
Nórsko, krajina známa svojou vysokou životnou úrovňou, má špecifické podmienky zamestnávania, ktoré sa líšia od mnohých krajín Európskej únie. Hoci Nórsko nie je členom EÚ, je súčasťou Schengenského priestoru, čo umožňuje voľný pohyb osôb a tovaru pre občanov členských krajín. Tento článok sa zameriava na odstupné v Nórsku, podmienky jeho získania a ďalšie relevantné informácie týkajúce sa zamestnávania v tejto krajine.
Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí aj pre písomnosti týkajúce sa dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Doručovanie sa uskutočňuje na pracovisku, v byte zamestnanca alebo kdekoľvek, kde je zastihnutý. Dôležité je, že jediné označenie obálky, ktoré Zákonník práce vyžaduje, je „do vlastných rúk“. Aj pri absencii tohto označenia môže byť nedostatok zhojený, ak druhá strana zásielku prevezme.
Slovenská právna úprava umožňuje študentom pracujúcim na základe dohody o brigádnickej práci študentov uplatniť si u jedného zamestnávateľa odvodovú výnimku. Toto oslobodenie je stanovené na sumu 200 EUR, čo znamená, že ak študent zarobí menej, neodvádza žiadne poistné na sociálne poistenie. Odvody do zdravotnej poisťovne za študenta uhrádza štát. Český zákonník práce neupravuje dohodu o brigádnickej práci študentov, ale v praxi sa často uzatvára dohoda o vykonaní práce, kde pri zárobku do 10.000 Kč mesačne sa neodvádza zdravotné ani sociálne poistenie.
Zákonník práce jasne stanovuje, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. "Práca na živnosť" by nemala nahrádzať výkon práce na základe pracovnoprávnych predpisov. Ak živnostník napĺňa znaky závislej práce, teda prácu vykonáva v mene zamestnávateľa, vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti, podľa pokynov zamestnávateľa a v mieste a čase ním určenom, môže byť takéto konanie posúdené ako nelegálne zamestnávanie. Súd upriamuje pozornosť na to, že pri posúdení znakov závislej práce sa môže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom primárnym znakom je nadriadenosť a podriadenosť.
V prípade neospravedlnenej neprítomnosti v práci, zamestnávateľ musí rozhodnúť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Ak ale zamestnanecká rada funguje len fakticky a nie oficiálne, nevzťahuje sa na zamestnávateľa povinnosť prerokovať s ňou neospravedlnenú absenciu.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Dôležité je, že dojednanie mzdových podmienok odkazom na stupeň náročnosti pracovného miesta alebo na sadzbu minimálneho mzdového nároku nie je v súlade so Zákonníkom práce.
Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku, monitorovať ho, vykonávať záznam telefonických hovorov alebo kontrolovať elektronickú poštu bez predchádzajúceho upozornenia. Limitmi zamestnávateľa sú najmä dôvody monitorovania, ktoré sa musia vyznačovať vyšším stupňom vážnosti a musia mať súvislosť s osobitnou povahou činností zamestnávateľa. Skryté monitorovanie je v právnom poriadku úplne vylúčené, zamestnanec musí mať vedomosť o zavádzaných opatreniach.
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek, pričom je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Dovolenku nesmie určiť na dobu, keď je zamestnanec uznaný ako práceneschopný pre chorobu alebo úraz.
Za predpokladu, že máte so zamestnancom uzatvorenú písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, zmiznutá hotovosť z pokladne je riadne zdokladovaná, je možné v lehote 2 rokov od dňa, kedy ste sa o vzniku škody dozvedeli, požadovať jej náhradu. Zrážky zo mzdy je zamestnávateľ oprávnený vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom, pričom platí, že tieto možno vykonať najviac do výšky podľa osobitného predpisu.
Ak zamestnanec pracuje 4 dni v týždni (32 h./ týždenne) a je odmeňovaný mesačnou mzdou, záleží na tom, či je pracovný pomer dohodnutý v rozsahu pracovného úväzku na ustanovený týždenný čas. Ak je ustanovený týždenný čas 32 hodín, ide o prácu na plný úväzok a zamestnancovi patrí plný minimálny mzdový nárok.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Základné povinnosti zamestnávateľa voči osobám vykonávajúcim prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú vymedzené v Zákonníku práce. Po splnení podmienok ustanovených v Zákonníku práce a v zákone č.283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, zamestnávateľ však môže aj „dohodárom“ poskytovať cestovné náhrady.
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku podľa odseku 1.
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako v prípade výpovede danej zamestnávateľom alebo v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou.
Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou musí byť príčinný vzťah, ktorý v prípade súdneho sporu preukazuje zamestnávateľ. Ak by prepusteniu konkrétneho zamestnanca z dôvodu nadbytočnosti predchádzalo také správanie sa zamestnávateľa, ktoré by bolo možné považovať za diskriminačné či šikanózne, išlo by o fiktívnu organizačnú zmenu.
Zákaz výpovede podľa § 64 Zákonníka práce sa vzťahuje len na zamestnávateľa, a nie na zamestnanca; zamestnanec môže bez ohľadu na to, že je tu situácia, ktorá bráni zamestnávateľovi, aby mu dal platnú výpoveď, sám skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa ust. § 67 Zákonníka práce.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Náklady na prepustenie zamestnanca sú na Slovensku v priemere dvakrát nižšie ako v krajinách západnej Európy. V dôsledku hospodárskej situácie v eurozóne začali niektoré krajiny meniť pracovnoprávne predpisy, ktorých cieľom je znížiť náklady v súvislosti s prepúšťaním. Vo všeobecnosti je rozhodujúcim faktorom pri výške nákladov na prepusteného zamestnanca najmä dĺžka trvania jeho pracovného pomeru. Náklady sa ďalej zvyšujú aj dĺžkou výpovednej doby, ktorá je pre jednotlivé jurisdikcie odlišná.
V Slovenskej republike je možné skončiť pracovný pomer výpoveďou s výpovednou dobou, okamžitým skončením pracovného pomeru a skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Podmienky výpovede zo strany zamestnávateľa sú v slovenskom právnom poriadku definované relatívne podrobne. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť odstupné v určitých prípadoch pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi. Táto povinnosť sa viaže na zákonom stanovené výpovedné dôvody, a to konkrétne na prípad, ak ide o zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, ak sa zamestnanec stane nadbytočným, alebo ak stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Z hľadiska odstupného sú k zamestnancom najštedrejšie zákonníky práce v Španielsku, Taliansku a vo Švédsku. Najčastejšie v Európe, a to platí predovšetkým pre štáty strednej a východnej Európy, závisí výška odstupného od počtu odpracovaných rokov a predstavuje 1 až 3 mesačné platy. Naopak prekvapivo najtvrdšie sú k zamestnancom zákonníky práce v niektorých západoeurópskych a škandinávskych krajinách (Nemecko, Holandsko, Belgicko, Nórsko, Fínsko), kde zamestnanec nemá vôbec žiadny právny nárok na odstupné.
V niektorých štátoch sú pod zákonnou ochranou aj starší zamestnanci pred dosiahnutím dôchodkového veku. Vo väčšine sledovaných krajín je zákonníkom práce stanovená právna ochrana pred výpoveďou žien na materskej a rodičovskej dovolenke.
Rozhodujúcim faktorom pri výške nákladov na prepusteného zamestnanca je najmä dĺžka trvania jeho pracovného pomeru. Náklady sa ďalej zvyšujú aj dĺžkou výpovednej doby, ktorá je pre jednotlivé jurisdikcie odlišná.
Pracovné ponuky v Nórsku si môžete vyhľadať na pracovnom portáli Kariéra.sk, na stránkach EURES alebo cez pracovné agentúry (napr. gulesider.no). Zoznam voľných pracovných miest nájdete aj v denníkoch. Pri uchádzaní sa o prácu je potrebné podať písomnú žiadosť a životopis.