
Počas pracovného pomeru môžu nastať situácie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre zamestnávateľa, hoci by mal. Zákonník práce upravuje inštitút pracovného voľna, ktorý umožňuje zamestnancovi neprítomnosť v práci z určitých dôvodov. V takýchto prípadoch má zamestnanec právo na ospravedlnenie neprítomnosti, pričom v niektorých prípadoch mu patrí aj náhrada mzdy.
Počas trvania pracovného pomeru môžu nastať situácie, v ktorých sa zamestnanec nemôže dostaviť do práce, situácie a skutočnosti, ktoré zamestnancovi bránia vo výkone práce alebo znemožňujú zamestnávateľovi prideľovať zamestnancovi prácu. Počas existencie prekážky v práci zamestnanec nie je povinný prácu vykonávať, má pracovné voľno. Podľa charakteru prekážky má zamestnanec nárok priamo zo zákona na poskytnutie pracovného voľna a jeho neprítomnosť v práci je zamestnávateľ povinný ospravedlniť.
Zákonník práce rozlišuje dva základné druhy pracovného voľna:
Pracovné voľno s náhradou mzdy: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za čas, kedy nemôže pracovať z dôvodov stanovených zákonom.
Pracovné voľno bez náhrady mzdy: Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci, ale zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy.
Prečítajte si tiež: Podmienky pracovného voľna pri sťahovaní
Zákonník práce definuje konkrétne situácie, kedy má zamestnanec nárok na pracovné voľno. Medzi najčastejšie patria:
Ide o situácie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodov, ktoré sa týkajú jeho osoby.
Vyšetrenie alebo ošetrenie u lekára: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. V rozsahu 7 dní v kalendárnom roku má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku. Po vyčerpaní tohto limitu môže zamestnávateľ poskytnúť ďalšie voľno, ale už bez náhrady mzdy.
Sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia alebo zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti, ak toto sprevádzanie nie je objektívne možné vykonať mimo pracovného času zamestnanca. Aj v tomto prípade platí nárok na náhradu mzdy v rozsahu 7 dní v kalendárnom roku.
Úmrtie rodinného príslušníka: Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy pri úmrtí rodinného príslušníka. Dva dni voľna s náhradou mzdy sa poskytujú pri smrti manžela alebo dieťaťa. Ďalší deň voľna je v deň pohrebu.
Prečítajte si tiež: Nárok na voľno - funkčné vzdelávanie
Svadba: Zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň, ak ide o jeho vlastnú svadbu a pracovné voľno bez náhrady mzdy za účasť na svadbe dieťaťa a rodiča.
Darovanie krvi: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na darovanie krvi, aferézu a darovanie ďalších biologických materiálov. Pracovné voľno patrí na čas cesty na odber a späť a na čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca.
Znemožnenie cesty do práce: Ak sa zamestnanec nemôže dostaviť do práce z dôvodu znemožnenia cesty do práce (napr. povodne, snehová kalamita), zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu pracovné voľno. Ak je zamestnanec invalidný a na cestu do zamestnania používa vlastné motorové vozidlo, ale z dôvodu povodní a nepriaznivého počasia sa do práce nemôže dostaviť, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň. V ostatných prípadoch sa poskytuje pracovné voľno bez náhrady mzdy.
Prerušenie premávky alebo meškanie verejnej dopravy: Ak sa zamestnanec dostavil na pracovisko omeškane alebo sa na pracovisko nedostavil vôbec z dôvodu nepredvídateľného prerušenia premávky (napr. zaplavená cesta, zaplavená železničná trať, zastavená doprava z dôvodu nepriaznivého počasia alebo iného dôvodu) alebo z dôvodu meškania pravidelnej verejnej dopravy a nemohol sa na pracovisko dostaviť iným primeraným spôsobom, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas.
Sťahovanie: Zamestnanci majú nárok na voľno v práci z dôvodu presťahovania sa do iného mesta alebo obce. Zamestnávateľ môže poskytnúť svojim pracovníkom voľno v práci s náhradou mzdy, ak ide o sťahovanie v jeho záujme. V prípade, že ide o presťahovanie sa zamestnanca na osobné účely, má nárok na voľno bez náhrady mzdy, a to najviac na jeden deň pri sťahovaní sa v tej istej obci a maximálne dva dni do inej obce.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Ide o situácie, kedy zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu zamestnancovi z dôvodov, ktoré sa týkajú jeho prevádzky.
Prestoje: Ak zamestnanec nemôže pracovať kvôli prestojom, poveternostným podmienkam alebo kvôli vážnym prevádzkovým dôvodom, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy.
Zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa: Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, môže mu zamestnávateľ vyplácať náhradu mzdy v sume najmenej 80% priemerného zárobku.