
Rada seniorov Bratislavy zohrávala dôležitú úlohu ako stály poradný orgán primátora hlavného mesta pre otázky týkajúce sa seniorov. Jej činnosť bola zameraná na zlepšovanie kvality života, bezpečnosti a dôstojnosti starších ľudí v Bratislave. Koncom roka 2018 však Rada seniorov Bratislava ukončila svoju činnosť v dovtedajšom formáte. Aké boli dôvody tohto rozhodnutia a aká je vízia mesta pre budúce zapojenie seniorov do správy Bratislavy?
Posledným dňom roka 2018 ukončila svoju činnosť Rada seniorov Bratislavy. Rozhodnutie magistrátu potvrdila vtedajšia koordinátorka rady, Jana Miklovičová. Dôvodom tohto kroku bola potreba zmeny nastavenia Rady seniorov.
Primátor Matúš Vallo uviedol, že cieľom zmeny je nájsť efektívnejší spôsob zapojenia seniorov do správy hlavného mesta. Mesto chce seniorov aktívnejšie zapájať do tvorby politík mesta, než to umožňovala doterajšia Rada seniorov.
Magistrát mesta Bratislavy uviedol dva hlavné dôvody, prečo musela Rada seniorov ukončiť svoju činnosť v predchádzajúcom formáte:
S argumentáciou mesta však nesúhlasí bývalá koordinátorka rady Jana Miklovičová. Kategoricky protestuje proti tomu, že Rada seniorov bola neefektívna a že seniorom chýbal konštruktívny a komplexný pohľad na zlepšenie kvality života seniorov v meste. Poznamenala, že nikto zo súčasného vedenia mesta nepreukázal záujem o získanie informácií z pôsobenia rady.
Prečítajte si tiež: Komplexná analýza rozpočtovej zodpovednosti
K Národnému programu aktívneho starnutia uviedla, že ako prvý bol rozpracovaný akčný plán na roky 2014 - 2015, do roku 2020 žiadny akčný plán prijatý nebol.
V najbližších týždňoch po zrušení rady mal na magistráte vzniknúť prípravný výbor, ktorý mal navrhnúť jasné fungovanie vylepšenej platformy. Do prípravného výboru mali byť prizvaní doterajší členovia a členky Rady seniorov spolu s aktívnymi seniormi a seniorkami vo všetkých mestských častiach.
Mesto chce definovať spôsob a kritériá, na základe ktorých sa budú do platformy prizývať zástupcovia organizácií, odborníci či členovia rady. Presadzovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií v rámci ekonomickej aktivity ľudí a ich sociálnej ochrany v rozličných fázach života v medzigeneračnej rovnováhy.
Vyvíjanie tlaku na dlhšie zotrvanie starších ľudí v platenom zamestnaní a žiadať tomu zodpovedajúce pracovné podmienky.
Zvyšovanie kvality života, bezpečnosti a dôstojnosti starších ľudí.
Prečítajte si tiež: Zakázané reklamy na Slovensku
Zlepšovanie prístupu ku komplexným a integrovaným službám dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti poskytovaným v prirodzenom, resp. Bratislava v domovoch sociálnych služieb zakázala návštevy či vychádzky už na začiatku marca. Seniori podľa štatistík podľahnú koronavírusu ľahšie než mladší ľudia a deti. Je pre mňa ťažké predstaviť si takýto striktný a nekompromisný zákaz. V utorok vyšlo odporúčanie úradu verejného zdravotníctva. Vyzývalo osoby staršie ako 65 rokov, aby obmedzili pohyb vo vonkajšom prostredí. V niektorých krajinách to už riešia zákazom, no vyčlenili napríklad hodiny na nakupovanie alebo preberanie pošty, pričom v týchto časoch platia zvýšené hygienické štandardy. Podľa mňa je správne, ak je to štátom formulované ako odporúčanie. Prísnejšie zákazy už dnes platia napríklad v domovoch sociálnych služieb. Seniori nemôžu prijímať návštevy, chodiť von. Byť prísny a dôsledný v týchto zariadeniach môže zabrániť vytvoreniu ohniska, ako sa to stalo v Španielsku. Z môjho pohľadu je tiež veľmi dôležité neprijímať do nich ľudí z domáceho prostredia alebo z nemocníc, keď nedokážeme vylúčiť všetky riziká. Aj personál tvoria často ženy nad 50 rokov, ktoré patria do zraniteľnej skupiny ľudí. V sociálnej oblasti je núdza o ľudí už roky. Akurát epidémia to zvýraznila a nastavila nám zrkadlo. Tie povolania nemajú veľký status, nie sú vážené, nie je im pripisovaná hodnota. Aj na magistráte máme dlhodobý problém nájsť kvalitný opatrovateľský a ošetrovateľský personál. V Bratislave od 700 do 900 eur, s príplatkami za víkendy a sviatky približne 1100 eur v hrubom. Ale to nie je jediný dôvod, prečo tá práca nie je lákavá. Je to jednoducho veľmi náročné aj na psychiku. Členovia krízového tímu pre seniorov na bratislavskom magistráte. Po zatvorení hraníc zostali doma mnohé opatrovateľky, ktoré pravidelne cestovali do Rakúska alebo Nemecka. Premiér tvrdil, že to nebude problém, lebo budú mať dosť práce aj na Slovensku - môžu sa starať o slovenských seniorov, ktorí zostanú izolovaní doma. To nevieme povedať, pretože títo ľudia zvyčajne nie sú z Bratislavy, ale z regiónov. A takisto ešte neuplynul dostatočný čas na to, aby sme vedeli vyhodnotiť, či sa zaradili do trhu práce. Za prácou idú pre ekonomické dôvody, čiastočne ich to emancipuje, je to pre ne proces, v ktorom sa osamostatňujú, spoznávajú svet, získavajú nejaké kompetencie. Títo ľudia sa teraz vracajú, je ich v zahraničí spolu asi 40-tisíc, ale nevracajú sa do Bratislavy. To znamená vytvoriť pre nich napríklad ubytovacie kapacity a také pracovné podmienky, aby mohli prostredníctvom nich posilniť sociálne služby. Okrem sociálnych služieb sa to týka aj zdravotných služieb. V mnohých európskych krajinách už seniori v desiatkach a stovkách podliehajú koronavírusu. Sú slovenskí seniori v niečom špecifickí? Z výskumu, ktorý v Slovenskej akadémii vied robil sociológ Miloslav Bahna, vieme, že izolácia slovenských seniorov je oveľa výraznejšia ako v iných krajinách. V Taliansku starší ľudia nie sú izolovaní a azda aj z týchto dôvodov bolo pre nich veľmi ťažké dodržiavať navrhnuté opatrenia. Istá výhoda to je. Humánni geografi Slovenskej akadémie vied špeciálne skúmali aj seniorov žijúcich v Bratislave a silu ich sociálnych sietí. Zistili, že zo všetkých 80-tisíc seniorov žije až 35 percent v domácnostiach s jedným členom, teda s veľkou pravdepodobnosťou aj vo výraznejšej izolácii. To je veľmi vysoké číslo. Minulý týždeň sa zodvihla veľmi veľká vlna solidarity s osamelými seniormi. Pre mňa to bola skúsenosť podobná jari 2018 počas zhromaždení Za slušné Slovensko, i keď s inými motívmi. Magistrát aj mestské časti ich v tom veľmi podporovali. Chceli, aby sa sociálne siete okolo seniorov zaktivizovali, lebo je to často jediná pomoc, ktorú majú. Starí ľudia už prežili veľa ťažkých chvíľ, takže majú z čoho čerpať a aj toto môžu zvládnuť, ale pôjde to ľahšie, keď budú môcť zostať doma a zároveň mať dosť silné sociálne siete, podporu mesta, mestských častí a štátu. Môže sa táto solidarita ľudí časom vyčerpať? Časť z nich stratí prácu, začne im chýbať príjem. Veľmi veľa ľudí sa pri týchto opatreniach pravdepodobne prepadne do chudoby. Ale verím, že ľuďom v pohodlnejších situáciách nenapadne, aby sa na nich vykašľali. Šéf domovov sociálnych služieb v rozhovore pred pár dňami tvrdil, že seniori izoláciu aj správy o koronavíruse zvládajú pomerne dobre. Máte rovnakú skúsenosť? Z mojej skúsenosti to seniori spočiatku niesli ťažko. Mesto začalo prijímať opatrenia týkajúce sa seniorov už druhého marca. Obmedzili sme návštevy ešte predtým, ako to spravil štát. Médiá ani politici vtedy ešte nehovorili o prísnych opatreniach, ale mesto našťastie už konalo. Prvý marcový týždeň bol ťažký, lebo ľudia sa začali búriť. Chceli sa existenciálne zabezpečiť tak ako iní ľudia, ktorí chodili vo veľkom nakupovať do obchodov. Mali pocit, že keď si teraz nenakúpia paralen a banány, tak už sa im to nikdy nepodarí. Bolo to náročné aj pre personál zariadení. Ale po tom, čo sa k tomu zodpovedne postavila vláda a médiá začali vo veľkom informovať o rizikách spojených s týmto novým vírusom aj pre zraniteľné skupiny, nastal pokoj. Pozastavili sme aj prijímanie nových klientov z nemocníc. Táňa Sedláková. Starší ľudia sledujú televíziu, vyhlásenia politikov, čítajú články. Politici a verejne známe osobnosti sa na Slovensku správajú veľmi zodpovedne. Sú symbolmi. Je dobré, že primátora, prezidentku alebo premiéra vidíme v rúšku. Aj mesto zriadilo senior linku. Denne máme zhruba tridsať až päťdesiat podnetov od seniorov. Najčastejšou témou je rúško. Napríklad hľadajú spôsob, akým by mohli získať rúško a chrániť sa. Podľa mňa však nejde len o dostupnosť rúška. Cez tému rúška sa pýtajú na dostupnosť lekární, obchodov, lekárov, hovoria o svojom strachu a neistote. Tým, že sa pýtajú na rúška, sa vlastne pýtajú, či im vie štát zabezpečiť to, čo potrebujú. Od stredy sa začali objavovať aj otázky týkajúce sa vyvetrania psov a domácich zvierat, keďže sa im odporučilo, aby zostali doma. Sťažujú sa napríklad na to, že nemôžu chodiť do kostola? Nie, na to sa nesťažujú. V kostoloch však mohli mať niektorí aj sociálny kontakt, ktorý im teraz chýba. Po tom, čo úrad verejného zdravotníctva aj členovia vlády odporučili nevychádzať z domu, hrozí, že si niektorí starší občania nebudú vedieť sami zabezpečiť ani základné potreby ako nákup potravín či liekov. Zo začiatku sme to robili s pomocou mestskej polície, dnes túto službu ponúkame v spolupráci so súkromnými firmami. Premiér prikázal zavrieť denné stacionáre pre seniorov. Magistrát má jedno takéto ambulantné zariadenie a zavreli sme ho ešte predtým, ako to urobil štát. Centrum Memory, kam chodia pacienti s Alzheimerovou chorobou, to tiež urobilo skôr. Nemajú. Po opatreniach zavedených počas predchádzajúcej vlády na Slovensku nie je ich počet taký, aby to bolo významné. Aktuálne je takáto opatrovateľská služba v Bratislave poskytovaná približne 1600 ľuďom. Verím, že mestské časti robia, čo môžu. Niekde robia komplexnú opatrovateľskú službu, v iných mestských častiach sa sústreďujú skôr na dovoz obedov. Neverím, že v súčasnosti máme výraznejšiu možnosť posilniť svoj personál cez existujúce služby. Jednoducho potrebujeme systematickú zmenu a pomoc na úrovni štátu. Bolo by dobré zistiť, či nevieme nejako spolupracovať s agentúrami, ktoré vybavujú zamestnanie pre opatrovateľky v zahraničí, a či vieme túto prácu zatraktívniť aspoň ekonomicky. Možno na to vieme urobiť nejakú kampaň alebo im ponúknuť aspoň bývanie. Na Slovensku je národný projekt podpory domácej opatrovateľskej služby. Minulý rok na jeseň bol aj vo veľkom medializovaný. Bolo by dobré, aby bol posilnený a správne a bez chýb implementovaný. Ako so seniormi komunikovať, aby mali všetky potrebné informácie? Táto kríza odhalila aj digitálne nerovnosti, ktoré časť seniorov zažíva bežne. My sa seniorom vieme prihovárať cez ich sociálne siete alebo cez niektoré médiá, napríklad cez televíziu. Esemesky podľa mňa tiež majú zmysel. Veľmi dobre fungujú aj letáky. Je dôležité podporovať aj komunitné siete, ktoré si seniori budujú sami. Na Slovensku máme napríklad celoslovensky etablovanú Jednotu dôchodcov alebo Združenie kresťanských seniorov Slovenska. Plus ďalšie proseniorské organizácie, prípadne dobrovoľnícke spolky. To znamená, že pre seniorov by zabezpečovali rôzne služby, informovali by ich, posilňovali ich digitálne a mediálne zručnosti, podporovali ich schopnosti zastať sa vlastných práv. Mali by sme mať k starším ľuďom na systémovej úrovni premyslenejší, rovnocennejší a odbornejší prístup. Okolo 80-tisíc. Najstaršou mestskou časťou je druhý obvod, takže Ružinov, Podunajské Biskupice a Vrakuňa. Najrýchlejšie bude v najbližších rokoch starnúť Petržalka, Dúbravka a Lamač. Je expertkou na seniorov a znevýhodnených ľudí na bratislavskom magistráte. Spoluorganizovala demonštrácie Za slušné Slovensko. Je doktorandkou sociálnej psychológie na Masarykovej univerzite v Brne a spoluzakladateľkou občianskeho združenia Zrejme, ktoré sa snaží o podporu medzigeneračného dialógu. Je spoluautorkou knihy Záhrebská o spolužití susedskej komunity a ľudí v stacionári pre seniorov. Máte pripomienku alebo ste našli chybu?
Štvrťstoročie Združenia kresťanských seniorov Slovenska je vekom dospelosti, dôkazom našej životaschopnosti. Venujeme sa vzdelávacím, kultúrnym, športovým, náboženským a sociálnym činnostiam, pričom máme dobrú medzinárodnú spoluprácu, najmä s členmi Európskej únie seniorov (ESU),ktorá zahŕňa 37 organizácií z 27 štátov EÚ. Snažíme sa o zmysluplné prežitie života s vierou, kultúrou, celoživotným vzdelávaním a podporou tvorivých plánov. Náš príbeh je napriek prekážkam úspešný. V postsocialistických krajinách sme najstaršou organizáciou, staršou ako ESU. Slovenských seniorov spájame na miestnej, regionálnej a celoslovenskej úrovni. Najviac aktivít je na klubovej úrovni, menej na regionálnej, Ústredie organizuje celoštátne akcie. Cieľom je zvýšenie kvality života seniorov, ich účasť na živote spoločnosti a rozvoj duchovného a hmotného dobra. V predchádzajúcom období sme mali trojstupňovú štruktúru: predsedníctvo (9 ľudí), ústredie (20), regionálne vedenia (8) a kluby (asi 70 klubov). Máme asi 4400 členov, našou náplňou sú stretania, prednášky, školenia, kultúrne a športové podujatia, púte, semináre a zájazdy. Naše pôvodné pomenovanie bolo Združenie kresťanských dôchodcov (ZKD). Od 1.1.2004 sa zmenilo na Združenie kresťanských seniorov Slovenska (ZKS). V nasledujúcom prehľade zhrnieme po jednotlivých rokoch hlavné akcie našej činnosti, predovšetkým Ústredia. Niektoré informácie do roku 2007 napísali bývalí vtedajší predsedovia ZKS - Ján Benček (predseda do júna 2001) a Ivan Kravjanský (predseda do augusta 2007). Ďakujeme im za to. Jozef Mikloško vykonával funkciu predsedu v rokoch 2007-2019. Od roku 2012 vydávame 3-4 razy ročne časopis pre seniorov Generácie, 48-stranový farebný časopis A4 s dotáciou na tlač od MPSVaR SR. Výtlačky sú distribuované územným celkom, klubom a členom ZKS. Dávame v nich priestor seniorským aktivitám a osobnostiam. Obsah redakčne pripravuje Miloš Nemeček a Jozef Mikloško. Mnohé informácie o činnosti ZKS od roku 2012 boli publikované vo viacerých článkoch ôsmych ročníkov časopisu Generácie.
#
Prečítajte si tiež: Činnosť Rady seniorov
tags: #rada #seniorov #pri #magistrate #bratislavy #informácie