Nárok na opravu je opodstatnený: Podmienky a úvahy

V Košiciach a okolí, kde sa veci dejú svojským spôsobom, sa nedávna rekonštrukcia električkových tratí stala zdrojom zaujímavého právneho problému. Otázka znie: Zodpovedá niekto za škody, ktoré utrpeli a ešte budú trpieť obyvatelia a podnikatelia v dôsledku tohto rozsiahleho projektu? Hoci niektoré zdroje tvrdia, že mesto ani realizátor stavby nenesú zodpovednosť, táto úvaha otvára dvere k preskúmaniu právnych aspektov a podmienok nároku na opravu v takýchto situáciách.

§ 420a Občianskeho zákonníka: Zvláštna norma

§ 420a Občianskeho zákonníka (OZ) predstavuje zvláštnu normu, ktorá kompenzuje majetkovú ujmu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Ide o ustanovenie strict liability non plus ultra, ktoré nemá obdobu v mnohých iných právnych systémoch. Ak vykonávate činnosť prevádzkového charakteru, zodpovedáte za jej negatívne následky, aj keď konáte lege artis. Zodpovednosti sa možno vyhnúť len v extrémnych prípadoch.

Podmienky zodpovednosti podľa § 420a OZ

Najmenej jasnou podmienkou zodpovednosti podľa § 420a je prevádzková činnosť, ktorú zákon definuje v odseku 2. Ak spojíme podmienky § 420a ods. 1, ods. 2 písm. c) a ods. 3 OZ, dostaneme vetu: Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti, ibaže preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Dôležité je, že sa nevyžaduje, aby sa vykonávané práce týkali priamo nehnuteľnosti, ktorej užívanie je sťažené.

Aplikácia na rekonštrukciu električkovej trate

Predpokladajme, že rekonštrukcia električkovej trate je:

• Oprávneným vykonávaním prác: Ak by aj bolo vykonávanie prác neoprávneným, zodpovedal by škodca o to viac.
• Spôsobením škody alebo sťažením/znemožnením užívania nehnuteľnosti: Za škodu zodpovedá „každý, kto ju spôsobil“, ibaže preukáže, že bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nesúvisiacou s prevádzkou alebo vlastným pričinením poškodeného.

Je zrejmé, že rekonštrukcia a prehradenie ciest a chodníkov obmedzí podnikanie v priľahlých nehnuteľnostiach. Zdá sa teda, že nárok na náhradu škody prima facie existuje.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Judikatúra a zákon o pozemných komunikáciách

Podľa českého NS sp. zn. 25 Cdo 1905/2005 z 25. marca 2008: „Uživatelům ani dalším osobám se neodškodňují nepříznivé důsledky uzavírek pozemních komunikací z důvodu opravy či rekonstrukce.“ Avšak, český zákon o pozemných komunikáciách v tom čase uvádzal: „Nikdo nemá nárok na náhradu případných ztrát, jež mu vzniknou v důsledku uzavírky nebo objížďky.“

Na rozdiel od toho, slovenský zákon o pozemných komunikáciách v § 7 ods. 1 vylučuje nároky na náhradu škody (úplne) inak: „Užívatelia diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie nemajú nárok na náhradu prípadných vyšších nákladov, ktoré im vzniknú v dôsledku uzávierky, obchádzky alebo odklonu.“ Rovnako, zásadná norma obmedzujúca nároky na náhradu škody spôsobenej stavebným či technickým stavom cesty (§ 9a cestného zákona) obmedzuje nároky užívateľov ciest, nie iných osôb (užívateľov nehnuteľností). Iné obmedzenie nároku podľa § 420a OZ v zákone nenachádzame.

Pod pojem „užívateľ komunikácie“ nie je možné subsumovať aj užívateľa nehnuteľnosti, ktorý utrpel škodu tým, že k nemu neprichádzajú užívatelia komunikácie. Český NS v tomto prípade uviedol, že jeho úvahy o vylúčení zodpovednosti sa nevzťahujú na prípady, ak je prístup k nehnuteľnosti úplne znemožnený (opäť reflexia ich cestného zákona).

Ak sme niečo podstatné neprehliadli, tak existuje riziko, že nárok užívateľov nehnuteľností na náhradu škody, vrátane ušlého zisku, bude opodstatnený. Okoloidúci nárok mať nebudú (výnimka podľa § 9a cestného zákona).

Sporné otázky: Výška škody, kauzalita a pasívna legitimácia

Sporné ostávajú tri otázky: ustálenie výšky škody, kauzalita a pasívne legitimovaná osoba.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Pasívna legitimácia: Kto bude pasívne legitimovaná osoba? Mesto Košice, spoločnosť, ktorá rekonštrukciu realizuje, alebo nejaká iná schránka? V právnej reči by sme sa pýtali, či sa aj na zodpovednosť podľa § 420a OZ pri škodách spôsobených tretím osobám subdodávateľom pri plnení zmluvy aplikuje § 420 ods. 2 OZ, ktorý vylučuje zodpovednosť pomocníka a stíha pána konania, alebo či má § 420a OZ akúsi špeciálnu reguláciu pričítateľnosti?

Podľa NS ČR (sp. zn. 25 Cdo 3226/2010 z 10. septembra 2014): „Povinnost k náhradě škody podle tohoto ustanovení stíhá provozovatele činnosti bez ohledu na to, že je případně vykonávána za účelem splnění závazku vůči třetí osobě ……… Za škodu vzniklou v důsledku provozní činnosti odpovídá ten, kdo ji způsobil, bez ohledu na to, zda poškozený byl se škůdcem ve smluvním vztahu. (srov. usnesení Nejvyššího soudu ze dne 13. 11. 2003, sp. zn. 25 Cdo 1006/2002 , publikované v Souboru pod C 2152).“

Ďalej však: „Pro povinnost k náhradě škody podle § 420a obč. zák. není určující, zda byla škoda způsobena přímo provozovatelem provozní činnosti nebo osobou jinou, kterou použil při této své činnosti (subdodavatelem). Odpovědnost provozovatele tudíž nelze vyloučit proto, že za vzniklou škodu může odpovídat jiný subjekt (subdodavatel), který škodu způsobil při své provozní činnosti prováděním prací pro provozovatele. Za této situace pak nastupuje společná a nerozdílná odpovědnost škůdců, kteří se mezi sebou vypořádají podle účasti na způsobení škody (srov. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 17. 4. 2012, sp. zn. 23 Cdo 4073/2010).“

Podľa NS ČR prevádzkovateľ činnosti zodpovedá spoločne so subdodávateľom, realizátorom prác, a to solidárne. Obaja vykonávajú prevádzkovú činnosť a sú porušiteľmi § 420a OZ, a tak sú obaja škodcami. Ak je viacerých škodcov, zodpovedajú solidárne. Žiadny rekurz na § 420 ods. 2 OZ tak nie je potrebný.

Historický kontext § 420a OZ

§ 420a Obč. zák. je fakt zaujímavý. Jeho skoro doslovným predchodcom bola novela Hosp. zák. z 1990. No a tá - zdá sa - vznikla porevolučným preklopením dvoch socialistických predpisov. Vl. nar. č. 46/1967 Zb. o vyporiadaní škôd spôsobených prevádzkovou hospodárskou činnosťou socialistických organizácií sa zmenilo na dnešné písmeno a) (prevádzková povaha) a vl. vyhl. č. 40/1963 Zb. o náhrade škôd spôsobených exhaláciami socialistickým poľnohospodárskym a lesným organizáciám zas písmeno b) (vplyvy prevádzky na okolie). Písmeno c) (škoda na nehnuteľnosti) je ale tak trochu záhadou.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Dôvodová správa k novele Hosp. zák. vec nijak nevysvetľuje, len všeobecne uvádza, že sa Hosp. zák. dopĺňa „o odpovědnost za škodu způsobenou provozem organizace (dosud upraveno ve vládním nařízení č. 46/1967 Sb.).“ Teda akoby aj to písm. c) malo mať pôvod v spomenutom nariadení.

Ak by to mala byť pravda, tak potom by to písm. c) mohlo vychádzať z § 8 spomenutého nariadenia, ktorý riešil prípady, ak oprávnená investičná výstavba jednej organizácie spôsobila nevyužiteľnosť alebo potrebu odstránenia nehnuteľnosti inej organizácie. V takých prípadoch prebehla likvidácia nehnuteľnosti za náhradu. Keďže v nových pomeroch takáto „(na)riadená“ likvidácia už možná nebola, tak nemožno vylúčiť, že sa riešenie ponechalo na náhradu škody. Teda - likvidovať už nemôžme, ale aj tak vykonajme oprávnenú činnosť, a ak ňou poškodíme nehnuteľnosť (ktorú by sme za socíku mohli zlikvidovať), tak potom budeme zodpovedať za škodu.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou bola za socializmu posudzovaná veľmi prísne. Ani verejnoprospešná činnosť neznamenala žiadnu ochranu pred zodpovednosťou. Tak napr. v rozhodnutí Západočeské štátne lesy Plzeň v. Okresná správa ciest Karlove Vary (1979) bol zaujatý názor, že treba zodpovedať aj za škodu, ktorú na okolitých porastoch spôsobil zimný posyp ciest. Zodpovednosť za škodu totiž „nie je vylúčená ani v prípade, ak prevádzková hospodárska činnosť, ktorá škodu spôsobuje, je spoločensky žiadúca.“

Podstatné sťaženie užívania nehnuteľnosti

Pokiaľ ide o Košice, podľa mňa s nárokom na náhradu škody podľa § 420a ods. 2 písm. c) to až také jednoduché nebude. Nepredpokladám, že prestavbou električky boli okolité nehnuteľnosti poškodené, resp. ich užívanie úplne znemožnené. Do úvahy by teda prichádzala len situácia, že užívanie nehnuteľnosti bolo podstatne sťažené.

Za takéto podstatné sťaženie užívania nemožno považovať to, že okolitým podnikom z dôvodu stavebných prác ubudli zákazníci. Užívanie nehnuteľnosti nebolo predsa obmedzené, užívať ju stále možno rovnako. Opak by mohol byť pravdou, ak by bola do nehnuteľnosti prerušená dodávka vody či inej energie, resp. prístup k nej by bol natoľko obmedzený, že by tovar do prevádzky bolo potrebné dovážať nejakým komplikovaným spôsobom s výrazne vyššími nákladmi.

Ak je jediným účelom užívania nehnuteľnosti podnikateľská činnosť, tak by sťaženie realizácie tejto činnosti malo znamenať aj sťaženie užívania nehnuteľnosti pre tohto užívateľa, inak tuším hodnotovú kolíziu. Ten príklad s odstrihnutím energií to ilustruje: ak sa nedá predávať a zákazníkov sa posiela domov, lebo sú vypnuté chladničky, tak to je podstatné sťaženie užívania, ale ak chladničky bežia, ale do prevádzky sa nedostane ani jeden zákazník, tak to nie je podstatné sťaženie užívania? Alebo ten druhý príklad, lievik na vstupe: dovoz tovaru je obmedzený (vagóny uhlia je potrebné preklápať do multikár - ergo nedostatočné množstvo, výpadok surovín), tak by to malo byť sťaženie možnosti užívať nehnuteľnosť, ale ak sa udeje ten istý výpadok na opačnej strane trhového reťazca, na výstupe, tak je to OK? Aký je rozdiel medzi účelovosťou toho využitia nehnuteľnosti?

Pod pojem "podstatné sťaženie užívania nehnuteľnosti" by sa ešte malo dať subsumovať aj podobne intenzívne zhoršenie možnosti riadne a v súlade s právom vykonávať podnikateľskú činnosť v týchto priestoroch.

tags: #nárok #na #opravu #je #opodstatnený #podmienky