Splnomocnenie k Úhrade Príspevku na Rekvalifikáciu: Sprievodca pre Rok

Úvod

Rekvalifikácia predstavuje dôležitý nástroj na zvýšenie zamestnateľnosti a získanie nových zručností. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (Úrad práce) ponúka príspevky na rekvalifikáciu uchádzačom a záujemcom o zamestnanie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o splnomocnení k úhrade príspevku na rekvalifikáciu, s dôrazom na relevantné právne aspekty a praktické postupy. Cieľom je zrozumiteľne vysvetliť proces získania príspevku a poukázať na dôležité faktory, ktoré je potrebné zvážiť.

Právny Rámec Účtovníctva a Dane z Príjmov

Pre správne pochopenie postupu úhrady príspevku na rekvalifikáciu je nevyhnutné oboznámiť sa so základnými právnymi predpismi, ktoré upravujú účtovníctvo a dane z príjmov.

Zákon o Účtovníctve

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ZoÚ) účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Nákladmi podľa § 2 ods. 4 ZoÚ sa rozumie zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť. Opravy nevýznamných nákladov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky. Kritériom na účtovanie účtovných prípadov časového rozlíšenia je skutočnosť, že je známy ich vecný obsah, suma a je určené obdobie, ktorého sa týkajú. Náklady sa účtujú na príslušných účtoch nákladových druhov časovo rozlíšené, s výnimkou nákladových druhov, ktoré tvoria komplexné náklady budúcich období. Významné opravy chýb minulých účtovných období sa účtujú na účtoch 428 alebo 429. b) ak sa nezistia tieto sumy pred účtovaním príslušných účtovných dokladov, účtujú sa tieto sumy na príslušné účty v účtovej triede 5. c) v účtovných jednotkách, ktoré poskytujú služby, napríklad v cestovných kanceláriách, vo verejnom stravovaní, sa v nákladoch v účtovej triede 5 účtujú celé sumy faktúr alebo iných dokladov a tržby za poskytnuté služby sa účtujú v účtovej triede 6.

Zákon o dani z príjmov

Základná charakteristika daňového výdavku je uvedená v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP). Výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka v súlade s účtovnými predpismi. Na daňové účely sa vo všeobecnosti akceptujú výdavky (náklady), ktoré sú zaúčtované v účtovníctve. do výšky limitovanej osobitným predpisom - ZDP v tejto súvislosti odkazuje napríklad na zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov, podľa ktorého z § 5 ods. 1 vyplýva, že daňovo uznaným výdavkom je výška povinného prídelu do sociálneho fondu vypočítaná podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b). ZDP v § 2 písm. j) a k) ďalej predpokladá vecnú a časovú súvislosť príjmov a výdavkov v zdaňovacom období, čo znamená, že daňové výdavky a príjmy musia byť súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisia. Ak daňovník vedie účtovníctvo v súlade so ZoÚ a postupmi účtovania a náklady a výnosy účtuje v časovej a vecnej súvislosti s daným obdobím, tento postup je aj v súlade so ZDP. Uvedené platí vždy, ak ZDP neustanovuje inak. ZDP presne ustanovil, kedy sa nedodrží časová a vecná súvislosť nákladu alebo výnosu s príslušným zdaňovacím obdobím. Napr. Ak dochádza k oprave chýb minulých účtovných období, pričom ide o také náklady (výdavky), ktoré sú uznaným daňovým výdavkom, alebo ide o také výnosy (príjmy), ktoré sú zdaniteľným príjmom, tieto sa zahŕňajú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, a to aj napriek skutočnosti, že v účtovníctve sú zaúčtované v bežnom účtovnom období. Ustanovenie § 17 ods. 29 ZDP umožňuje daňovníkovi od roku 2009 uplatniť aj postup, pri ktorom sa úprava základu dane podľa § 17 ods. 15 nevykoná. Ak daňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesprávne vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, čiže zahrnul do základu dane vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z postupov účtovania alebo nezahrnul do základu dane náklady (výdavky), ktoré podľa príslušných postupov účtovania mali byť zaúčtované v tomto účtovnom období, opravu tejto chyby zaúčtovanú v bežnom účtovnom období výsledkovo alebo na účet nerozdeleného zisku (či neuhradenej straty) daňovník nemusí zahrnúť do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým tento náklad alebo výnos vecne a časovo súvisí. Je to na jeho rozhodnutí. Tvorba rezerv je podľa § 21 ods. 2 písm. j) ZDP vo všeobecnosti nedaňovým výdavkom s výnimkou rezerv vymedzených v § 20. vyprodukované emisie v zmysle zákona č. 414/2012 Z. z. lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona, ktorá sa v nadväznosti na zákon č. 326/2005 Z. z. účelová finančná rezerva tvorená podľa zákona č. 514/2008 Z. z. Súčasťou základu dane nie sú ani rezervy, ktoré sa v účtovníctve tvoria na ťarchu výnosov (ako zníženie pôvodne dosiahnutých výnosov). Konkrétne ide o rezervu na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii. Keďže súčasťou základu dane sú len tie rezervy, ktoré sú uvedené v § 20, rezerva na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii nie je daňovo uznaná. Pri použití zákonnej rezervy ZDP v § 20 ods. 20 ustanovuje, že rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu rezervy. Pokiaľ ide o náklad, na ktorý bola tvorená rezerva daňovo neuznaná, tento sa podľa § 17 ods. 23 ZDP zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19 ZDP. Zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená, a sumou tejto rezervy sa do základu dane nezahŕňa.

Účtovanie Spotreby Materiálu

Pri uzavretí účtovných kníh sa začiatočné stavy účtov 112 - Materiál na sklade a 132 - Tovar na sklade a v predajniach účtujú so súvzťažným zápisom na ťarchu účtov 501 - Spotreba materiálu a 504 - Predaný tovar. Výdaj hnuteľných vecí zo skladu do spotreby, ktorých doba použiteľnosti je najviac jeden rok bez ohľadu na obstarávaciu cenu, sa účtuje ako spotreba materiálu. To isté platí pre spotrebu materiálu účtovaného priamo do spotreby bez zaúčtovania na sklad, o ktorom tak rozhodla účtovná jednotka vo vnútornom predpise. Na účte 503 - Spotreba ostatných neskladovateľných dodávok sa účtujú neskladovateľné nákupy. Na ťarchu účtu 504 - Predaný tovar sa účtuje úbytok predaného tovaru. Na ťarchu účtu 505 - Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám sa účtuje tvorba opravnej položky k zásobám okrem zásob vlastnej výroby. Od 1. 1. 2011 sa opatrením MF SR č. 25822/2010-74 ustanovil nový účet 507 - Predaná nehnuteľnosť. Podľa § 44 ods. 11 postupov účtovania pre podnikateľov na účte 133 - Nehnuteľnosť na predaj sa účtuje o nehnuteľnosti, ktorá sa obstaráva za účelom ďalšieho predaja podľa § 30d ods. 7 postupov účtovania pre podnikateľov. Vynaložené náklady na opravy, technické zhodnotenie a súvisiace náklady spojené s nehnuteľnosťou, ktoré vznikajú z dôvodu uvedenia nehnuteľnosti do stavu spôsobilého na predaj, sa účtujú na ťarchu účtu 133 - Nehnuteľnosť na predaj. Vyradenie nehnuteľnosti z účtovníctva pri jej predaji sa účtuje na ťarchu účtu 507 - Predaná nehnuteľnosť so súvzťažným zápisom v prospech účtu 133 - Nehnuteľnosť na predaj.

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

Účtovanie Služieb a Opravy Majetku

Na účtoch účtovnej skupiny 51 sa účtujú prvotné náklady za externé služby s výnimkou účtu 513 - Náklady na reprezentáciu, na ktorom sa účtujú náklady na reprezentáciu, a to vrátane vlastných výkonov, ktoré sa použijú na účely reprezentácie. Na účte 518 - Ostatné služby sa účtuje napríklad nájomné, poštovné a poradenstvo. Na účte 511 - Opravy a udržiavanie sa účtujú externé náklady na opravy a udržiavanie dlhodobého hmotného majetku. Podľa § 35 ods. 2 písm. f) postupov účtovania sa opravami odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu. Uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia. Od nákladov na opravy a udržiavanie treba dôsledne odlišovať technické zhodnotenie, o hodnotu ktorého sa zvyšuje ocenenie dlhodobého hmotného majetku, okrem technického zhodnotenia majetku v nájme hradeného nájomcom. Náklady na opravy sa účtujú na účte 511 bez ohľadu na to, z akých príčin došlo k poškodeniu majetku a bez ohľadu na to, či účtovná jednotka obdrží náhradu za poškodený majetok alebo nie. Poškodenie majetku, ktoré sa dá opravou odstrániť, sa nepovažuje za škodu, pretože podľa § 26 ods. 6 ZoÚ za škodu sa považuje iba neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. V prípade nároku na náhradu nákladov vynaložených na opravu poškodeného majetku sa takýto nárok zaúčtuje na stranu dal účtu 648 - Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti ako protipoložka k nákladom vynaloženým na opravu. Opravy hmotného majetku, ktoré účtovná jednotka vykonáva vo vlastnej činnosti (vo vlastnej réžii), sa na účte 511 neúčtujú. Účtujú sa na príslušné nákladové účty podľa charakteru nákladov.

Cestovné Náhrady

Na účte 512 sa účtujú náhrady výdavkov pri tuzemských a zahraničných pracovných cestách poskytované podľa zákona č. 283/2002 Z. z. Pre účely ZDP je potrebné v analytickej evidencii účtu 512 sledovať cestovné náhrady, ktoré poskytne zamestnávateľ svojim zamestnancom nad rámec zákona. Daňovo uznanými sú cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov.

Postup Získania Príspevku na Rekvalifikáciu

1. Výber Kurzu: Vyberte si rekvalifikačný kurz, napríklad opatrovateľský kurz.
2. Prihlásenie: Prihláste sa na kurz prostredníctvom registračného formulára alebo telefonicky.
3. Príprava Dokumentov: Poskytovateľ rekvalifikácie (napr. vzdelávacia inštitúcia) pripraví potrebné dokumenty.
4. Žiadosť na Úrade Práce: Podajte žiadosť o príspevok na rekvalifikáciu na Úrade práce. Súčasťou žiadosti môže byť:
   • Potvrdenie zamestnávateľa o predbežnom prísľube prijatia do pracovného pomeru alebo inzerát z pracovných portálov.
   • Faktúra, resp. iný doklad o cene kurzu.
5. Hodnotenie Žiadosti: Úrad práce zhodnotí Vašu žiadosť a vydá rozhodnutie.
6. Dohoda s Úradom Práce: Uzatvorte dohodu o úhrade príspevku na rekvalifikáciu medzi Vami a Úradom práce. Bez tejto dohody nie je možné príspevok získať.
7. Nástup na Kurz: Nastúpte na rekvalifikáciu v termíne, ktorý ste si dohodli s poskytovateľom rekvalifikácie.

Je dôležité si uvedomiť, že Úrad práce nehradí výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné.

Prerušenie Kurzu

V prípade, že nastane prekážka v dokončení kurzu (pracovná neschopnosť, hospitalizácia a pod.), je potrebné o tom okamžite informovať poskytovateľa rekvalifikácie a Úrad práce. Úrad práce v takom prípade uhradí tú časť kurzu, ktorú ste absolvovali. Ak by ste informovali neskoro alebo vôbec, môžete byť povinný uhradiť plnú sumu kurzu.

Daňové Aspekty Príspevku na Rekvalifikáciu

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravuje zdaňovanie príjmov fyzických a právnických osôb. Príspevok na rekvalifikáciu, ktorý je poskytnutý Úradom práce, môže mať vplyv na daňové povinnosti príjemcu. Je dôležité si overiť, či je tento príspevok považovaný za zdaniteľný príjem a aké sú možnosti odpočtu nákladov spojených s rekvalifikáciou.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

Princíp Rovnej Dane

Zákon o dani z príjmov je postavený na princípe tzv. rovnej dane, t. j. zdaňovanie všetkých druhov príjmov jednou lineárnou sadzbou. Súčasťou princípu rovnej dane je aj posilnenie spravodlivosti zdanenia príjmov tým, že sa zúžil okruh výnimiek a oslobodení od dane. Na posilnenie zásady daňovej spravodlivosti prispeje aj obmedzenie uplatňovania zrážkovej dane, ktorou je zároveň splnená daňová povinnosť, a to najmä uplatnením systému zápočtov zrazenej dane vrátane možností uplatnenia nároku na vrátenie a zrušenia zrážkovej dane na niektoré príjmy (dlhopisy, vrátane štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok v ustanovených prípadoch). Zároveň princíp rovnej dane sa prejavuje aj v systéme zdanenia, a to tak, že sa zisky zdaňujú iba raz.

Nezdaniteľné Časti Základu Dane

S účinnosťou od 1. januára 2004 sa ponechali v zákone len dve nezdaniteľné časti základu dane, a to na daňovníka a na manželku (manžela) v sume zodpovedajúcej 19,2-násobku životného minima, platnej k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Nezdaniteľná časť základu dane na vyživované dieťa sa nahradila systémom daňového bonusu, ktorého podstatou je zníženie dane o ustanovenú sumu na každé vyživované dieťa, resp. vyplatenie tejto sumy priamo zamestnávateľom alebo daňovým úradom. zníženie výnimiek, ktoré tvoria rozdiel medzi účtovným hospodárskym výsledkom a základom dane tak, aby podnikateľské výdavky boli uznané za daňové výdavky bez limitov, resp. určených ďalších podmienok tak, ako je o nich účtované v nákladoch. Konkrétne, napr. racionalizáciou počtu predpisov vymedzujúcich daňové výdavky tým spôsobom, že v zákone sú priamo ustanovené podmienky uznania rezerv a opravných položiek do daňových výdavkov, ktoré do 31. decembra 2003 boli aj predmetom osobitného zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov. Z uvedeného dôvodu sa ruší zákon č. 368/1999 Z. z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov. Zákon obsahuje aj komplexnú úpravu vzťahujúcu sa k lehotám podania daňových priznaní, ktorá do 31. decembra 2003 bola upravená v zákone SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Základné Pojmy Zákona o dani z príjmov

V prvej časti zákona sú obsiahnuté základné ustanovenia (§ 1 a § 2), ktoré ustanovujú predmet úpravy a základné pojmy. Zákon upravuje daň z príjmov fyzickej alebo právnickej osoby a spôsob platenia a vyberania dane. Daň z príjmov fyzickej alebo právnickej osoby sa delí na tri časti (daň fyzickej osoby v § 3 až § 11, daň právnickej osoby v § 12 až § 14 a spoločné ustanovenia platné pre daň fyzickej i právnickej osoby v § 15 až § 31). Obdobne spôsob platenia a vyberania dane sa delí na tri časti (fyzická osoba v § 32 až § 40, právnická osoba v § 41 a § 42, spoločné ustanovenia platné pre daň fyzickej i právnickej osoby v § 43 až § 50). Vodseku 1 je zavedená legislatívna skratka „daň“ pre daň z príjmov fyzickej osoby, ale aj pre daň z príjmov právnickej osoby, je to v závislosti od toho, kde sa tento pojem použije. Ak výraz „daň“ je použitý napr. v druhej časti zákona, táto sa vzťahuje len na daň z príjmov fyzickej osoby. Výraz „daň“ použitý v tretej časti zákona sa vzťahuje zasa len na daň z príjmov právnickej osoby. Vodseku 2je ustanovená zákonná prioritná doložka nadradenosti medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná nad vnútroštátnym daňovým predpisom. Nejde teda len o zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, ale aj o iné zmluvy spĺňajúce vyššie uvedené podmienky. Takými zmluvami sú zmluvy uzatvorené v zmysle Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (vyhláška MZV č. 15/1998 Z. z.), ktoré boli schválené, ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (pred ratifikáciou schválená NR SR, alebo aby o nej NR SR rozhodla, že má prednosť pred zákonmi; ratifikovaná prezidentom Slovenskej republiky, alebo splnomocnenou osobou; patričným spôsobom vyhlásená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.V súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, medzinárodné zmluvy spadajúce pod čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (t. j. prezidentské zmluvy), ktoré si vyžadujú pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, musia byť vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republike uverejnením ich plného znenia. Uzavretie medzinárodných zmlúv, ktoré pred ratifikáciou nevyžadujú súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, musí byť oznámené v Zbierke zákonov v súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z. Toto ustanovenie upravuje základné pojmy na účely tohto zákona, používané vo viacerých jeho ustanoveniach. Ide o pojmy daňovník, daňovník s obmedzenou a neobmedzenou daňovou povinnosťou, predmet dane, zdaniteľný príjem, daňový výdavok, základ dane a daňová strata, zdaňovacie obdobie, obchodný majetok, závislé osoby, finančný prenájom a platiteľ dane. Aj keď je daňovníkom dane z príjmov každá fyzická osoba, daňová povinnosť alebo povinnosť podania daňového priznania sa nevzťahuje na každú fyzickú osobu. Na účely zdanenia daňou z príjmov právnickej osoby je definovaný daňovník ako právnická osoba, a to bez ohľadu na skutočnosť, či dosahuje alebo nedosahuje príjem, ktorý je predmetom dane podľa zákona. Zákon priamo pri definícii daňovníka v písmenách d) a e) zohľadňuje aj rozsah daňovej povinnosti, pričom túto delí na neobmedzenú (všetky príjmy) a obmedzenú (vybrané príjmy). Na rozdiel od zákona č. 366/1999 Z. z., zákon v podstate namiesto pojmov daňovník s bydliskom či sídlom na území Slovenskej republiky a mimo územia Slovenskej republiky, zaviedol v nadväznosti na rozsah zdanenia príjmov týchto daňovníkov nové pojmy. Daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri. Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je právnická osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky ani sídlo ani miesto skutočného vedenia, avšak dosahuje príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky. Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú teda právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, ale aj právnické osoby so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ak majú príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky. Právnickou osobou sa však nerozumie napr. združenie osôb (fyzických či právnických) vytvorené zmluvou o združení podľa § 829 až § 842 Občianskeho zákonníka, ktoré nemajú právnu spôsobilosť na práva a povinnosti a nestávajú sa právnickou osobou. iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Z uvedeného vyplýva, že jednou zo základných zásad zdaňovania príjmov je princíp, podľa ktorého sú daňovníci zdaňovaní na základe koncepcie neobmedzenej daňovej povinnosti a obmedzenej daňovej povinnosti. Neobmedzená daňová povinnosť predstavuje zdanenie, resp. predmet dane vymedzený celosvetovými príjmami zdanenými na území Slovenskej republiky, zatiaľ čo obmedzená daňová povinnosť predstavuje zdanenie daňovníkov, ktorí nemajú na území SR neobmedzenú daňovú povinnosť len z príjmov, ktoré majú zdroj na území Slovenskej republiky, pričom u týchto daňovníkov môžu medzinárodné zmluvy rozsah zdaniteľných príjmov modifikovať. Pojem závislých osôb je vymedzený v písmenách n), o), p) a r). Závislými osobami sú ekonomicky, personálne alebo inak prepojené osoby, alebo osoby blízke podľa § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah tuzemských fyzických osôb alebo právnických osôb k zahraničným fyzickým osobám alebo právnickým osobám, keď ide o „zahraničné závislé osoby“, alebo o vzťah tuzemských fyzických osôb alebo právnických osôb k iným tuzemským fyzickým osobám alebo právnickým osobám, kedy ide o „tuzemské závislé osoby“. Ekonomickým alebo personálnym prepojením je účasť jednej osoby na majetku, kontrole alebo vedení druhej osoby, ako aj vzťah medzi „sesterskými spoločnosťami“, ktoré sú pod spoločnou kontrolou alebo vedením tretej osoby (fyzickej alebo právnickej), alebo v ktorých má táto tretia osoba majetkový podiel. Ide o obojsmerný vzťah. Závislou osobou je teda napr. materská spoločnosť, ktorá má vklad v dcérskej spoločnosti a rovnako aj dcérska spoločnosť, v ktorej má táto materská spoločnosť vklad. Do úvahy sa berie viac ako 25 % priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach druhej osoby. Nepriamy podiel sa vypočíta súčinom stotín priamych podielov (t. j. Spoločnosť A má 51 % priamy podiel na spoločnosti B a súčasne spoločnosť B má 51 % priamy podiel na spoločnosti C, spoločnosť A má v spoločnosti C nepriamy podiel vo výške 26 %, t. j. Ustanovenie písmena o) definuje aj tzv. nepriamy odvodený podiel, ktorý sa vypočíta súčtom nepriamych podielov. Nepriamy odvodený podiel sa počíta vtedy, ak sa zisťuje výška majetkovej účasti jednej spoločnosti na inej spoločnosti, ktorá je sprostredkovaná cez niekoľko vetiev reťazcov dcérskych spoločností. Ak takto vypočítaná výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 %, všetky spoločnosti sa považujú za prepojené, bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu. Rovnako aj majetkové podiely a hlasovacie práva v rukách blízkych osôb v zmysle § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka sa zohľadňujú pri určení výšky podielu. Účasť na riadení alebo kontrole znamená napr. účasť v predstavenstve a dozornej rade v tejto spoločnosti. Riaditeľ alebo konateľ spoločnosti, ako osoba oprávnená zastupovať spoločnosť sa považuje za osobu zúčastňujúcu sa na riadení a kontrole. Iným prepojením je vzťah osôb, ktoré síce nespĺňajú vyššie uvedené požiadavky, ale vytvorili obchodný vzťah výlučne len za účelom skreslenia základu dane. S účinnosťou od 1. januára 2005 sa dopĺňajú zákonom č. 659/2004 Z. z. základné pojmy o písmeno t), a to konkrétne o definíciu tzv. daňovníka členského štátu Európskej únie. Zámerom tejto definície priamo v ustanovení § 2 zákona je využitie uvedených pojmov v ďalších ustanoveniach zákona. Týmto daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha neobmedzenej daňovej povinnosti na území členského štátu Európskej únie (okrem SR). Rovnako sa rozširujú od 1. januára 2005 zákonom č. 659/2004 Z. z. základné pojmy aj o definíciu „účelové sporenie“. Tento pojem je definovaný v písmene u). Toto doplnenie má väzbu na zmenu vykonanú v § 11, a to na rozšírenie nezdaniteľných častí základu dane o nové položky. Ide o vkladanie finančných prostriedkov do banky alebo platenie poistného na životné poistenie alebo investovanie finančných prostriedkov prostredníctvom spoločnosti poskytujúcej investičné služby alebo služby v oblasti kolektívneho investovania. Spoločnosť však musí byť oprávnená podľa osobitného predpisu takúto službu poskytovať. Fyzická osoba si bude takéto prostriedky ukladať na zabezpečenie príjmu, najmenej počas obdobia 10 rokov, ktoré jej budú plynúť po dovŕšení 55 rokov života, t. j. len pri splnení tejto podmienky si bude môcť odpočítať od základu dane novú nezdaniteľnú časť základu dane.

#

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

tags: #splnomocnenie #k #úhrade #príspevku #na #rekvalifikáciu