Nárok na potvrdenie od lekára a podmienky s ním spojené

Počas trvania pracovného pomeru môžu nastať situácie, ktoré zamestnancom bránia vo výkone práce. Jednou z najčastejších prekážok je návšteva lekára, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení. Práva a povinnosti zamestnanca v tejto súvislosti upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na pracovné voľno z dôvodu návštevy lekára, bežne označovaného ako „paragraf“, a s ním spojených podmienkach.

Základné princípy a legislatíva

Z pracovného pomeru vyplývajú zamestnancovi aj zamestnávateľovi mnohé práva a povinnosti. Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu a vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloh. Zamestnanec je povinný prácu vykonávať podľa pokynov zamestnávateľa a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Zákonník práce zaraďuje vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení medzi dôležité osobné prekážky v práci, ktoré upravuje v ust. § 141. Táto osobná prekážka je podľa Zákonníka práce tak podstatná, že v prípade jej vzniku má zamestnanec nárok na pracovné voľno a v niektorých prípadoch aj nárok na náhradu mzdy.

Kto má nárok na pracovné voľno?

Nárok na pracovné voľno z dôvodu návštevy zdravotníckeho zariadenia majú iba zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy. Zamestnancom pracujúcim na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa ust. § 223 a nasl. Zákonníka práce tento nárok nevzniká.

Rozsah pracovného voľna a náhrada mzdy

V zmysle ust. § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak takéto vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času a to v rozsahu 7 dní v kalendárnom roku.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Platené voľno na účel ošetrenia či vyšetrenia treba chápať ako voľno, za ktoré zamestnávateľ priamo poskytne finančnú náhradu k mzde zamestnanca.

Špecifické situácie a výnimky

Niektoré návštevy u lekára sa nepočítajú do bežných 7 dní. Sú to nevyhnutné návštevy u lekára súvisiace s tehotenstvom, s povinnou lekárskou prehliadkou či súvisiace s účasťou na darovaní krvi, aferéze alebo darovaní ďalších biologických materiálov. Pri týchto prípadoch Zákonník práce osobitne upravuje rozsah a podmienky, za ktorých zamestnávateľ ospravedlní neúčasť v práci a poskytne náhradu mzdy nad rámec spomínaných 7 dní.

Pracovné voľno pre tehotné zamestnankyne

Pri tehotných zamestnankyniach je potrebné rozlišovať medzi dvoma základnými situáciami: čerpanie pracovného voľna na vyšetrenie súvisiace s tehotenstvom a čerpanie tzv. „paragrafu“, teda pracovného voľna z dôvodu lekárskeho vyšetrenia nesúvisiaceho s tehotenstvom podľa § 141 Zákonníka práce.

Ak ide o pracovné voľno na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, podľa § 141 ods. 2 písm. a) bod 3. Zákonníka práce má tehotná zamestnankyňa nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na čas nevyhnutne potrebný na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak takéto vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Počet týchto voľien nie je obmedzený na určitý počet dní v roku - zamestnankyňa ich môže čerpať podľa potreby, vždy však len na čas nevyhnutne potrebný a s potvrdením od lekára.

Pracovné voľno pri sprevádzaní rodinného príslušníka

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Rodinným príslušníkom sa rozumie manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti.

Nárok na náhradu mzdy majú rodičia či iný rodinný príslušníci aj v prípade, ak sprevádzajú zdravotne postihnuté dieťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. V takomto prípade sa nejedná o bežné sprevádzanie, čiže nespadá do čerpania uvedených 7 dní plateného pracovného voľna. Zákonník práce definuje rozsah maximálne 10 dní v kalendárnom roku, vždy len jednému z rodinných príslušníkov.

Špecifiká pre zamestnancov so zdravotným postihnutím (ZŤP)

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) má určité osobitné pravidlá. Cieľom je podporovať ich integráciu do pracovného prostredia a zabezpečiť im rovnaké príležitosti.

Zamestnávateľ má voči zamestnancom so zdravotným postihnutím niekoľko povinností:

• Vytvárať vhodné pracovné podmienky: Zamestnávateľ je povinný prispôsobiť pracovné podmienky potrebám zamestnanca so zdravotným postihnutím, aby mu umožnil plnohodnotne vykonávať prácu. Toto zahŕňa úpravu pracoviska, zabezpečenie potrebných pomôcok a zariadení, a flexibilné pracovné usporiadanie.
• Zabezpečiť odbornú prípravu: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancovi so zdravotným postihnutím potrebnú kvalifikáciu, ako aj starať sa o jej zvyšovanie.
• Evidencia zamestnancov so zdravotným postihnutím: Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. g) zákona o službách zamestnanosti.
• Povinný podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím: Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Štát poskytuje zamestnávateľom rôzne príspevky na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Tieto príspevky sú určené na úhradu nákladov spojených s prispôsobením pracoviska, zabezpečením pomôcok a zariadení, a úhradu časti mzdy zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Zamestnávateľ je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a zamedziť akejkoľvek diskriminácii zamestnancov so zdravotným postihnutím. Diskriminácia je zakázaná vo všetkých fázach pracovného pomeru, od prijatia do zamestnania až po jeho skončenie.

Pri ukončení pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím je zamestnávateľ ešte viac limitovaný. Výpoveď z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je možná len s predchádzajúcim súhlasom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ak je daná z organizačných dôvodov alebo v prípade, ak sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru. Bez predchádzajúceho súhlasu tohto úradu by bola výpoveď neplatná.

Postup pri uplatňovaní nároku

Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, najčastejšie prostredníctvom priepustky, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu, napríklad telefonicky.

Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. V praxi je najčastejšie používaným dokladom priepustka zamestnávateľa, na ktorej lekár pečiatkou a podpisom potvrdí dátum a čas vyšetrenia. Zamestnávateľ môže požadovať, aby ste vopred oznámili prekážku v práci z dôvodu vyšetrenia a po návrate predložili potvrdenie s časovým rozsahom, nesmie však vyžadovať diagnózu ani zbytočné detaily o zdravotnom stave.

V zmysle GDPR a Zákona o ochrane osobných údajov zamestnávateľ na spracovanie údajov uvedených v priepustke alebo v inom doklade o návšteve lekára nepotrebuje súhlas dotknutých osôb - zamestnanca a lekára, pretože ide o plnenie zákonnej povinnosti preukázať prekážku zamestnanca v práci. Toto platí v prípade, že doklad obsahuje len údaje v rozsahu meno a priezvisko zamestnanca, prípadne meno sprevádzanej osoby, dátum a čas vyšetrenia a pečiatka a podpis lekára.

Určenie rozsahu pracovného voľna

Rozsah pracovného voľna stanovuje Zákonník práce maximálne na sedem dní v kalendárnom roku. Pracovné voľno má byť poskytnuté na nevyhnutne potrebný čas, teda nie automaticky na celý deň, ale podľa skutočnej potreby. Podľa Národného inšpektorátu práce sa okrem skutočnej doby vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca do nevyhnutne potrebného času započítava aj čakanie pred vyšetrením alebo ošetrením a nevyhnutná cesta do zdravotníckeho zariadenia a späť.

Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri prekážke v práci z dôvodu jeho vyšetrenia alebo ošetrenia v zdravotníckom zariadení sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje, akoby pracoval päť dní v týždni.

Pri uplatnení pružného pracovného času sa prekážka v práci z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení posudzuje ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahla do základného pracovného času. Po odpadnutí prekážky je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto neodpracovanú časť pracovného času odpracovať v pracovných dňoch, ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak.

Časté otázky a problémy

Krátenie nároku pri nástupe do zamestnania v priebehu roka

Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Vzhľadom na uvedené nárok na pracovné voľno z vyššie uvedených dôvodov môže zamestnávateľ krátiť , ak pracovný pomer zamestnanca vznikne počas roka. Nie je to však povinnosť. Ak to takto váš budúci zamestnávateľ neurčí, potom platí, že máte nárok na zákonom ustanovený maximálny počet dní (7).

Návšteva zariadení alternatívnej medicíny

Častou otázkou je, či má zamestnanec právo na prekážku v práci, ak navštívi zariadenie alternatívnej medicíny, napr. neštátne zariadenie zamerané na fyzioterapiu, kde úkony nevykonáva lekár a potvrdenie o návšteve vystavuje fyzioterapeut/masér. V tomto prípade je potrebné posúdiť, či ide o zdravotnícke zariadenie v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Ak nie, zamestnanec nemá nárok na platené pracovné voľno.

Kúpeľná liečba

Zamestnanec má nastúpiť na schválenú kúpeľnú liečbu indikačnej skupiny A do kúpeľov - zariadenie ústavnej starostlivosti. Na to, aby sa kúpeľná liečba považovala za prekážku v práci, by musela pozostávať z vyšetrení, ošetrení a úkonov s nimi súvisiacich, ktoré by zamestnanec absolvoval v priebehu všetkých pracovných dní a počas celého pracovného času.

Vyšetrenie u lekára vo vzdialenom meste

To, ktorého lekára zamestnanec navštevuje je výlučne jeho rozhodnutím, zamestnávateľ ho nemôže nútiť nájsť si iného lekára. Ak lekár vo vzdialenejšom meste (napr. zubár) potvrdí zamestnancovi priepustku na celý deň (na celú pracovnú zmenu), zamestnávateľ by ju mal akceptovať. Čas potrebný na cestu k lekárovi a späť závisí vždy od vzdialenosti miesta pracoviska zamestnanca (alebo bydliska) a miesta ambulancie lekára. Tento čas by mal zamestnávateľ rovnako akceptovať s prihliadnutím na vzdialenosť medzi týmito miestami, pretože do doby prekážky v práci sa započítava aj nevyhnutná cesta k lekárovi a späť.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný:

• Poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak takéto vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
• Poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy za čas, kedy bol na vyšetrení alebo ošetrení, maximálne však 7 dní v kalendárnom roku.
• Akceptovať potvrdenie od lekára ako doklad o prekážke v práci.
• Nezisťovať diagnózu zamestnanca ani iné citlivé informácie o jeho zdravotnom stave.
• Dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a nediskriminovať zamestnancov z dôvodu zdravotného stavu.

tags: #nárok #na #potvrdenie #od #lekára #podmienky