ako protiprávny stav, kedy príslušné orgány bez dôležitého dôvodu (neexistencia zákonnej prekážky) nekonajú vo veci a nevydajú meritórne rozhodnutie v zákonom stanovenej dobe. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Keďže zbytočné prieťahy (nielen) v správnom konaní sú protiprávnym stavom, ktorý nemá v právnom štáte svoje miesto, právny poriadok priznáva účastníkovi správneho konania viacero prostriedkov, ako sa domôcť ochrany.

Sťažnosť

Sťažnosťou sa v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. Sťažnosť musí byť písomná a možno ju podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Pokiaľ ide o náležitosti sťažnosti, zákon vyžaduje, aby obsahovala identifikačné údaje sťažovateľa v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu (ak je sťažovateľ právnická osoba, tak názov, sídlo a meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať). Zo sťažností musí byť jednoznačne zrejmé, proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha. Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. Písomné oznámenie výsledku o prešetrení sťažnosti však nie je rozhodnutím v zmysle správneho poriadku, a preto proti nemu možno podať odvolanie, ani ho preskúmať správnym súdom. Pokiaľ ale sťažovateľ nie je spokojný s vybavením jeho sťažnosť, môže podať novú sťažnosť proti postupu orgánu verenej správy pri vybavovaní sťažnosti.

Podnet Prokurátorovi

Prokurátor okrem výkonu pôsobnosti v trestnej oblasti vykonáva aj dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom zákonom č. 153/2001 Z. Podnet sa podáva písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Možno ho podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Prokurátor príslušný na vybavenie podnetu je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený na vybavenie. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Takýmto opatrením je napríklad upozornenie prokurátora, ktoré prokurátor podáva orgánu verejnej správy na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní správnych aktov podľa § 21 ods. 1 písm. Treba však dodať, že prokurátor v rámci dozoru nemôže zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ani im uložiť sankciu za porušenie právnych predpisov.

Správne Súdnictvo

Správne súdnictvo predstavuje jeden z druhom kontroly verejnej správy, pričom v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. Uvedené právo fyzickej alebo právnickej osoby pritom pramení priamo z Ústavy SR (čl. 46 ods. 2). Správny súd poskytuje ochranu účastníkom správneho konania aj v prípade, ak je správny orgán v začatom správnom konaní nečinný.

Pred podaním žaloby na súd musí účastník správneho konania neúspešne vyčerpať prostriedky nápravy podľa osobitných predpisov, pričom Správny súdny poriadok sa výslovne zmieňuje o sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. Ochrana poskytovaná správnymi súdmi v prípade možnej nečinnosti orgánov verejnej správy je teda ochranou následnou, prichádzajúcou do úvahy vtedy, ak žalobca využil niektorý z dvoch prostriedkov nápravy, ktoré sú mu dané alternatívne na výver. V tejto súvislosti nestačí len samotné využitie prostriedkov nápravy, ale tieto musia byť pre účastníka správneho konania vybavené negatívne. Správny orgán totiž musí mať možnosť sám odstrániť namietaný stav a dosiahnuť nápravu. K žalobe fyzickej osoby alebo právnickej osoby musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z.

Ak správny orgán po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží správnemu orgánu, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon. Za týmto účelom správny súd správnemu orgánu poskytne primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace. Správny súdny poriadok nestanovuje lehotu, v rámci ktorej by mal správny súd meritórne rozhodnúť. Proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu, ktorým žalobu zamietol, možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len z dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 440 Správneho súdneho poriadku. Ak kasačná sťažnosť nie je dôvodná, Najvyšší súd SR ju zamietne.

Opatrenia Odvolacieho Orgánu

Prostriedky na odstránenie nečinnosti správneho orgánu pozná aj správny poriadok. Podľa ustanovenia § 50 Správneho poriadku ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nerozhodol v ustanovenej lehote (30 dní, resp. v prvom rade ide o aktivitu odvolacieho správneho orgánu, ktorý by mal prednostne vplývať na prvostupňový správny orgán prostriedkami dozoru (napr. samotný prechod právomoci (atrakcia kompetencie) rozhodnúť na odvolací správny orgán, pričom uvedené prichádza do úvahy iba ak to dovoľuje povaha veci a zároveň nápravu nie je možné dosiahnuť inak (napr. Odvolací správny orgán sa o nečinnosti prednostne dozvie od účastníka správneho konania, ktorý má záujem, aby sa vo veci konalo. Účastník konania tak môže urobiť na základe podnetu, z ktorého musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje (ustanovenie § 19 ods. 1 Správneho poriadku).

V súvislosti s predmetným inštitútom sú však spojené problémy, najmä pokiaľ ide o posúdenie existencie podmienky „ak to povaha veci dovoľuje“. V prípade, ak odvolací správny orgán dospeje k záveru o splnení oboch podmienok k prechodu právomoci, je povinný vo veci rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, t. j. 30 dní, resp.

Verejný Ochranca Práv (Ombudsman)

Ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. Základná právna úprava Verejného ochranu práv je obsiahnutá v zákone č. 564/2001 Z. z. Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickou poštou. Z podnetu musí byť zrejmé, akej veci sa týka, proti ktorému orgánu verejnej správy smeruje a čoho sa podávateľ podnetu domáha. V opačnom prípade, teda ak sa zistí porušenie základných práv alebo slobôd nečinnosťou správneho orgánu, verejných ochranca práv správnemu orgánu oznámi výsledky vybavenia podnetu spolu s návrhom opatrení.

Záver

Právny poriadok priznáva účastníkovi správneho konania viacero prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa môže domôcť nápravy, pričom v tomto článku sme sa snažili priblížiť základný rámec vybraných prostriedkov. Účastník správneho konania si môže prostriedok ochrany pred nečinnosťou vybrať podľa vlastného uváženia, pričom v niektorých prípadoch musí rešpektovať zákonnú postupnosť týchto prostriedkov (napr. vyčerpanie sťažnosti pred podaním žaloby na správny súd).

Použité právne predpisy:

• Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
• Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
• Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe
• Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach
• Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
• Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
• Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv

Použitá literatúra:

• KOŠIČIAROVÁ, S. 2004. Správny poriadok. Komentár. 1. vyd. Šamorín: Heuréka, 2004.
• POTÁSCH, P. a kol. 2010. Vybrané správne procesy. Teoretické a praktické aspekty. Bratislava: Eurokódex, s.r.o., 2010.
• SOBIHARD, J. 2007. Správny poriadok. Komentár. Tretie prepracované vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2007.
• Hutta, V. Pojem správne konanie, In: Machajová, J. a kolektív. Všeobecné správne právo. 7. aktualizované vydanie. Žilina : EUROKÓDEX, s.r.o., 2014.
• Košičiarová, S. Správny poriadok. Komentár. Šamorín : Heuréka, 2013.
• Sobihard, J. Prokurátorský dozor, In: Machajová, J. a kolektív. Všeobecné správne právo. 7. aktualizované vydanie. Žilina : EUROKÓDEX, s.r.o., 2014.
• Jakab, R. Nečinnosť v správnom konaní.

tags: #vykonatelnost #rozhodnutia #v #správnom #konaní #podmienky