Vedľajší účastník konania: Definícia, práva a povinnosti

Článok sa zameriava na definíciu vedľajšieho účastníka konania v slovenskom právnom systéme, jeho práva, povinnosti a obmedzenia, a to najmä v kontexte Občianskeho súdneho poriadku (OSP) a novších procesných kódexov.

Definícia vedľajšieho účastníka

Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie alebo práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Za právny záujem sa nepovažuje len právny záujem na výroku rozhodnutia v predmetnej právnej veci, ale aj záujem na skutkových a právnych záveroch, na ktorých je rozhodnutie v predmetnej veci založené.

Vstup do konania a jeho prípustnosť

Tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jeho oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. Jej vstup do konania nie je však prípustný v každom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel vedľajšieho účastníctva (pomoc zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov), treba ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, vykladať tak, že účinky vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel.

Prípustnosť vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až po tom, čo niektorý z hlavných účastníkov namietne neprípustnosť takého postupu.

Práva a povinnosti vedľajšieho účastníka

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, teda má v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie. Táto procesná legitimácia na podanie odvolania a dovolania je však obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie a dovolanie prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník, na stranu ktorého sa pripojil. V prípade, že tento účastník nemá procesnú legitimáciu na podanie odvolania a dovolania, nemôže ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa aj vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv, než má účastník, na ktorého strane vystupuje. Vedľajší účastník môže podať odvolanie a dovolanie aj vtedy, ak odvolanie a dovolanie podal účastník.

Prečítajte si tiež: Náhrada škody a účasť poisťovne

Akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z tejto dikcie nemožno jednoznačne odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka s ktorým nesúhlasí hlavný účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý. Nasvedčuje tomu dikcia § 93 ods. 4 O. s. p. „ posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností". Z tejto dikcie možno vyvodiť, že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník, posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa totiž stať, že takýto úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, v tom prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon vykoná, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka.

Obmedzenia vedľajšieho účastníctva

Zákonodarca výslovne vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva, pokiaľ ide o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Z vyššie uvedeného vyplýva, že účinky vedľajšieho účastníctva v konaní vo veciach starostlivosti o maloletých nenastanú.

Oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom.

V exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým. Cieľom tohto konania je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t. j. vynútenie plnenia priznaného týmto rozhodnutím.

Vedľajší účastník a správne súdnictvo

Konanie súdu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nemá charakter sporového konania. Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní pri posudzovaní žiadosti tretej osoby na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane niektorej zo zúčastnených strán, alebo návrhu účastníka preskúmavacieho konania na jej vstup do konania je skúmať, nielen či sú splnené zákonné podmienky podľa § 246c ods. 1 O.s.p.

Prečítajte si tiež: Občianske súdne konanie

Povinnosť byť zastúpený advokátom v konaní pred správnym súdom (za podmienok upravených v Občianskom súdnom poriadku) sa nevzťahuje na vedľajšieho účastníka, a teda nie je porušením práva garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ správny súd s vedľajším účastníkom konal bez toho, aby bol tento vedľajší účastník zastúpený advokátom, resp. bez poučenia o povinnom právnom zastúpení advokátom.

Združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastníci

V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku", pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s.

Aj vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou založenou na ochranu práv spotrebiteľov, má právo nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou.

Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa.

Nové civilné procesné kódexy a vedľajší účastník

Od 1. júla 2016 nadobudli účinnosť tri nové procesné kódexy: Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Nové kódexy nahradili Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.) a do súdnej praxe priniesli množstvo zmien.

Prečítajte si tiež: Úloha vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní

Do úpravy CSP ani do ostatných nových procesných kódexov sa síce predmetné ustanovenie nepremietlo, štát však ostáva stranou sporu pre časť konania, v ktorom sa mu priznávajú určité práva/ukladajú určité povinnosti. Subjekt, s ktorým súd do 30.06.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01.07.2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30.06.2016 zaniklo. O jeho ďalšom postavení v konaní je nevyhnutné vždy rozhodnúť.

tags: #vedlajsi #ucastnik #konania #definicia