Nárok na stravné lístky počas sviatkov: komplexný prehľad

Zabezpečenie stravy pre zamestnancov je základnou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá je zakotvená v Zákonníku práce. Cieľom je zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na stravné lístky, najmä počas sviatkov, a to na základe platnej legislatívy a relevantných predpisov.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie

Podľa § 152 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky právnické a fyzické osoby, ktoré zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľom je každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za porušenie pracovnoprávnych predpisov, za ktoré môže inšpektorát práce uložiť zamestnávateľovi pokutu až do výšky 100 000 € podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.

Podmienky vzniku nároku na stravovanie

Právny nárok na zabezpečenie stravovania majú zamestnanci zamestnávateľa, ktorí sú v pracovnom pomere, t. j. v rámci rozvrhnutej pracovnej zmeny podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce.

Podmienkou pre uplatnenie nároku zamestnanca na stravovanie je, aby v rámci jednej pracovnej zmeny odpracoval viac ako 4 hodiny. Táto skutočnosť sa zisťuje z evidencie dochádzky zamestnanca. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Zákonník práce neustanovuje podmienku trvania súvislého výkonu práce, preto zamestnancovi vznikne nárok na zabezpečenie stravovania aj v prípade, ak bol výkon práce na pracovisku prerušený, napr. z dôvodu vyslania na pracovnú cestu, z dôvodu prekážok v práci alebo vplyvom práce v delených pracovných zmenách a pod., ak súhrn celkového času výkonu práce v rámci tej istej pracovnej zmeny je dlhší ako štyri hodiny.

Zamestnancovi nevznikne právny nárok na zabezpečenie stravovania napr. za čas práce nadčas (§ 97 ods. 1 Zákonníka práce) z dôvodu, že nevykonával prácu v rámci riadnej pracovnej zmeny. Nárok by mu vznikol iba vtedy, ak by zamestnávateľ využil možnosť rozšírenia poskytovania stravovania podľa § 152 ods. 8 písm. c).

Paragraf 152 Zákonníka práce sa nevzťahuje na osoby vykonávajúce prácu u zamestnávateľa na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, resp. dohody o brigádnickej práci študentov.

Zamestnávateľ môže upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie aj počas dní, kedy nesplnia podmienku odpracovať v rámci pracovnej zmeny viac ako 4 hodiny, a to napr. počas dovolenky, prekážok v práci - na strane zamestnanca, na strane zamestnávateľa, inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci (napr. z dôvodu sviatku, pre ktorý zamestnanec nemohol pracovať, pre čerpanie náhradného voľna, pre dočasnú pracovnú neschopnosť zamestnanca a pod.).

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie niekoľkými spôsobmi:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

• Poskytnutím jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja vo vlastnom stravovacom zariadení.
• Poskytnutím jedného teplého hlavného jedla v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.
• Prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (napr. stravné lístky alebo stravovacie poukážky).
• Poskytnutím finančného príspevku na stravovanie v prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť stravovanie iným spôsobom.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

Zamestnávateľ musí zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách. Zamestnancovi musí byť jedlo poskytnuté počas rozvrhnutej pracovnej zmeny, a to bez ohľadu na to, či ide o rannú zmenu, popoludňajšiu zmenu alebo nočnú zmenu. Zabezpečovať stravovanie zamestnancov je teda možné len v reálnom čase, v ktorom zamestnanec splnil podmienky pre vznik nároku na stravovanie; tento princíp vylučuje možnosť „spätného“ poskytovania stravy, čo sa vzťahuje aj na dodatočné poskytnutie stravných lístkov alebo stravovacích poukážok.

Poskytovaná strava musí byť podaná vo forme najmä teplého hlavného jedla. Hlavné jedlo by malo byť podávané ako teplé jedlo, avšak v rámci ponuky viacerých jedál nie je vylúčená ani možnosť výnimočne podávať aj studené jedlá, napr. zeleninové šaláty, ovocné taniere a pod. Súčasťou poskytnutej stravy musí byť aj vhodný nápoj. Pojem „vhodný nápoj“ nie je v právnych predpisoch definovaný, ale v nadväznosti na zákaz používania alkoholických nápojov je zrejmé, že vhodným nápojom môže byť len nealkoholický nápoj (napr. čaj, ochutená malinovka, káva, mlieko, prípadne iný vyhovujúci nápoj - napr. pitná voda).

Strava musí byť podaná priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Posúdiť, či je stravovanie zabezpečené v dostatočnej blízkosti pracoviska, je možné len podľa skutočných podmienok stravovania. V zásade by malo platiť, aby strava bola zabezpečená v mieste, ktoré je najviac v takej vzdialenosti od pracoviska, aby sa zamestnanec po opustení pracoviska a po skonzumovaní stravy stihol vrátiť na pracovisko v rámci prestávky na odpočinok a jedenie (§ 91 Zákonníka práce). Tieto podmienky sú všeobecne záväzné a musia byť preto splnené bez ohľadu na formu alebo spôsob zabezpečenia stravovania zamestnancov.

Ak má zamestnávateľ čo i jedného zamestnanca v pracovnom pomere a ak tento zamestnanec splní ustanovenú podmienku pre vznik nároku na zabezpečenie stravovania (výkon práce v rámci rozvrhnutej pracovnej zmeny viac ako 4 hodiny), zamestnávateľ je povinný podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce zabezpečiť mu stravovanie. Zamestnávateľ môže umožniť stravovať sa zamestnancovi, ktorý zastupuje neprítomného zamestnanca a odpracuje napr. ucelenú nadčasovú zmenu alebo odpracuje nadčasovú zmenu počas soboty, nedele a pod., t. j. odpracuje zmenu mimo rámca svojej rozvrhnutej riadnej pracovnej zmeny. Zamestnávateľ môže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie. Tento okruh osôb nie je Zákonníkom práce obmedzený, preto z možnosti rozšírenia nie sú vylúčené žiadne fyzické osoby.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Finančný príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce, ak:

• Podmienky výkonu práce na pracovisku vylučujú zabezpečenie stravovania (napr. ak zamestnanec vykonáva práce, ktoré nemožno prerušiť).
• Zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce.
• Zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom.
• Ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, lebo by to bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.
• Ak nejde o uvedené prípady a zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo zmluvnom stravovacom zariadení, je povinný umožniť zamestnancovi výber medzi stravovacími poukážkami a účelovým finančným príspevkom na stravovanie.

Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 prvej vety Zákonníka práce, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce.

Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Zamestnávateľ na základe výberu zamestnanca zabezpečuje zamestnancovi stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v sume podľa § 152 ods.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie

Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % z ceny jedla. Táto suma však nemôže byť vyššia, ako je 55 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z.

Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom sprostredkovateľa stravovacích služieb, podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 - 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z.

Výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie je ustanovená ako príspevok na jedno hlavné jedlo. Paragraf 152 ods. 3 ZP stanovuje maximálnu (hornú) hranicu príspevku, ktorá predstavuje 55 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o cestovných náhradách“) a z neho vyplývajúce opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného.

Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného. Zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme; to neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné (§ 152 ods. 5 Zákonníka práce).

Príspevok zo sociálneho fondu

Zamestnávateľ okrem vymenovaných príspevkov poskytuje zamestnancom aj príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ v rámci svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi [§ 7 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde].

Stravovanie počas sviatkov

Zamestnanci pracujúci v nepretržitej prevádzke majú často pracovné zmeny aj počas sobôt, nedieľ a sviatkov. Ak títo zamestnanci odpracujú počas takejto zmeny viac ako štyri hodiny, zamestnávateľ je povinný im zabezpečiť stravovanie. To znamená, že nárok na stravný lístok vzniká aj počas sviatku, ak sú splnené podmienky Zákonníka práce, najmä odpracovanie viac ako 4 hodín.

Daňové aspekty stravovania

Príspevky na stravovanie zamestnancov sú z pohľadu zamestnávateľa limitovaným daňovo uznaným výdavkom (§ 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov) v rozsahu, v akom zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce.

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov si môžu do daňových výdavkov uplatniť náklady vynaložené na stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku najviac v rozsahu a vo výške na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov sa za príjem zamestnanca nepovažuje hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu. Na hodnotu nepeňažného plnenia, alebo jeho časti nemožno uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP. Pri zabezpečení stravovania takouto formou je v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, pri hodnote stravy, ktorú možno oslobodiť od dane z príjmov, odkaz na hodnotu ustanovenú osobitným predpisom. Osobitným predpisom je napr. § 152 Zákonníka práce.

Povinný príspevok zamestnávateľa, ktorým prispieva zamestnancovi na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce je limitovaný. Je to suma najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného.

Zodpovednosť zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 152 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nesplnenie tejto povinnosti je porušením pracovnoprávnych predpisov. Kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vykonáva inšpektorát práce, ktorý môže za takéto porušenie predpisov uložiť pokutu zamestnávateľovi až do výšky 100 000 € podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.

Časté otázky a odpovede

• Otázka: Majú zamestnanci pracujúci v nepretržitej prevádzke nárok na stravovanie počas sviatkov?
  • Odpoveď: Áno, ak títo zamestnanci odpracujú počas zmeny pripadajúcej na sviatok viac ako štyri hodiny, zamestnávateľ je povinný im zabezpečiť stravovanie.
• Otázka: Na koľko stravných lístkov má zamestnanec nárok, ak pracuje v priemere 15 zmien po 11,5 hodiny mesačne?
  • Odpoveď: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie vo všetkých zmenách, v ktorých zamestnanec odpracoval viac ako 4 hodiny. Ak kolektívna zmluva upravuje nárok na ďalší stravný lístok pri zmene dlhšej ako 11 hodín, zamestnanec má nárok na 2 stravné lístky za zmenu.
• Otázka: Má zamestnanec nárok na stravné lístky počas dovolenky alebo dočasnej pracovnej neschopnosti?
  • Odpoveď: Zamestnanec nemá nárok na stravné lístky za dni, počas ktorých nevykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Zamestnávateľ však môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky a poskytovať stravovanie aj počas týchto dní.
• Otázka: Aké sú daňové aspekty príspevku na stravovanie?
  • Odpoveď: Príspevky na stravovanie zamestnancov sú z pohľadu zamestnávateľa limitovaným daňovo uznaným výdavkom v rozsahu, v akom sú upravené v § 152 Zákonníka práce.

tags: #nárok #na #stravné #lístky #počas #sviatkov