Nároky a prekážky v práci pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase

Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času je bežnou praxou v mnohých odvetviach, kde podmienky prevádzky alebo povaha práce neumožňujú rovnomerné rozloženie pracovného času počas týždňov. Tento článok sa zameriava na prekážky, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s nerovnomerným rozvrhnutím pracovného času a ako ich riešiť v súlade so slovenskou legislatívou.

Základné princípy pracovného času

Týždenný pracovný čas: Zamestnanec je povinný odpracovať v týždni na základe rozvrhnutia pracovného času určený týždenný pracovný čas. Na účely určenia rozsahu a rozvrhnutia pracovného času sa používa týždenný pracovný čas. Týždňom je sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.

Mzda a iné plnenia: Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu a iné plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, náhrady za pracovnú pohotovosť, za dočasnú pracovnú neschopnosť.

Rovnomerné vs. nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času: Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas predovšetkým rovnomerne. Ak však povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas na jednotlivé týždne aj nerovnomerne. Pri uplatňovaní nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času je nevyhnutné určiť rozvrhové, resp. vyrovnávacie obdobie.

Príklady nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času

1. Rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne presiahne tri hodiny.
2. Pracovný čas v jednotlivých dňoch presiahne deväť hodín.
3. Priemerný týždenný pracovný čas v určitom období, najviac v štvortýždňovom, presiahne hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas.

Osobné prekážky v práci

Dôležité osobné prekážky v práci môžeme rozdeliť na niekoľko druhov:

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

• Prekážky, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť, ustanovené v § 141 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.
• Prekážky, ktoré zamestnávateľ môže poskytnúť, a to podľa § 141 ods.
• Dlhodobé prekážky v práci podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré v zásade upravujú osobitné predpisy.
• Krátkodobé prekážky v práci na nevyhnutne potrebný čas ustanovené v § 141 ods.

Dlhodobé prekážky v práci

Dlhodobé prekážky v práci sú povinne ospravedlnené zo strany zamestnávateľa zákonom. Ak nastane niektorá z právnych skutočností ustanovených v § 141 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci, ale v tomto prípade mu nevzniká povinnosť poskytnúť zamestnancovi náhradu príjmu podľa Zákonníka práce. Patria sem:

• Dočasná pracovná neschopnosť (preukazuje sa potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti).
• Ošetrovanie chorého člena rodiny (preukazuje sa žiadosťou o ošetrovné).
• Materská a rodičovská dovolenka (na základe oznámenia zamestnanca a tlačiva vyplneného lekárom pre účely poskytnutia materského).
• Karanténa nariadená spravidla regionálnym úradom verejného zdravotníctva.
• Starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov (preukazujú sa dokladmi).

Tieto prekážky v práci sa podľa § 144a nepovažujú za výkon práce pre účely dovolenky.

Krátkodobé prekážky v práci

Krátkodobé prekážky v práci sú ustanovené v § 141 ods. 2 a 3 Zákonníka práce. Sú využívané vzhľadom na bežné životné situácie, ako aj niekoľko výnimočných, avšak nevyhnutných situácií, kedy je objektívne nevyhnutne potrebné pracovné voľno zamestnanca. Patria sem napríklad návšteva lekára alebo sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi.

Dôležité: Tieto prekážky v práci sa poskytujú zásadne na nevyhnutne potrebný čas, ktorý je zamestnanec povinný preukázať. Zamestnanec by si mal vyšetrenie alebo ošetrenie či sprevádzanie rodinných príslušníkov naň naplánovať dopredu, ak sa to dá, a to v zásade na svoj voľný čas mimo pracovného času.

Ak zamestnanec žiada vopred o pracovné voľno z tohto dôvodu, mal by zamestnávateľovi nielen preukázať návštevu u lekára, ale aj to, že vyšetrenie bolo nevyhnutné vykonať v pracovnom čase a musí preukázať trvanie takéhoto vyšetrenia. Ak ide o nevyhnutné vyšetrenie alebo ošetrenie či sprevádzanie na ne, zamestnanec tak vykoná aj v pracovnom čase, avšak v nevyhnutnom rozsahu.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Podmienky poskytovania tohto pracovného voľna by si mal dostatočne presne ustanoviť zamestnávateľ vo vnútornom predpise a oboznámiť s nimi všetkých zamestnancov. Zamestnávateľ je oprávnený vyžadovať od zamestnancov dodržiavanie tohto vnútorného predpisu.

V prípade týchto prekážok sa za jeden deň podľa § 141 ods. 5 Zákonníka práce bude považovať čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje, akoby pracoval päť dní v týždni.

Príklad: V prípade, ak zamestnanec má dohodnutý týždenný pracovný čas 40 hodín, aj v prípade, že má pracovný čas rozvrhnutý nerovnomerne, posudzuje sa, akoby pracoval 5 dni v týždni, a tak priemerná dĺžka denného pracovného času bude 8 hodín.

Pružný pracovný čas a prekážky v práci

Osobitne sa čerpanie týchto prekážok v práci posudzuje pri pružnom pracovnom čase. V tomto prípade sa pracovný čas zamestnanca delí na:

• Základný pracovný čas (časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku).
• Voliteľný pracovný čas (časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas).
• Prevádzkový čas (celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom).

V prípade, ak je takému zamestnancovi poskytnuté pracovné voľno v práci na návštevu u lekára, poskytuje sa mu pracovné voľno na celý čas preukázaného trvania tejto prekážky, avšak náhrada mzdy sa mu poskytuje iba za tú časť, ktorá spadá do základného pracovného času. Poskytnuté voľno vo voliteľnom pracovnom čase si zamestnanec musí nadpracovať v čase dohodnutom alebo určenom zamestnávateľom.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Príklad: Na pracovisku je ustanovený pružný pracovný týždeň 40 hodín, avšak zamestnanci si pracovný čas môžu rozvrhnúť počas celého týždňa relatívne samostatne s tým, že sú povinní byť na pracovisku 3 hodiny denne od pondelka do piatka, a to v čase od 10.00 do 13.00 hod. Prekážka v práci trvajúca celý deň bude znamenať, že zamestnanec síce v tento deň v preukázanom čase nemusí do práce nastúpiť, avšak zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy iba za dobu od 10.00 do 13.00 hod., a teda zamestnancovi sa počítajú iba 3 odpracované hodiny. Ostávajúci pracovný čas si musí zamestnanec následne odpracovať v priebehu tohto pracovného týždňa, prípadne v inom dohodnutom alebo určenom termíne.

Nárok na pracovné voľno pri vzniku pracovného pomeru počas roka

V prípade ustanovených 7 dní v kalendárnom roku na ošetrenie zamestnanca a 7 dní v kalendárnom roku na sprevádzanie môže zamestnávateľ podľa § 141 ods. 6 Zákonníka práce, ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, určiť, že pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.

Príklad: Nárok na pracovné voľno je 7 dní, jedna tretina zaokrúhlená na celé dni bude predstavovať 3 dni. Nárok sa bude posudzovať za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru.

Kto je rodinný príslušník?

Kto je rodinný príslušník v prípade jeho sprevádzania na vyšetrenie a ošetrenie, to ustanovuje § 40 ods. 5 Zákonníka práce. Pôjde o relatívne široký okruh príbuzných: manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca.

V prípade inej osoby, ako je uvedená vyššie, teda ak pôjde o iný príbuzenský vztah (strýko, teta) alebo pôjde o vzťah druh - družka, vyžaduje sa pre uznanie postavenia tejto osoby ako rodinného príslušníka, aby táto iná osoba žila so zamestnancom spoločne v jednej domácnosti.

Viac dní prekážok po sebe

Zákonník práce ani iný právny predpis nezakazuje, aby sa taká prekážka v práci poskytla aj niekoľko dní po sebe nasledujúcich, avšak v týchto prípadoch by mal vždy zamestnanec osobitne každý deň preukazovať potrebu tejto prekážky v práci, dobu jej trvania a nevyhnutnosť jej čerpania.

Ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy

Ak zamestnanec potrebuje na návštevu lekára viac ako ustanovených 7 dní v kalendárnom roku, zamestnávateľ mu poskytne ďalšie pracovné voľno, avšak za toto pracovné voľno mu v zásade nebude patriť náhrada mzdy. Zákonnou výnimkou je pracovné voľno poskytované ženám v súvislosti s lekárskymi prehliadkami z dôvodu tehotenstva, v tomto prípade bude zamestnankyniam patriť nielen pracovné voľno, ale aj náhrada mzdy za toto pracovné voľno v rozsahu nevyhnutne potrebnom a prevyšujúcom aj 7 dní v kalendárnom roku.

Pracovné voľno pri narodení dieťaťa

V záujme zrovnoprávnenia všetkých rodičov sa v prípade narodenia dieťaťa poskytuje od septembra 2011 zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na prevoz matky jeho dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť.

Ďalšie prekážky v práci

Medzi ďalšie prekážky v práci patrí účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca. Tieto ďalšie prekážky v práci sú relatívne jednoznačné, čo sa týka ich rozsahu a náhrady mzdy. Ich preukazovanie je na tom, ako určí zamestnávateľ.

Dovolenka pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase

Zamestnanci s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom majú nárok na rovnakú základnú výmeru dovolenky ako ostatní zamestnanci. Rozdiel je medzi nimi len v tom, že týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom predstavuje toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich v priemere pripadne na jeho pracovný týždeň.

Aby bolo možné určiť, aký počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, je potrebné zistiť priemerný počet pracovných zmien, ktoré zamestnanec za týždeň odpracuje. Tento počet sa zistí tak, že počet pracovných zmien, teda príslušný počet pracovných dní, ktoré má zamestnanec odpracovať za obdobie kalendárneho roka, sa vydelí počtom týždňov v kalendárnom roku (cca. 52 týždňov).

Spôsoby určenia výmery dovolenky

V praxi sa pri určení ročnej výmery dovolenky u zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom uplatňujú dva spôsoby určenia výmery dovolenky:

1. Neprepočítaná výmera dovolenky: Pri tomto spôsobe sa ročná výmera dovolenky „neprepočítava“ a pri jej určení sa postupuje rovnako ako u ostatných zamestnancov. Jeden deň (neprepočítanej) dovolenky je doba zodpovedajúca dĺžke pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, bez ohľadu na skutočnú dĺžku pracovnej zmeny v hodinách pripadajúcu podľa rozvrhu práce na konkrétny deň. Pri poskytovaní náhrady mzdy za dobu čerpania dovolenky sa však vychádza z počtu pracovných hodín, ktoré pripadajú na konkrétny pracovný deň zamestnanca.

2. Prepočítaná výmera dovolenky: Pri tomto spôsobe sa pri určení výmery dovolenky vychádza z priemerného počtu pracovných dní (pracovných zmien), ktoré pripadajú na jeden pracovný týždeň zamestnanca, t. j. nárok na dovolenku sa „prepočítava“. Zistený priemerný počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca. Celkovú ročnú výmeru dovolenky zistíme tak, že priemerný počet dní pripadajúcich na jeden týždeň sa vynásobí počtom týždňov základnej výmery dovolenky podľa Zákonníka práce (podľa veku zamestnanca).

Príklad výpočtu dovolenky

Príklad: Zamestnanec (28 rokov) pracuje u zamestnávateľa v nepretržitej zmenovej prevádzke. Určený pracovný čas je 37,5 hodín týždenne, a je rozvrhnutý nerovnomerne. V deň, v ktorom si čerpá dovolenku, mal naplánovanú 11,5 hodinovú pracovnú zmenu.

• Neprepočítaná výmera: Vzhľadom na vek má zamestnanec nárok na ročnú výmeru dovolenky najmenej 4 týždne (20 dní). Dĺžka pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, je pri 5-dňovom pracovnom týždni 7,5 hodiny (37,5 : 5), ale skutočná dĺžka pracovnej zmeny, ktorú zamestnanec z dôvodu čerpania dovolenky neodpracoval, bola 11,5 hodiny. Ak si zamestnanec bude čerpať dovolenku počas 11,5-hodinovej pracovnej zmeny, z ročnej výmery dovolenky v rozsahu 20 dní sa mu odpočíta 1,53 dňa čerpanej dovolenky (11,50 : 7,5). Zostatok dovolenky bude 18,47 dňa (20 - 1,53). Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy za 11,5 hodiny.
• Prepočítaná výmera: Podľa rozvrhu pracovných zmien má zamestnanec v príslušnom roku odpracovať 171 pracovných zmien. Počet pracovných zmien, ktoré v priemere pripadnú na jeden týždeň sa vypočíta takto: 171 : 52,1785 = 3,277 dňa ~ zamestnanec odpracuje v priemere za týždeň 3,3 pracovnej zmeny. Keďže zamestnanec ešte nedosiahol vekovú hranicu 33 rokov a týždeň dovolenky predstavuje 3,3 pracovného dňa, ročná výmera dovolenky sa vypočíta nasledujúco: 3,3 x 4 = 13,2 ~ 13,5 dňa. Keďže zamestnanec si čerpal dovolenku počas 11,5-hodinovej pracovnej zmeny, z ročnej výmery dovolenky v rozsahu 13,5 dňa sa mu odpočíta 1 deň čerpanej dovolenky. Zostatok dovolenky bude 12,5 dňa (13,5 - 1). Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy za 11,5 hodiny.

Konto pracovného času

Konto pracovného času Zákonník práce definuje ako spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len po dohode so zástupcami zamestnancov, pričom dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná a nemôže byť nahradená rozhodnutím zamestnávateľa.

Pri uplatnení konta pracovného času zamestnávateľ nebude porušovať svoju základnú povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy (§ 47) ani v prípade, ak určité obdobie zamestnancovi neurčí pracovnú zmenu. Konto pracovného času možno uplatňovať dlhodobo, avšak priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca nesmie v dobe najviac 12 mesiacov po sebe nasledujúcich prekročiť priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca (maximálne 40 hodín týždenne).

Za účelom kontroly a v záujme ochrany zamestnanca je zamestnávateľ povinný viesť osobitný účet pracovného času (evidencia skutočne odpracovaného čas zamestnanca v jednotlivých dňoch, týždňoch a mesiacoch) a rozdielový účet (evidencia rozdielu medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca).

Pri uplatnení konta pracovného času práca nadčas bude práca vykonávaná nad ustanovený týždenný pracovný čas a mimo rozvrhu pracovných zmien vyplývajúcich z konta pracovného času. Zamestnávateľ je pri uplatňovaní konta pracovného času povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca (napr. 40 hodín).

Pružný pracovný čas

Pružný pracovný čas bol nanovo preformulovaný v ustanoveniach § 88 a § 89. Stále ide o spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ zavádza po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Zásadné princípy pružného pracovného času sa však nezmenili. Naďalej existuje základný pracovný čas (časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku), voliteľný pracovný čas (časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas) a prevádzkový čas (celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom).

Dôležité aspekty pre zamestnancov

• Pracovná zmluva: Pozrite sa do pracovnej zmluvy a prečítajte si, ako v nej máte stanovený pracovný čas. Mali by ste ho tam mať definovaný čo najjasnejšie. Buď máte rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas (RRPČ) alebo nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas (NRPČ).
• Zmeny pracovného času: Ak v zmluve nemáte uvedený presný začiatok a koniec pracovného dňa, zamestnávateľ môže meniť začiatok zmeny, ale musí vám to dať dva dni dopredu vedieť s platnosťou najmenej na 7 dní. Keď pominie pandemická situácia, musí vám to dať vedieť 7 dní vopred.
• Týždenný pracovný čas: Ak ste doteraz robili na 40 hodinový týždeň a zamestnávateľ vám začal nariaďovať zmeny v nejakých intervaloch striedavo ako rannú a poobednú, teda sa z jednozmennej práce zmení vaša práca na dvojzmennú, potom týždenný pracovný čas maximálny už nemôže byť 40 hodín týždenne, ale 38,75 hodín týždenne. Ak by vám začal nariaďovať zmeny striedavo v trojzmennej prevádzke, váš maximálny týždenný pracovný čas sa zmení na 37,5 hodín týždenne.
• Nadčasy: Ak vám zamestnávateľ nariadi prácu nad rámec vašej zmeny, ide o nadčas. Ak ste zajtra nemali prísť do práce a zamestnávateľ vám dnes oznámi, že máte prísť, t.j. nedodržal 2-dňovú (7-dňovú lehotu), ide tiež o nadčas.
• Prekážky na strane zamestnávateľa: Ak ste dnes prišli do roboty a zamestnávateľ povedal, že nemá pre vás prácu a poslal vás domov, nesmie vám za to strhnúť dovolenku. Ide o prekážku na strane zamestnávateľa, za ktorú vám patrí náhrada mzdy.
• Odpočinok: Pri NRPČ nesmie denná šichta presiahnuť 12 hodín (bez nadčasov) a v týždni musíte mať odpočinok aspoň 2 celé dni po sebe (nie 48 hodín po sebe, ale dva celé dni), ktoré by mali primárne pripadnúť na víkend alebo nedeľu a pondelok. Ak sa to z povahy prevádzky nedá, môžu pripadnúť aj na iné dva po sebe idúce dni v týždni.

tags: #narok #na #prekazky #v #praci #pri