Nárok na podporu pre absolventov a podmienky

Absolventi stredných a vysokých škôl stoja na prahu pracovného života pred mnohými otázkami a výzvami. Sociálna poisťovňa a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) ponúkajú pre absolventov rôzne možnosti podpory a príspevky, ktoré im môžu pomôcť úspešne vstúpiť na trh práce. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nárokoch na podporu pre absolventov, podmienkach ich získania a ďalších dôležitých informáciách.

Povinnosti voči Sociálnej poisťovni

Pre absolventov škôl vznikajú povinnosti voči Sociálnej poisťovni až v momente, keď začnú pracovať. Platenie odvodov do SP platí pre absolventov škôl, až keď začnú pracovať na trvalý pracovný pomer či na dohodu. Výnimkou sú poberatelia sirotského dôchodku, ktorého vyplácanie sa viaže na štúdium, rovnako nemusia ani platiť poistné. Platiť poistné z dohodnutej mzdy za nich bude zamestnávateľ.

Poberatelia sirotského dôchodku

Poberatelia sirotského dôchodku musia SP nahlásiť ukončenie, prípadne prerušenie štúdia. Ak to neurobia, budú musieť vrátiť sumy sirotského dôchodku, ktoré im poisťovňa vyplatila navyše. Nárok na vyplatenie sirotského dôchodku zaniká dňom, keď jeho poberatelia ukončia štúdium, či dovŕšením veku 26 rokov. SP si aktuálny stav poberateľov tohto dôchodku zisťuje sama cez register Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. Výnimku však tvoria študenti, ktorí zanechajú štúdium predčasne, prerušia ho alebo študujú v zahraničí na školách v pôsobnosti rezortov vnútra a obrany. Tí majú povinnosť sami predložiť potvrdenie o návšteve školy, respektíve o prerušení alebo predčasnom ukončení štúdia.

Dobrovoľné poistenie počas štúdia

Absolventi nemajú po ukončení školy nárok na podporu v nezamestnanosti či iné dávky, keďže počas štúdia za nich nikto sociálne poistenie neplatil. Štát platí za študenta len zdravotné poistenie. Dávku v nezamestnanosti však môže získať, ak si počas školy platil dobrovoľne niektoré druhy poistenia. Finančný príspevok môžu študenti získať v prípade, ak boli poistení najmenej 730 dní a zároveň evidovaní na úrade práce. Študenti si môžu platiť dobrovoľné sociálne poistenie už od 16 rokov. Ak sa študenti rozhodnú platiť si poistenie dobrovoľne, tak môžu mať z neho v budúcnosti nárok na dávku v nezamestnanosti či na nemocenské a materské dávky. Toto poistenie sa im zaráta aj do obdobia dôchodkového poistenia pre budúci nárok na dôchodok.

Podpora pre absolventov od ÚPSVaR

Po ukončení štúdia sa mnohí absolventi ocitajú na križovatke, hľadajúc svoje prvé zamestnanie. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) ponúka absolventom komplexnú podporu a rôzne finančné príspevky, ktoré im môžu pomôcť pri vstupe na trh práce.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Absolventská prax

Absolventská prax je jedinečnou možnosťou, ako sa po skončení školy uplatniť v praxi a zároveň získať cenné pracovné skúsenosti. Úrad práce poskytuje absolventskú prax ako súčasť opatrení na podporu zamestnanosti. Ide o dohodu medzi absolventom, zamestnávateľom a samotným úradom práce, ktorá umožňuje uchádzačovi vykonávať pracovnú činnosť po dobu 3 až 6 mesiacov. Počas tejto doby nejde o štandardný pracovný pomer - prax sa realizuje bez nároku na mzdu, ale za príspevku štátu.

Kto môže požiadať o absolventskú prax?

O absolventskú prax môžu požiadať osoby, ktoré ukončili stredoškolské alebo vysokoškolské štúdium a od jeho skončenia neuplynuli viac ako dva roky. Zároveň je potrebné, aby boli evidovaní na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie.

Ako postupovať pri žiadosti?

1. Najskôr je potrebné zaregistrovať sa na príslušnom úrade práce.
2. Následne si musí uchádzač vyhľadať zamestnávateľa, ktorý má záujem poskytnúť priestor na prax. Niektoré ponuky sú dostupné aj prostredníctvom kariérnych centier vysokých škôl alebo osobnou iniciatívou pri oslovení firiem.
3. Po dohode so zamestnávateľom sa podáva žiadosť o absolventskú prax spolu s príslušnými dokumentmi. Väčšina úradov práce má k dispozícii vzor žiadosti, ktorý pomôže s formálnou stránkou.

Výhody absolventskej praxe

• Absolvent získa reálnu pracovnú skúsenosť a má možnosť overiť si, či mu dané povolanie vyhovuje.
• Mnohé praxe sa končia ponukou trvalého pracovného pomeru.
• V niektorých prípadoch poskytuje úrad práce absolventovi aj finančný príspevok na pokrytie výdavkov.
• Zamestnávateľ, ktorý ponúkne miesto na prax, nemá voči absolventovi klasické pracovnoprávne záväzky - prax sa totiž nepočíta ako zamestnanie.
• Umožnenie vykonávania absolventskej praxe má výhody aj pre zamestnávateľov, pretože je pre nich ekonomicky výhodné, nevyplácajú mzdu ani odvody a majú možnosť zaškoliť budúcich zamestnancov.

Absolventská prax je ideálny spôsob, ako po škole preklenúť prechod do reálneho zamestnania.

Projekty a iniciatívy na podporu zamestnávania absolventov

ÚPSVaR realizuje niekoľko národných projektov, ktoré sú zamerané na podporu praxe a zamestnávania absolventov škôl. Cieľom týchto projektov je umožniť absolventom získať odborné zručnosti a praktické skúsenosti u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú ich dosiahnutému vzdelaniu. Projekty sa realizujú v zmysle § 54 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z.

Územné obmedzenie projektov

Všetky projekty na podporu absolventskej praxe a zamestnávania absolventov sú určené pre celé územie Slovenska s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja. To znamená, že miesto výkonu praxe alebo novovytvorené pracovné miesto musí byť v niektorom zo samosprávnych krajov Slovenska, s výnimkou Bratislavského kraja.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Absolventská prax štartuje zamestnanie

Tento projekt má dve aktivity, ktoré sa zameriavajú na podporu absolventov.

Aktivita č. 1: Podmienky vykonávania absolventskej praxe

Pre zaradenie absolventa na prax je potrebné spísať dve žiadosti: žiadosť zamestnávateľa o zabezpečenie absolventa a žiadosť absolventa o zaradenie na prax a o poskytnutie príspevku. Dĺžka praxe je najmenej tri mesiace, maximálne do dosiahnutia veku 26 rokov. O dĺžke praxe rozhoduje úrad práce. Zamestnávateľ predkladá úradu práce dochádzku absolventa, na základe ktorej úrad vypláca absolventovi paušálny príspevok. Počas praxe má absolvent nárok na 10 dní voľna, najskôr po dvoch mesiacoch vykonávania praxe.

Výška finančného príspevku

Zamestnávateľovi sa počas absolventskej praxe neposkytuje žiadny finančný príspevok a nie je povinný absolventovi poskytovať mzdu. Absolventovi poskytuje finančný príspevok úrad práce vo výške 65 % sumy životného minima.

Aktivita č. 2: Príspevok pre absolventov po ukončení praxe

Tento príspevok je určený pre občanov mladších ako 26 rokov, ktorí ukončili školu v dennej forme štúdia pred menej ako dvoma rokmi, nemali pravidelne platené zamestnanie a sú evidovaní na úrade práce.

Podmienky vytvorenia pracovného miesta

Pre získanie finančného príspevku je podmienkou vytvorenie nového pracovného miesta prostredníctvom pracovného pomeru s absolventom, ktorý spĺňa uvedené podmienky. Prijatie absolventa do pracovného pomeru sa musí uskutočniť najneskôr do 30 kalendárnych dní od ukončenia praxe. Pracovný pomer musí byť dohodnutý na plný úväzok na dobu určitú najmenej na deväť mesiacov alebo na dobu neurčitú s podmienkou zamestnávania najmenej deväť mesiacov.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Ciele projektu

• Podpora získavania, zapracovania a udržania zamestnania pre mladých ľudí do 30 rokov a znevýhodnených nezamestnaných.
• Riešenie nedostatku pracovnej sily na trhu práce.

Nástroje projektu

• Motivačný finančný príspevok pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
• Finančný príspevok pre mladých na vykonávanie absolventskej praxe.
• Finančný príspevok pre zamestnávateľa na mzdu pre znevýhodneného uchádzača a uchádzača do 30 rokov (NEET).
• Finančný príspevok chránenej dielni/pracovisku, ak sa ich bývalý zamestnanec so zdravotným postihnutím uplatní na otvorenom trhu práce.
• Finančný príspevok zamestnávateľom aj znevýhodneným uchádzačom počas práce na skúšku.
• Finančný príspevok mladým (NEET) alebo znevýhodneným uchádzačom na začatie samostatnej zárobkovej činnosti.
• Finančný príspevok pre zamestnávateľov na prispôsobenie pracovísk pre osoby so zdravotným postihnutím.
• Finančný príspevok na udržanie osoby so zdravotným postihnutím v zamestnaní na otvorenom trhu práce.

Kto sú znevýhodnení uchádzači o zamestnanie?

Občania, ktorí ukončili poberanie materského alebo rodičovského príspevku menej ako dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie a počas poberania príspevku nemali príjem zo zárobkovej činnosti.

Evidencia na ÚPSVaR po ukončení štúdia

Dobrovoľná evidencia

Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR je dobrovoľné. Ak sa absolvent rozhodne nezaevidovať, musí si sám hradiť zdravotné poistenie.

Lehoty na evidenciu

• Absolvent strednej školy: Žiadosť o zaradenie do evidencie je potrebné podať do 10. septembra kalendárneho roku, v ktorom ukončil štúdium. Rodič má nárok na prídavky na dieťa do 31. augusta.
• Absolvent vysokej školy: Ak si absolvent vysokej školy podá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10 kalendárnych dní od vykonania štátnej skúšky, úrad ho zaradí do evidencie odo dňa nasledujúceho po vykonaní skúšky.

Ďalšie možnosti podpory pre absolventov

Absolventi môžu od úradov práce očakávať nielen sprostredkovanie pracovných pozícií a odborné poradenstvo, ale aj finančnú pomoc pri rozvoji zručností, doplnení vzdelania a získaní pracovnej praxe.

Príspevky v stovkách eur mesačne

Jedným z významných projektov je Národný projekt Finančné stimuly pre zamestnanosť. Absolventi, ktorí sú evidovaní viac ako mesiac, môžu požiadať o zaradenie na prax a získať finančný príspevok vo výške životného minima (268,88 eur mesačne) na obdobie 3-6 mesiacov. Tento príspevok je určený pre mladých ľudí do 30 rokov so stredným odborným vzdelaním, ktorí nepokračujú v ďalšom štúdiu. Prax je zameraná na pozície v súlade s prioritami zelenej, sociálnej a digitálnej ekonomiky a pomáha zamestnávateľom nájsť a zaujať mladých talentovaných pracovníkov.

Ďalšou možnosťou pre absolventov je požiadať o finančný príspevok na začatie podnikania vo výške 7 721 eur. Tento príspevok je podmienený splnením stanovených kritérií oprávnenosti a je určený tým, ktorí sa rozhodli začať samostatnú zárobkovú činnosť.

Projekt Právo na prvé zamestnanie je zameraný na podporu zamestnávateľov, aby vytvorili pracovné miesta pre nezamestnaných, vrátane absolventov. Zamestnávatelia môžu získať finančný príspevok na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca až do výšky 1 318,53 eur mesačne na obdobie šiestich mesiacov. Celková výška podpory pre jedného zamestnanca môže dosiahnuť 7 911,20 eur.

Projekt Motivuj sa k zamestnaniu je ďalším dôležitým nástrojom, ktorý povzbudzuje nových zamestnancov k zotrvaniu v novom zamestnaní. Po nástupe do práce môžu požiadať o finančný príspevok 150 eur mesačne počas prvých troch mesiacov a 75 eur mesačne počas ďalších troch mesiacov.

Projekty pre ďalšie vzdelávanie

Pre absolventov, ktorí potrebujú doplniť svoje vzdelanie, je určený národný projekt Zručnosti pre trh práce. V rámci tohto projektu môžu požiadať o úhradu vzdelávacích kurzov, ktoré si sami vyberú. Úrady práce preplatia kurzy v plnej výške za predpokladu splnenia stanovených podmienok.

Webový portál a odborné poradenstvo

Webový portál sluzbyzamestnanosti.gov.sk ponúka širokú databázu pracovných miest, kde si uchádzači môžu vytvoriť vlastný profil a aktivovať agenta, ktorý automaticky vyhľadáva vhodné pozície. Tento portál má aktuálne približne 120 000 pracovných miest a je jednou z najväčších databáz voľných pozícií na Slovensku.

Úrady práce ponúkajú aj odborné poradenské služby, ktoré pomáhajú absolventom zistiť ich osobnostné predpoklady, schopnosti a kompetencie, čo im pomáha lepšie sa uplatniť na trhu práce. Absolventi sa môžu zapojiť do národného projektu Individualizovaný a komplexný prístup, ktorý zahŕňa sedem až desať poradenských stretnutí zameraných na vytvorenie individuálneho plánu kariéry.

Elektronická evidencia

Pre absolventov, ktorí sa chcú evidovať na úradoch práce, je k dispozícii možnosť elektronického podania žiadosti prostredníctvom portálu slovensko.sk. Pri prvotnej evidencii je potrebné predložiť platný občiansky preukaz, kópiu dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní a potvrdenie o dobe štúdia.

Ak absolventi stredných a vysokých škôl podajú žiadosť o zaradenie do evidencie do stanovených lehôt, štát za nich bude platiť povinné zdravotné poistenie.

Podpora zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín

Zamestnávateľ so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, má povinnosti voči úradu práce. Začiatok a skončenie zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny oznamuje zamestnávateľ úradu práce zaslaním príslušného formulára informačnej karty elektronickými prostriedkami podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom, do 7 pracovných dní od nástupu do zamestnania a do 7 pracovných dní od skončenia zamestnania, resp. vyslania. V prípade vyslania má túto povinnosť voči úradu práce tuzemská fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu so zahraničnou právnickou osobou alebo so zahraničnou fyzickou osobou, na základe ktorej sú k nej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na území Slovenskej republiky (ďalej ako „informujúca organizácia“).

Príslušným úradom práce je úrad, v ktorého územnom obvode bude štátny príslušník tretej krajiny zamestnaný, resp. bude realizovať výkon práce na základe vyslania na účel poskytovania služieb (t. j. rozhodujúce je miesto výkonu práce nie sídlo zamestnávateľa).

Dokumenty potrebné pre zamestnávanie

Pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín je potrebné predložiť určité dokumenty:

I. doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, najmenej na predpokladané obdobie zamestnania (napr. potvrdenie vydané ubytovacím zariadením o poskytnutí ubytovania na predpokladané obdobie trvania zamestnania, faktúra).

II. potvrdenie informujúcej organizácie o poskytnutí ubytovania v ubytovacom zariadení počas obdobia trvania zamestnania, ktoré spĺňa všetky náležité požiadavky týkajúce sa prevádzky tohto zariadenia (príloha č.

III. Ubytovanie na súkromí, t. j.

IV. Kópia osvedčenia o uplatniteľných právnych predpisoch (formulár A1), tzn. potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve alebo žiadosť o jej vystavenie, ktoré potvrdzujú, že je zamestnanec sociálne zabezpečený vo vysielajúcom členskom štáte EU/EHP/Švajčiarska.

V. Kópia dokladu o pobyte na území členského štátu, v ktorom štátny príslušník tretej krajiny bežne pracuje, ak sa povolenie na pobyt vyžaduje podľa právnych predpisov štátu, z ktorého je vyslaný.

VI. V prípade zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a písm. t) zákona o službách zamestnanosti, t. maturitného vysvedčenia príp. dokladu o oprávnenom pobyte (prechodný pobyt na účel zamestnania alebo štúdia, obnova prechodného pobytu v zmysle § 34 ods. 1 písm.

Oznamovanie zmien údajov

Zamestnávateľ má možnosť oznámenia zmeny údajov na zaslanom formulári informačná karta na dokumente Oznámenie zamestnávateľa o zmene údajov na formulári IK (Priloha č.6) [ DOCX]. Ide napríklad o zmenu sídla zamestnávateľa, nové miesto výkonu v rámci okresu pôvodného miesta, zmena ustanovenia § 23a zákona č. 5/2004 Z. z., zmena miesta výkonu práce do územnej pôsobnosti iného úradu práce v zmysle zákona č.

Stáže a zákonnosť na Slovensku

Mnohé firmy na Slovensku ponúkajú možnosť absolvovať u nich stáž ako spôsob nadobudnutia nových znalostí, ale aj praktických skúseností do budúcnosti. Stážisti obvykle bývajú za absolvovanie stáže odmeňovaní, ale niekedy firma vyžaduje, aby vykonávali stáž bez nároku za odmenu.

Právny rámec stáží

V prípade stáží je v prvom rade potrebné uvedomiť si, že pojem stáž v slovenskom právnom poriadku žiadny zákon či iný právny predpis presne neupravuje. Preto to, čo firma nazve stážou môže mať v skutočnosti viac podôb. Najčastejšie pôjde buď o (i) brigádu vykonávanú, na základe dohody o brigádnickej práci študenta v súlade s § 227 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce, v znení neskorších predpisov („Zákonník práce“), alebo o (ii) neregulovanú stáž vykonávanú podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov …

Možnosti po skončení štúdia

Po absolvovaní školy (maturita, štátna skúška alebo obhajoba záverečnej práce) sa končí váš štatút študenta. Absolventi SŠ majú v princípe rovnaké možnosti ako absolventi VŠ. Štatút študenta strednej školy zaniká 31. augusta. Štatút študenta vysokej školy zaniká dňom vykonania štátnej skúšky alebo obhajoby záverečnej práce.

1. Ak po škole ešte nemáte vyhliadnutú prácu, jednou z možností je evidencia na úrade práce. Prihlásiť sa musíte osobne do 7 kalendárnych dní od skončenia štúdia. Zdravotné poistenie platí štát. Získavate prístup k pracovným ponukám a rekvalifikačným kurzom. Zatiaľ nemusíte platiť sociálne odvody.
2. Zamestnanie je po škole tá najčastejšia voľba. Získate prvé pracovné skúsenosti, pravidelný príjem a istotu. Ako zamestnanec sa nemusíte starať ani o odvody.
3. Čoraz viac mladých ľudí si po škole volí slobodu. Vlastné podnikanie v sebe nesie voľnosť pracovať odkiaľkoľvek, cestovať a preskúmať svet a pritom zarábať. Nastaviť si podľa seba pracovný režim, vybrať si s kým a na čom chcem pracovať. Obmedzenia v podstate neexistujú a nie je potrebné sa prispôsobovať zamestnaneckému režimu alebo šéfovi. Mladí majú výhodu, že nemajú často záväzky, kvôli ktorým sú nútení siahnuť po “istotách” zamestnania. Podnikanie formou živnosti je najobľúbenejšia forma medzi mladými.

Živnosť a štúdium

Ak si otvoríte živnosť a rozhodnete sa ďalej študovať, má to pre vás viacero výhod. Podnikať sa dá aj popri štúdiu. „Daňová optimalizácia“ cez paušálne výdavky. Skúsenosti z podnikania využijete pri ďalšom rozvoji a výborne sa hodia aj do životopisu. Už vo veľmi mladom veku môže vaša vlastná firemná identita a značka prosperovať. Nezáleží na tom, či ste absolventom strednej alebo vysokej školy, dávate si od štúdia pauzu, alebo ste sa rozhodli pre zahraničnú stáž, cestovanie či oddych. Živnosť je vhodným riešením, ak si chcete počas tejto pauzy privyrobiť. Ak práve teraz túžite rozbehnúť niečo vlastné, rok 2025 vám ponúka ideálne podmienky na štart.

V čom najčastejšie podnikajú mladí ľudia?

1. IT služby a programovanie: Absolventi technických škôl si často zakladajú živnosti a ponúkajú svoje programátorské alebo analytické schopnosti firmám na projektovej báze.
2. Predaj cez vlastný e-shop: Často ide o predaj produktov v úzko špecializovanej oblasti (tzv. Dropshipping: Model, pri ktorom podnikateľ tovar fyzicky nevlastní, iba sprostredkúva objednávky od zákazníka k dodávateľovi.
3. Handmade výrobky: Výroba a predaj šperkov, sviečok, keramiky, oblečenia alebo prírodnej kozmetiky je veľmi častou cestou, ako premeniť tvorivé hobby na podnikanie.

Vo všeobecnosti platí, že mladí ľudia dnes preferujú podnikanie, ktoré je flexibilné, má zmysel, odráža ich osobné hodnoty (napr. udržateľnosť) a umožňuje im udržiavať rovnováhu medzi prácou a osobným životom. Dominujú preto nápady z digitálneho sveta, ktoré si nevyžadujú veľký kapitál a umožňujú rýchly štart.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Absolvent má možnosť pracovať na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, môže rozbehnúť samostatnú zárobkovú činnosť, požiadať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a čerpať tak výhody, ktoré mu úrad ponúka, vrátane získania niektorých príspevkov definovaných v zákone o službách zamestnanosti. Frekventovanou voľbou je najmä absolventská prax.

Zákonník práce v ustanovení § 11 definuje zamestnanca ako fyzickú osobu, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch, vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.

a) Dohoda o vykonaní práce (t. j. Predmetom dohody je záväzok zamestnanca vykonávať pre zamestnávateľa práce ako napr. vypracovanie odborného posudku, vykonanie prednášok, školení a pod.

b) Dohoda o pracovnej činnosti (t. j. Predmetom tejto dohody je záväzok zamestnanca vykonávať pre zamestnávateľa pracovné činnosti vymedzené druhom práce, napr.

Na základe vyššie uvedených dohôd vzniká pracovnoprávny vzťah, ale nie pracovný pomer. Pracovnoprávny vzťah, ktorý dohoda zakladá, je podstatne voľnejší než pracovný pomer a vytvára pomerne široký priestor na uplatnenie zmluvnej voľnosti účastníkov. Na druhej strane, na rozdiel od pracovného pomeru nezakladá niektoré právne nároky, najmä pokiaľ ide o nárok na dovolenku, nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci, odmenu za prácu nadčas. Vzhľadom na uvedené nie je možné na predmetné dohody použiť ustanovenia Zákonníka práce o pracovnom pomere, okrem všeobecnej časti Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka. Na uvedené dohody sa nevzťahuje zákon o minimálnej mzde. Dohody nezakladajú viacero nárokov, čo však nevylučuje, že si účastníci môžu jednotlivé nároky dohodnúť priamo v predmetnej dohode. Forma dohôd musí byť vždy písomná, pričom nedodržanie písomnej formy postihuje Zákonník práce sankciou neplatnosti.

a) Uzatvára sa na práce jednorazového charakteru určeného výsledkom práce, t. j. pracovný záväzok zamestnanca má formu pracovnej úlohy. Ide o pracovný záväzok vymedzený individuálne, nie druhovo.

c) Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

Dohoda o pracovnej činnosti je podobne ako dohoda o brigádnickej práci študentov vymedzená druhom práce. Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Uvedenú dohodu je možné použiť len na príležitostnú prácu. Zákon zakotvuje písomnú formu tejto dohody, čo podmieňuje sankciu neplatnosti. Zákonnými náležitosťami tejto dohody sú: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

Verejné zdravotné poistenie a sociálne poistenie pri dohodách

Fyzické osoby, ktoré vykonávajú práce na základe uvedených dohôd, sa podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov nepovažujú za zamestnancov. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ tieto osoby neprihlasuje na verejné zdravotné poistenie. Preddavky na poistné neplatí zamestnávateľ ani zamestnanec, ale tieto platí samoplatiteľ. Ide o dobrovoľne nezamestnané osoby, ktoré v čase, keď vykonávajú činnosti a poberajú odmenu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nie sú zamestnancami, samostatne zárobkovo činnými osobami, nie sú uchádzačmi o zamestnanie evidovanými na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Avšak povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie z príjmov dosiahnutých na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov nemá napr. nezaopatrené dieťa (t. j. dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky a po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie. Nezaopatrené dieťa nie je dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul. Za sústavnú prípravu na povolanie je označované štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.) alebo poberateľ rodičovského príspevku, zahraničný študent, osoba zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, študent doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia atď.

tags: #nárok #na #podporu #pre #absolventa #podmienky