
Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času je bežnou praxou v mnohých odvetviach, kde podmienky prevádzky alebo povaha práce neumožňujú rovnomerné rozloženie pracovného času počas týždňov. Tento článok sa zameriava na prekážky, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s nerovnomerným rozvrhnutím pracovného času a ako ich riešiť v súlade so slovenskou legislatívou.
Týždenný pracovný čas: Zamestnanec je povinný odpracovať v týždni na základe rozvrhnutia pracovného času určený týždenný pracovný čas. Na účely určenia rozsahu a rozvrhnutia pracovného času sa používa týždenný pracovný čas. Týždňom je sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.
Mzda a iné plnenia: Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu a iné plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, náhrady za pracovnú pohotovosť, za dočasnú pracovnú neschopnosť.
Rovnomerné vs. nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času: Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas predovšetkým rovnomerne. Ak však povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas na jednotlivé týždne aj nerovnomerne. Pri uplatňovaní nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času je nevyhnutné určiť rozvrhové, resp. vyrovnávacie obdobie.
Dôležité osobné prekážky v práci môžeme rozdeliť na niekoľko druhov:
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Dlhodobé prekážky v práci sú povinne ospravedlnené zo strany zamestnávateľa zákonom. Ak nastane niektorá z právnych skutočností ustanovených v § 141 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci, ale v tomto prípade mu nevzniká povinnosť poskytnúť zamestnancovi náhradu príjmu podľa Zákonníka práce. Patria sem:
Tieto prekážky v práci sa podľa § 144a nepovažujú za výkon práce pre účely dovolenky.
Krátkodobé prekážky v práci sú ustanovené v § 141 ods. 2 a 3 Zákonníka práce. Sú využívané vzhľadom na bežné životné situácie, ako aj niekoľko výnimočných, avšak nevyhnutných situácií, kedy je objektívne nevyhnutne potrebné pracovné voľno zamestnanca. Patria sem napríklad návšteva lekára alebo sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi.
Dôležité: Tieto prekážky v práci sa poskytujú zásadne na nevyhnutne potrebný čas, ktorý je zamestnanec povinný preukázať. Zamestnanec by si mal vyšetrenie alebo ošetrenie či sprevádzanie rodinných príslušníkov naň naplánovať dopredu, ak sa to dá, a to v zásade na svoj voľný čas mimo pracovného času.
Ak zamestnanec žiada vopred o pracovné voľno z tohto dôvodu, mal by zamestnávateľovi nielen preukázať návštevu u lekára, ale aj to, že vyšetrenie bolo nevyhnutné vykonať v pracovnom čase a musí preukázať trvanie takéhoto vyšetrenia. Ak ide o nevyhnutné vyšetrenie alebo ošetrenie či sprevádzanie na ne, zamestnanec tak vykoná aj v pracovnom čase, avšak v nevyhnutnom rozsahu.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Podmienky poskytovania tohto pracovného voľna by si mal dostatočne presne ustanoviť zamestnávateľ vo vnútornom predpise a oboznámiť s nimi všetkých zamestnancov. Zamestnávateľ je oprávnený vyžadovať od zamestnancov dodržiavanie tohto vnútorného predpisu.
V prípade týchto prekážok sa za jeden deň podľa § 141 ods. 5 Zákonníka práce bude považovať čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje, akoby pracoval päť dní v týždni.
Príklad: V prípade, ak zamestnanec má dohodnutý týždenný pracovný čas 40 hodín, aj v prípade, že má pracovný čas rozvrhnutý nerovnomerne, posudzuje sa, akoby pracoval 5 dni v týždni, a tak priemerná dĺžka denného pracovného času bude 8 hodín.
Osobitne sa čerpanie týchto prekážok v práci posudzuje pri pružnom pracovnom čase. V tomto prípade sa pracovný čas zamestnanca delí na:
V prípade, ak je takému zamestnancovi poskytnuté pracovné voľno v práci na návštevu u lekára, poskytuje sa mu pracovné voľno na celý čas preukázaného trvania tejto prekážky, avšak náhrada mzdy sa mu poskytuje iba za tú časť, ktorá spadá do základného pracovného času. Poskytnuté voľno vo voliteľnom pracovnom čase si zamestnanec musí nadpracovať v čase dohodnutom alebo určenom zamestnávateľom.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Príklad: Na pracovisku je ustanovený pružný pracovný týždeň 40 hodín, avšak zamestnanci si pracovný čas môžu rozvrhnúť počas celého týždňa relatívne samostatne s tým, že sú povinní byť na pracovisku 3 hodiny denne od pondelka do piatka, a to v čase od 10.00 do 13.00 hod. Prekážka v práci trvajúca celý deň bude znamenať, že zamestnanec síce v tento deň v preukázanom čase nemusí do práce nastúpiť, avšak zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy iba za dobu od 10.00 do 13.00 hod., a teda zamestnancovi sa počítajú iba 3 odpracované hodiny. Ostávajúci pracovný čas si musí zamestnanec následne odpracovať v priebehu tohto pracovného týždňa, prípadne v inom dohodnutom alebo určenom termíne.
V prípade ustanovených 7 dní v kalendárnom roku na ošetrenie zamestnanca a 7 dní v kalendárnom roku na sprevádzanie môže zamestnávateľ podľa § 141 ods. 6 Zákonníka práce, ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, určiť, že pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.
Príklad: Nárok na pracovné voľno je 7 dní, jedna tretina zaokrúhlená na celé dni bude predstavovať 3 dni. Nárok sa bude posudzovať za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru.
Kto je rodinný príslušník v prípade jeho sprevádzania na vyšetrenie a ošetrenie, to ustanovuje § 40 ods. 5 Zákonníka práce. Pôjde o relatívne široký okruh príbuzných: manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca.
V prípade inej osoby, ako je uvedená vyššie, teda ak pôjde o iný príbuzenský vztah (strýko, teta) alebo pôjde o vzťah druh - družka, vyžaduje sa pre uznanie postavenia tejto osoby ako rodinného príslušníka, aby táto iná osoba žila so zamestnancom spoločne v jednej domácnosti.
Zákonník práce ani iný právny predpis nezakazuje, aby sa taká prekážka v práci poskytla aj niekoľko dní po sebe nasledujúcich, avšak v týchto prípadoch by mal vždy zamestnanec osobitne každý deň preukazovať potrebu tejto prekážky v práci, dobu jej trvania a nevyhnutnosť jej čerpania.
Ak zamestnanec potrebuje na návštevu lekára viac ako ustanovených 7 dní v kalendárnom roku, zamestnávateľ mu poskytne ďalšie pracovné voľno, avšak za toto pracovné voľno mu v zásade nebude patriť náhrada mzdy. Zákonnou výnimkou je pracovné voľno poskytované ženám v súvislosti s lekárskymi prehliadkami z dôvodu tehotenstva, v tomto prípade bude zamestnankyniam patriť nielen pracovné voľno, ale aj náhrada mzdy za toto pracovné voľno v rozsahu nevyhnutne potrebnom a prevyšujúcom aj 7 dní v kalendárnom roku.
V záujme zrovnoprávnenia všetkých rodičov sa v prípade narodenia dieťaťa poskytuje od septembra 2011 zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na prevoz matky jeho dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť.
Medzi ďalšie prekážky v práci patrí účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca. Tieto ďalšie prekážky v práci sú relatívne jednoznačné, čo sa týka ich rozsahu a náhrady mzdy. Ich preukazovanie je na tom, ako určí zamestnávateľ.
Zamestnanci s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom majú nárok na rovnakú základnú výmeru dovolenky ako ostatní zamestnanci. Rozdiel je medzi nimi len v tom, že týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom predstavuje toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich v priemere pripadne na jeho pracovný týždeň.
Aby bolo možné určiť, aký počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, je potrebné zistiť priemerný počet pracovných zmien, ktoré zamestnanec za týždeň odpracuje. Tento počet sa zistí tak, že počet pracovných zmien, teda príslušný počet pracovných dní, ktoré má zamestnanec odpracovať za obdobie kalendárneho roka, sa vydelí počtom týždňov v kalendárnom roku (cca. 52 týždňov).
V praxi sa pri určení ročnej výmery dovolenky u zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom uplatňujú dva spôsoby určenia výmery dovolenky:
Neprepočítaná výmera dovolenky: Pri tomto spôsobe sa ročná výmera dovolenky „neprepočítava“ a pri jej určení sa postupuje rovnako ako u ostatných zamestnancov. Jeden deň (neprepočítanej) dovolenky je doba zodpovedajúca dĺžke pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, bez ohľadu na skutočnú dĺžku pracovnej zmeny v hodinách pripadajúcu podľa rozvrhu práce na konkrétny deň. Pri poskytovaní náhrady mzdy za dobu čerpania dovolenky sa však vychádza z počtu pracovných hodín, ktoré pripadajú na konkrétny pracovný deň zamestnanca.
Prepočítaná výmera dovolenky: Pri tomto spôsobe sa pri určení výmery dovolenky vychádza z priemerného počtu pracovných dní (pracovných zmien), ktoré pripadajú na jeden pracovný týždeň zamestnanca, t. j. nárok na dovolenku sa „prepočítava“. Zistený priemerný počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca. Celkovú ročnú výmeru dovolenky zistíme tak, že priemerný počet dní pripadajúcich na jeden týždeň sa vynásobí počtom týždňov základnej výmery dovolenky podľa Zákonníka práce (podľa veku zamestnanca).
Príklad: Zamestnanec (28 rokov) pracuje u zamestnávateľa v nepretržitej zmenovej prevádzke. Určený pracovný čas je 37,5 hodín týždenne, a je rozvrhnutý nerovnomerne. V deň, v ktorom si čerpá dovolenku, mal naplánovanú 11,5 hodinovú pracovnú zmenu.
Konto pracovného času Zákonník práce definuje ako spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len po dohode so zástupcami zamestnancov, pričom dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná a nemôže byť nahradená rozhodnutím zamestnávateľa.
Pri uplatnení konta pracovného času zamestnávateľ nebude porušovať svoju základnú povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy (§ 47) ani v prípade, ak určité obdobie zamestnancovi neurčí pracovnú zmenu. Konto pracovného času možno uplatňovať dlhodobo, avšak priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca nesmie v dobe najviac 12 mesiacov po sebe nasledujúcich prekročiť priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca (maximálne 40 hodín týždenne).
Za účelom kontroly a v záujme ochrany zamestnanca je zamestnávateľ povinný viesť osobitný účet pracovného času (evidencia skutočne odpracovaného čas zamestnanca v jednotlivých dňoch, týždňoch a mesiacoch) a rozdielový účet (evidencia rozdielu medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca).
Pri uplatnení konta pracovného času práca nadčas bude práca vykonávaná nad ustanovený týždenný pracovný čas a mimo rozvrhu pracovných zmien vyplývajúcich z konta pracovného času. Zamestnávateľ je pri uplatňovaní konta pracovného času povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca (napr. 40 hodín).
Pružný pracovný čas bol nanovo preformulovaný v ustanoveniach § 88 a § 89. Stále ide o spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ zavádza po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Zásadné princípy pružného pracovného času sa však nezmenili. Naďalej existuje základný pracovný čas (časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku), voliteľný pracovný čas (časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas) a prevádzkový čas (celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom).