
Príplatky za prácu, známe aj ako mzdové zvýhodnenia, sú dôležitou zložkou odmeňovania zamestnancov. Slúžia ako kompenzácia za zvýšenú psychickú, fyzickú alebo sociálnu záťaž, ktorú zamestnanci podstupujú pri práci za mimoriadnych okolností, mimo štandardného pracovného režimu alebo v zhoršených pracovných podmienkach. Tieto príplatky predstavujú zákonom stanovenú minimálnu hranicu, ktorú je možné zvýšiť prostredníctvom kolektívnej zmluvy alebo individuálneho dojednania medzi zamestnancom a zamestnávateľom, avšak nikdy nie znížiť.
Pracovnoprávne vzťahy na Slovensku upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.), ktorý okrem iného definuje aj príplatky ako povinnú súčasť odmeňovania zamestnancov v určitých prípadoch. Zákonník práce stanovuje minimálnu výšku týchto príplatkov, pričom kolektívne zmluvy alebo pracovné zmluvy môžu upravovať aj vyššie sumy.
Zákonník práce upravuje viaceré mzdové zvýhodnenia a plnenia, na ktoré má zamestnanec nárok. Medzi tieto patria:
Dôležité je zdôrazniť, že nárok na príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu, prácu vo sviatok a na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce majú nielen zamestnanci v pracovnom pomere, ale aj osoby pracujúce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Nočná práca je definovaná ako práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Za prácu v tomto časovom intervale patrí zamestnancovi okrem dosiahnutej mzdy aj mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
V zmysle § 123 ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za nočnú prácu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu nočnej práce. Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu nočnej práce.
S účinnosťou od 1. januára 2025 patrí zamestnancovi za nočnú prácu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,876 eura za hodinu; zamestnancovi vykonávajúcemu rizikové práce patrí za nočnú prácu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,345 eura za hodinu (pri uplatnení výnimky patrí zamestnancovi za nočnú prácu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,6415 eura za hodinu.
Zákonník práce umožňuje uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce pravidelne vykonávala v noci a ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu. V takom prípade je možné v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, avšak táto suma musí byť v súlade so Zákonníkom práce. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
S vedúcim zamestnancom je možné v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu. Mzdové zvýhodnenie v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatrí.
Novelou Zákonníka práce, ktorá vstúpila do platnosti 1. júna 2023, bola výška väčšiny mzdových príplatkov opätovne naviazaná na výšku minimálnej mzdy, t. j. príplatky sa aj v roku 2026 určujú percentom z minimálnej hodinovej mzdy. Pri výpočte minimálnej výšky príplatkov sa vždy vychádza z hodinovej minimálnej mzdy určenej pre 1. stupeň náročnosti práce pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase. Tento základ sa použije aj v prípadoch, keď je na pracovisku ustanovený kratší týždenný pracovný čas alebo ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Minimálna mzda na rok 2026 je určená vo výške 915 eur mesačne. Minimálna hodinová mzda pre 1. stupeň náročnosti práce pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase tak predstavuje 5,259 eura. Mzdové zvýhodnenia, napr. príplatky za nočnú prácu alebo prácu počas víkendov, majú tak rovnakú garantovanú spodnú hranicu pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na stupeň náročnosti práce, zamestnávateľ však môže v kolektívnej alebo pracovnej zmluve dohodnúť aj vyššie príplatky, než predpisuje samotný Zákonník práce.
V praxi sa často vyskytujú otázky týkajúce sa výpočtu príplatkov v špecifických situáciách, ako napríklad pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času alebo pri kumulácii viacerých príplatkov.
Zamestnanci organizácie pracujú v nepretržitej prevádzke (napr. v domovoch sociálnych služieb) a majú nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas 35 hodín týždenne, pričom ich pracovná zmena trvá 11,5 hodiny. V takomto prípade je potrebné posudzovať nárok na príplatky individuálne, s ohľadom na konkrétny rozvrh zmien a dni, kedy zamestnanec pracuje.
Dôležité je si uvedomiť, že príplatky za prácu v sobotu, nedeľu, za nočnú prácu a za prácu vo sviatok sa kumulujú. To znamená, že ak zamestnanec pracuje napr. v sobotu, ktorá pripadne na sviatok, má nárok na príplatok za prácu v sobotu a súčasne aj na príplatok za prácu vo sviatok.
Pán Jozef pracuje ako bezpečnostný technik a v sobotu aj v nedeľu (ktorá je zároveň sviatkom) odpracoval po 8 hodín. Jeho hodinová mzda je 10 eur.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
V Zákonníku práce nie je špecificky určené, ako sa majú príplatky zaokrúhľovať. Pri zaokrúhľovaní by mal preto zamestnávateľ postupovať v prospech zamestnanca, t. j. výslednú sumu príplatku zaokrúhliť smerom nahor.
Práca nadčas je práca, ktorá je vykonávaná nad rámec bežného pracovného času, ktorý je spravidla 8 hodín denne, resp. 40 hodín týždenne. Takáto práca by však mala byť zamestnávateľom využitá len výnimočne, predovšetkým vtedy, keď je potrebné zabezpečiť chod spoločnosti alebo reagovať na určité mimoriadne okolnosti. V takomto prípade má potom zamestnanec, ktorý vykonáva prácu nadčas, nárok na finančnú kompenzáciu za čas, ktorý strávi v práci navyše.
Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku.
Zamestnávateľ sa so zamestnancom môže namiesto vyplatenia príplatku dohodnúť na čerpaní náhradného voľna v dohodnutom termíne. V takom prípade zamestnancovi prináleží za hodinu nadčasu hodina náhradného voľna a príplatok mu už nepatrí. Ak sa však konkrétny termín neustanoví a náhradné voľno nie je poskytnuté najneskôr do štyroch mesiacov po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná, má zamestnanec nárok na mzdové zvýhodnenie.
Za prácu v sobotu a v nedeľu patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Novelou Zákonníka práce platnou od 1.5.2018 boli zavedené povinné príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu. V rámci nových ustanovení § 122a a § 122b Zákonníka práce sa presne určilo, že na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely poskytovania príslušného mzdového zvýhodnenia deň sobota, resp. nedeľa začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku. Toto osobitné vymedzenie začiatku a konca soboty a nedele na pracoviskách s nočnými zmenami je potrebné z dôvodu, že nočná pracovná zmena môže začať v jeden deň, a skončiť na druhý deň.
Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie.
Ak zamestnanec vykonáva prácu v sťažených podmienkach, má nárok na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce. Sťažený výkon práce je definovaný ako práca v prostredí, ktoré je pre zamestnanca nepriaznivé z hľadiska zdravia alebo bezpečnosti. Príslušný orgán verejného zdravotníctva zaraďuje tieto práce do 3. alebo 4. kategórie.