
Sociálny peňažný fond (ďalej len sociálny fond alebo SF) je významný nástroj sociálnej politiky zamestnávateľov na Slovensku. Jeho hlavným cieľom je podpora sociálnej podnikovej politiky a starostlivosti o zamestnancov. Právny rámec pre tvorbu a použitie sociálneho fondu je stanovený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb.
Sociálny fond slúži na financovanie rôznych aktivít a príspevkov pre zamestnancov, ktoré prispievajú k zlepšeniu ich sociálnych podmienok, zdravia, regenerácii pracovnej sily a celkovej pohody. Pre zamestnávateľov predstavuje povinná tvorba fondu daňovo uznateľný náklad, čo motivuje k jeho využívaniu. Pre zamestnancov bol sociálny fond vždy zdrojom plnení sociálneho charakteru.
Základnou právnou normou je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Okrem neho je dôležité vychádzať aj zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, pretože príjmy zo sociálneho fondu sú považované za príjmy zo závislej činnosti.
Povinnosť tvoriť sociálny fond majú všetci zamestnávatelia so sídlom na území Slovenskej republiky, bez ohľadu na ich právnu formu alebo zameranie (či ide o podnikateľský alebo neziskový subjekt). Táto povinnosť sa vzťahuje na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.
Za zamestnanca sa považuje osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Obdobný pracovný vzťah je definovaný v poznámke č. 1 v § 2 ods. 2 zákona o SF, kde sú uvedené konkrétne právne predpisy, z ktorých sa vychádza pri tzv. obdobnom pracovnom vzťahu. Ide napr. o zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákon č. 346/2005 Z. z.
Prečítajte si tiež: Sociálny Fond a Peňažný Denník
Sociálny fond sa netvorí, nevzťahuje (a ani nepoužíva) na tých zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa napr. na dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o brigádnickej práci študentov, alebo dohodu o pracovnej činnosti, rovnako ako ani na spoločníkov s. r. o., členov družstiev, členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb a ďalšie osoby bez uzatvoreného pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. Ak by zamestnávateľ tvoril sociálny fond z nákladov aj na týchto zamestnancov, išlo by o neoprávnené zvyšovanie jeho daňovo uznateľných nákladov.
Tvorba sociálneho fondu je rozdelená na povinnú (obligátnu) a dobrovoľnú (fakultatívnu).
Povinná tvorba fondu sa skladá zo základného prídelu a ďalšieho prídelu.
U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, sa tvorí povinný prídel do výšky 1 % základne v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti voči štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.
Aj pre týchto zamestnávateľov platí povinná tvorba fondu vo výške 0,6 %, prípadne vo výške 1 % z hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Zvýšený prídel do sociálneho fondu je možný, ak to umožňuje rozpočet.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Medzi nepovinné (ďalšie) zdroje sociálneho fondu patria dary, dotácie, použiteľný zisk po zdanení zamestnávateľa alebo splátky pôžičiek poskytnutých zamestnancom z tohto fondu.
Sociálny fond by mal zamestnávateľ viesť na osobitnom analytickom účte alebo na osobitnom účte v banke. Prevod finančných prostriedkov uskutočňuje zamestnávateľ do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.
Uvedené možnosti sa týkajú ročnej tvorby sociálneho fondu. V priebehu roka sa tvorí mesačne. Po skončení roka býva problém, keďže decembrová výplata je realizovaná v januári nasledujúceho roka. Za mesiac december môže zamestnávateľ sociálny fond tvoriť z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.
Pri tvorbe a použití sociálneho fondu sa nerozlišuje, či ide o členov alebo nečlenov odborov. S odbormi, a to z hľadiska tvorby, sociálny fond nemá nič spoločné. Rozdielne sa však tento fond tvorí v závislosti od toho, či je alebo nie je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva a rozlišuje sa aj skutočnosť, či je zamestnávateľ podnikateľským subjektom alebo nie.
Použitie sociálneho fondu je upravené v § 7 zákona o sociálnom fonde. Fond sa používa na sociálnu podnikovú politiku v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Ak je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva, tak sa sociálny fond používa v rozsahu a podľa zásad v nej dohodnutých, a to povinne na tieto účely:
U zamestnávateľov, u ktorých podľa osobitného predpisu nemôže pôsobiť odborový orgán, sa pravidlá tvorby a čerpania sociálneho fondu upravujú vo vnútornom predpise.
Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Podmienkou je, že zamestnanec dochádza do zamestnania verejnou dopravou a jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.
Oprávnenou osobou na poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu je:
Prostriedky sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu.
Príjmy zo sociálneho fondu sú príjmami zo závislej činnosti a vzťahujú sa na ne rovnaké princípy zdaňovania.
Z daňového hľadiska je od dane oslobodená len hodnota stravy poskytnutá zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (gastrolístky), a to bez ohľadu na zdroj krytia (náklady, zisk, sociálny fond). Platí to však len vtedy, ak sú príspevky na stravovanie poskytnuté v nepeňažnej forme. Peňažný príspevok na stravovanie, aj keď je poskytnutý zo sociálneho fondu, je u zamestnanca zdaniteľným príjmom, ktorý je potrebné zdaniť spolu s jeho ostatnými zdaniteľnými príjmami v príslušnom mesiaci výplaty.
Nezdaňujú sa (nie sú predmetom dane) u zamestnancov napr. lentie rekondičné pobyty, rehabilitačné pobyty, kondičné rehabilitácie a preventívna zdravotná starostlivosť, ktoré sú poskytnuté v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom (napr. zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alebo zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia…). Tieto však spravidla zamestnávateľ hradí z daňovo uznateľných nákladov, mimo sociálneho fondu. Iné obdobné plnenia (dobrovoľné) sú zdaniteľným príjmom bez ohľadu na zdroj krytia (sociálny fond alebo zisk po zdanení), t. j. zdaňujú sa 19 % preddavkom na daň, resp.
Pri poskytnutých príspevkoch zo sociálneho fondu na rekreácie ide o príjem od dane oslobodený len v prípade, ak má zamestnanec (s manželkou a deťmi, ktoré sú na účely prídavkov na deti považované za nezaopatrené) možnosť používať rekreačné zariadenie poskytnuté zamestnávateľom [§ 5 ods. 7 písm. d) ZDP]. Ak dostane zamestnanec do takéhoto zariadenia zdarma poukaz, ktorého hodnota je vrátane aj ďalších plnení, napr. bezplatne poskytnutej stravy, služieb (napr.
Sociálne výpomoci by mali naozaj spĺňať sociálny charakter takéhoto použitia sociálneho fondu. Poskytujú sa najmä pri rôznych ťažkých životných situáciách zamestnancov (živelné pohromy, choroba, úmrtie v rodine a pod.). Môžu byť poskytnuté v peňažnej alebo nepeňažnej forme. Poskytujú sa aj formou pôžičiek. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi zo sociálneho fondu bezúročnú návratnú sociálnu výpomoc (ide vecne o pôžičku), zdaniteľným nepeňažným príjmom zamestnanca je zvýhodnenie z dôvodu, že nemusí z nej zaplatiť úrok (má ju poskytnutú „zadarmo"). Ide o zvýhodnenie (fiktívny úrok), ktoré sa kvalifikuje ako „dar" v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane z príjmov [§ 3 ods. 2 písm. a) ZDP]. Toto zvýhodnenie (úrok vo výške úroku „bežného" na trhu) sa musí zdaňovať zamestnancovi priebežne až do splatenia pôžičky, vždy sa počíta z nesplateného zostatku.