
Výber ideálneho bývania je komplexný proces, ktorý závisí od individuálnych preferencií, životného štýlu a finančných možností. Rozhodovanie medzi domom a bytom je kľúčové, a preto je dôležité zvážiť všetky pre a proti. Odborníci z portálu Nehnuteľnosti.sk radia nastaviť si priority a očakávania predtým, než sa definitívne rozhodnete. Tento článok vám pomôže zorientovať sa v tejto problematike a uľahčí vám rozhodovanie.
„Dom je zvyčajne prvou voľbou, alebo snom, po ktorom túži väčšina ľudí a mal by poskytovať väčší komfort, ako byt,“ uvádza Martin Lazík, analytik portálu Nehnuteľnosti.
Byt je často vnímaný ako praktickejšia a dostupnejšia alternatíva bývania, najmä v mestách.
Určite ste sa stretli s pojmom „podielový vlastník“ alebo „spoluvlastníctvo“. Niekedy v súvislosti s kúpou bytu v bytovom dome, inokedy pri dedičskom konaní, alebo pri predaji pôdy. Osoba, ktorá takúto nehnuteľnosť vlastní, sa nazýva podielový spoluvlastník. Každý zo spoluvlastníkov má tie isté práva, aké má iný vlastník. Každý z nich má právo vec držať, užívať, disponovať, požívať jej plody a úžitky. Vzťah vlastníctva medzi jednotlivými vlastníkmi je vyjadrený podielom na nehnuteľnosti. Každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho podielu v rozsahu, ktorý zodpovedá veľkosti jeho podielov (napríklad ½, ¼ a ¼, pričom spolu tvoria jeden celok). Veľkosťou podielu sa určujú práva a povinnosti na spoločnej nehnuteľnosti. Často sa stretávame s nesprávnym chápaním podielu pri spoluvlastníctve. Nehnuteľnosť, ako pozemok, si chcú rozdeliť vlastníci na jednotlivé časti, celky. Svojpomocne si ho rozdelia na niekoľko malých pozemkov. Iným príkladom nesprávneho chápania veľkosti podielu vzniká z titulu, že „oni sa o nehnuteľnosť starajú“, resp. „oni sa postarali o rodičov“, a tak majú právo si ponechať dom, či byt. Aj toto chápanie je mylné, nakoľko vlastníci celku majú podľa svojho podielu právo na každý meter štvorcový pozemku, domu. Zrejme jediným pochopiteľným príkladom je byť podielovým vlastníkom spoločných častí a zariadení bytového domu. Druhým častým problémom je podiel rozhodovania na hospodárení. Zákon jasne hovorí, že veľkosť podielu predstavuje mieru rozhodovania pri nakladaní z nehnuteľnosťou. Rozhodnutie sa vždy stanoví hlasovaním. Rozhodnú pritom tí spoluvlastníci, ktorých spoluvlastnícke podiely majú nadpolovičnú väčšinu. Výnimku tvorí zákon č. 182/1993 Z.z. Mnohokrát sa o podielové vlastníctvo stará iba jeden, prípadne niekoľko podielových spoluvlastníkov. Ťažkým orieškom sa stáva aj vlastníctvo dvoch podielových vlastníkov, kde podiel každého z nich je ½. Nikto z nich totiž nemá nadpolovičnú väčšinu.
Predkupné právo sa vzťahuje na každý prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti tretej osobe, ktorá nie je blízkou osobou pôvodného spoluvlastníka. Obísť predkupné právo je možné predajom spoluvlastníckeho podielu blízkej osobe, ako napríklad príbuzní. Taktiež môžu spoluvlastníci podpísať dohodu o vzájomnom vzdaní sa predkupného práva. Ak je predkupné právo porušené, spoluvlastník má právo domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu nehnuteľnosť prenechal za rovnakých podmienok. Môže podať žalobu na súd, kde sa domáha náhrady.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Podľa slovenskej legislatívy sa podieloví spoluvlastníci môžu kedykoľvek dohodnúť na zrušení ich vzťahu a následnom vysporiadaní. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva by mala detailne pokryť všetky vzájomné práva, povinnosti a nároky medzi stranami. Kľúčovým bodom je, ako presne bude podielové spoluvlastníctvo zrušené a ako sa majetok spravodlivo rozdelí.
Vyrovnanie v peniazoch v projekte pozemkových úprav je nástrojom, ako sa zjednodušiť vlastníctvo v projekte. Záujem o vyrovnanie v peniazoch rastie s hodnotou pozemkov, hlavne lesných. Zákon č.330/91 o pozemkových úpravách však jednoznačne nedefinuje spôsob určenia nárokov na vyrovnanie v peniazoch a ministerstvo doteraz k tomuto problému nezaujalo jednoznačné stanovisko.
O tom, či je na nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno, sa dozvieme z listu vlastníctva, v časti „C“ - ťarchy. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti (vecné bremeno „in rem“) prechádzajú s vlastníctvom nehnuteľnosti na ich nadobúdateľa. Ak dôjde k zmene vlastníctva, prechádza so zmenou vlastníctva na nadobúdateľa aj vecné bremeno, ktorým je nehnuteľnosť zaťažená. Takýmto vecným bremenom môže byť napríklad právo prechodu cez pozemok suseda. Vecné bremeno „ in personam“ predstavuje práva, ktoré patria určitej osobe a jej smrťou zanikajú.
Naša legislatíva umožňuje podnikateľom kupovať nehnuteľnosť ako súkromná osoba aj ako právnická osoba, ktorá môže zahrnúť predmet svojej kúpy do obchodného majetku. Obe možnosti majú niekoľko plusov aj mínusov. Rozhodnutie, či kupovať nehnuteľnosť na osobu alebo ako obchodný majetok, ovplyvňuje niekoľko faktorov. Tým kľúčovým je účel využitia nehnuteľnosti a časový horizont, ktorý ju chce kupujúci využívať.
Kúpa nehnuteľnosti na osobu sa viac oplatí pri využívaní majetku na dlhší čas. Pokiaľ nie je zaradená do obchodného majetku, po uplynutí 5 rokov od termínu jej nadobudnutia ju majiteľ môže predať bez toho, aby musel štátu zaplatiť daň z predaja nehnuteľnosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Podnikatelia si môžu vybrať, či kúpia predmetnú nehnuteľnosť ako súkromné osoby alebo si ju zaobstarajú ako obchodný majetok, ktorý napíšu na firmu. Druhá z uvedených možností je pre nich výhodnejšia najmä vtedy, keď predmet kúpy plánujú predať do 5 rokov odo dňa jeho nadobudnutia.
V súvislosti s výstavbou v Chorvátskom Grobe (Monarská alej 2) sa vyskytli problémy s vydávaním stavebných povolení. Stavebný úrad nevydáva stavebné povolenia kvôli konaniu EIA, pričom developer tvrdí, že EIA nie je potrebná. Okrem toho sa objavili informácie o tlakovej kanalizácii, ktorá je v správe developera, a o absencii plynu v lokalite.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti