
V súčasnosti, keď sa čoraz viac spoločností a živnostníkov (SZČO) uchyľuje k práci z domu, či už príležitostne alebo pravidelne, je dôležité rozumieť pravidlám a možnostiam, ktoré sa týkajú stravovania a stravných lístkov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o stravovaní zamestnancov a SZČO, s dôrazom na prácu z domu a zmeny, ktoré priniesla novela Zákonníka práce. Cieľom je objektívne informovať o platných skutočnostiach a poukázať na rozdiely vo výhodnosti jednotlivých možností prispievania na stravovanie.
Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov pracujúcich na pracovný pomer, ak sú splnené podmienky stanovené v zákone č. 311/2001 Z. z. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na agentúry dočasného zamestnávania voči dočasne prideleným zamestnancom.
Nárok na poskytnutie stravy vzniká zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže poskytnúť aj ďalšie teplé hlavné jedlo.
Zamestnávateľ prispieva na stravu v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z.
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie viacerými spôsobmi:
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov, avšak zmena je možná aj skôr, ak je to dobrovoľná voľba oboch strán.
Ustanovenie § 152 ods. 8 Zákonníka práce definuje výšku finančného príspevku na stravovanie. Stravovanie by malo zodpovedať zásadám správnej výživy, avšak Zákonník práce neupravuje kontrolu dodržiavania tejto zásady pri finančnom príspevku.
Stravné lístky majú v súčasnosti formu elektronickej stravovacej karty. Výnimkou je prípad, kedy použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme nie je možné počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti.
Pri stravných lístkoch sa často stávalo, že z ich hodnoty sa nevydávalo. Napríklad, ak obed stál 8 € a zamestnanec použil dva lístky v hodnote 4,50 €, v reštaurácii mu spravidla 1 € nevydali.
SZČO si môžu uplatniť stravné ako daňový výdavok, čím si znižujú základ dane a daň z príjmu. Uplatnenie stravného upravujú dve rozdielne ustanovenia zákona o dani z príjmov (ZDP) v závislosti od toho, či ide o stravné za každý odpracovaný deň alebo o stravné v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
V zmysle § 19 ods. 2 písm. p) ZDP je stravné daňovo uznateľné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z., ak SZČO súčasne nemá nárok na príspevok na stravovanie v súvislosti s výkonom závislej činnosti (ako zamestnanec) alebo neuplatňuje výdavky na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP.
V zmysle § 19 ods. 2 písm. e) ZDP sú daňovo uznateľné výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva (napr. pracovná cesta).
Ide o maximálnu sumu daňovo uznaného výdavku na stravné SZČO za každý odpracovaný deň. Táto suma môže byť nižšia, ak si SZČO kúpi stravné lístky v nižšej menovitej hodnote alebo predloží doklad o nákupe teplého hlavného jedla v nižšej sume.
V súvislosti s pandémiou a inými faktormi sa práca z domu stala bežnou praxou. Zákonník práce pojem "home office" nedefinuje, ale pozná domácku prácu a teleprácu (§ 52 Zákonníka práce). Home office môžeme definovať ako príležitostnú prácu z domu, ktorá je vykonávaná so súhlasom zamestnávateľa.
Domácka práca je pravidelná práca vykonávaná z domácnosti zamestnanca. Telepráca je domácka práca, pri ktorej sa využívajú informačné technológie.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Zamestnávateľ nemôže jednostranne nariadiť domácku prácu. Ak zamestnanec nesúhlasí so zmenou pracovnej zmluvy, zamestnávateľ musí postupovať v súlade so Zákonníkom práce a posúdiť to ako prekážku na strane zamestnávateľa, za čo patrí zamestnancovi náhrada mzdy.
Zamestnanec, ktorý vykonáva home office alebo domácku prácu, má nárok na stravné. Zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce, ak mu nezabezpečí jedno teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja alebo ak by bolo zabezpečenie stravovania jedlom v rozpore s povahou vykonávanej domácej práce.
Pri rozhodovaní o forme stravovania pre zamestnancov pracujúcich z domu je dôležité zvážiť niekoľko faktorov:
Vzhľadom na Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa s účinnosťou od 1. 12. 2025 menia sumy stravného pri pracovných cestách, čo ovplyvňuje aj hodnotu gastrolístkov a výšku príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov.