Rakúsko a slovenské nárečia: Pohľad do jazykovej identity a prekladov

Slovenský jazyk, hoci ním hovorí relatívne malý počet ľudí, je bohatý na rôznorodé nárečia a má zaujímavú históriu. Tento článok sa zameriava na preklad rakúskych textov do slovenských nárečí, pričom sa dotýka aj problematiky jazykovej identity, historického vývoja slovenčiny a jej súčasného postavenia.

Východoslovenské nárečia: Medzi identitou a opustenosťou

Východné Slovensko, často označované aj ako "Východné pobrežie", je oblasť s osobitou kultúrnou a jazykovou identitou. Byť východniarom nie je hanba. Duša východniara je tvorená nielen prízvukom na predposlednej slabike, ale aj pocitom opustenosti. "Východné pobrežie je krajina, ktorú musíte hľadať vo svojich srdciach," hovorí Mišo Hudák, duša mystifikačného projektu, podľa ktorého by Košice mali byť prirodzeným centrom regiónu.

Spisovateľ Peter Jučšák pozoruje veľký rozdiel v nárečí pri návrate domov z Bratislavy. „V Košiciach takmer nepočuť nárečie, kým v Prešove ide naozaj o slovakizovaný jazyk, torzo niekdajšieho nárečia." V Košiciach sa v osemdesiatych či deväťdesiatych rokoch hovorilo spisovne vďaka obrovskému povojnovému prisťahovalectvu. Marta Murárová, ktorá sa do Košíc presťahovala z Martina, bola šokovaná, ako sa v Košiciach hovorí. „Dostala som päťku zo spevu, lebo som nevedela, čo to je ´Neše še Janik na koňu´, keď sme v piatej triede spievali pieseň A od Prešova. Nevedela som, čo je to ´findža´ (hrnček, pohár) a množstvo iných výrazov,“ spomína.

Používanie východoslovenského nárečia či prízvuku je veľmi individuálnou záležitosťou. V niektorých rodinách sa striktne dodržiavala spisovná slovenčina, no zároveň mali k nárečiu pozitívny vzťah. „Myslím si, že východniarčina je omnoho bezprostrednejšia a vtipnejšia ako spisovná slovenčina. V kolektíve rovesníkov sme ju využívali, ak sme chceli zdôrazniť humor." Mnohí Bratislavčania si neuvedomujú, že oproti spisovnej slovenčine majú tiež svoj prízvuk, ktorý navyše považujú za spisovný jazyk.

Historický vývoj slovenského jazyka

Praslovanský jazyk, z ktorého sa vyvinuli všetky slovanské jazyky, existoval približne do 8. až 10. storočia. Slovenčina patrí medzi západoslovanské jazyky. Po páde Veľkej Moravy sa naše územie dostalo pod nadvládu Uhorska, čím začala nová etapa jazykového vývoja. Latinčina sa stala univerzálnym jazykom písomností. V 15. storočí prenikol na územie Slovenska český jazyk. Až do konca 17. storočia neexistovali jednotné pravopisné pravidlá pre slovenské texty. V tomto období sa rozvíjala bohatá ľudová slovesnosť.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Od polovice 18. storočia sa objavili prvé pokusy o kodifikáciu spisovnej slovenčiny. V roku 1787 uzákonil Anton Bernolák prvú spisovnú slovenčinu. V roku 1843 sa o druhé uzákonenie spisovnej slovenčiny zaslúžil Ľudovít Štúr spolu so svojimi spolupracovníkmi. Hlavné rysy kodifikovanej slovenčiny z tohto obdobia používame dodnes.

Maďarizácia a boj za slovenskú identitu

V priebehu 19. storočia sa Slovensko ocitlo pod silným tlakom maďarizácie, ktorá mala za cieľ potlačiť slovenskú jazykovú a kultúrnu identitu. Hlavným nástrojom bolo zavádzanie maďarského jazyka do školstva, administratívy a verejného života. V roku 1875 bola zatvorená Matica slovenská, ktorá bola dovtedy hlavným centrom slovenského kultúrneho a národného života. Štúr a jeho nasledovníci si uvedomovali, že bez vlastného spisovného jazyka bude slovenský národ čoraz zraniteľnejší voči maďarizačnému tlaku. Uzákonenie spisovnej slovenčiny v roku 1843 bolo preto najmä politickým a kultúrnym aktom odporu proti maďarizácii.

Kodifikácia a súčasnosť slovenčiny

V roku 1931 vyšli prvé Pravidlá slovenského pravopisu, ktoré predstavovali základný krok k štandardizácii slovenského jazyka v modernej podobe. Slovenčinou hovorí približne 5 miliónov ľudí. Slovenčina sa delí na tri hlavné skupiny nárečí: západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské. Slovenčina je pre ľudí hovoriacich inými slovanskými jazykmi veľmi dobre zrozumiteľná.

Preklad rakúskych textov do slovenských nárečí

Preklad rakúskych textov do slovenských nárečí je komplexná úloha, ktorá si vyžaduje nielen jazykové znalosti, ale aj hlboké porozumenie kultúrnych a historických kontextov. Znalosť špecifík jednotlivých nárečí je nevyhnutná na to, aby preklad bol autentický a zrozumiteľný pre cieľovú skupinu. Dôležité je zohľadniť nielen slovnú zásobu, ale aj gramatické a štylistické odlišnosti.

Šariština: Príklad špecifického nárečia

Šariština, nárečie používané v regióne Šariš na východnom Slovensku, je odlišná od západoslovenskej reči. Renomovaný historik Ondrej R. Reš tvrdí, že "šarišska je od tišic rokoch rozdilna od zapadoslovenskej reči […] je calkom svojska." Hoci sa záhoráčtina dostala aj na dosky SND, preklad Statkov-zmätkov do šarištiny sa hral len na amatérskej pôde. Šarištinu používajú napríklad členovia Levočskej divadelnej spoločnosti v sérii produkcií nazvaných Džabaniny. Občas zaznie na scéne Divadla Jonáša Záborského v Prešove či v Košiciach.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Príklady použitia nárečí v kultúre

Ander z Košíc aj Milka Zimková síce ešte stále vystupujú po kluboch, ale napríklad vlastnú reláciu v televízii nemajú. Na ich typ humoru nadväzuje istým spôsobom nemálo standupových komikov. Na prejave Gaba Žifčáka, ktorý vystupuje v rámci Silných rečí, cítiť, že pochádza z východu. On sám sa nebál vložiť niekoľko východniarskych výrazov do svojich kníh. „Trocha som potrápil redaktorov, keď som niekde použil slovo, ktoré sa mi zdalo írečité. Šarišské nárečie má veľké množstvo zvukomalebných slov, bolo mi ľúto ich nevyužiť." Podľa Jučšáka by prísne čistenie šarištiny do spisovnej slovenčiny obralo náš jazyk o veľa krásnych slov. V akom inom jazyku sa dá prikázať tráve ´rošni´ a kde inde sa dá drzo ´vidriźňac´ či múdro ´zdohadac´?

Republika východu: Jazykový experiment

V centre Košíc vznikla hispsterská kaviareň s názvom Republika východu, ktorá seba samu označuje za miesto stretávania východniarov. Okrem špecifického jedálneho lístka, ktorý vznikol kombináciou azda všetkých východoslovenských nárečí, si tento lokál vytvoril aj vlastnú mytológiu. Jeho názov odkazuje na neslávnu časť východniarskej histórie, keď sa Viktor Dvorčák pokúsil založiť samostatnú Republiku východu. „Na ďejepíse še to ňeuči, bo to žjadna slava. Možno hvaric, že to aj haňba.“ Jedno však tomuto neslávnemu pokusu pripisujú k dobru. „Dvorčak ňe talentovany polítik, no cicil, že to ina fajta od Slovakov, šicke vychodňare."

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

tags: #rakúsko #preklad #do #slovenčiny #nárečia