Účinok protestu prokurátora na vykonateľnosť rozhodnutia

S narastaním úloh spätých s budovaním rozvinutej demokratickej spoločnosti sa zákonite zvyšuje aj úloha práva, ktoré je dôležitým nástrojom úpravy žiaducich spoločenských vzťahov, kontroly zákonnosti a právnej istoty občanov. Právo ukladá subjektom - fyzickým osobám (jednotlivcom) a právnickým osobám povinnosti a poskytuje práva (oprávnenia). Ochrana práv subjektov práva pred nezákonnými zásahmi a postupmi je zabezpečená celým radom právnych záruk ochrany práva.

Právne záruky ochrany práva možno charakterizovať ako právom ustanovené spôsoby zabezpečenia realizácie práva štátnymi orgánmi. Realizácia práva predstavuje uskutočňovanie platného práva v právnych vzťahoch medzi subjektmi práva, v ktorých tieto subjekty práva vystupujú ako nositelia oprávnení, právnych povinností a právomocí. Uskutočňuje sa pri aplikácii práva.

Proces aplikácie práva je procesným právom upravený postup štátnych orgánov s príslušnou právomocou a kompetenciou pri konaní, dokazovaní, rozhodovaní, preskúmavaní a výkone ich rozhodnutí. Na základe procesného práva sa uskutočňuje ochrana akéhokoľvek hmotného práva. Práve na základe procesného práva dochádza k realizácii objektívneho hmotného práva v konkrétnom prípade prostredníctvom rozhodnutí správneho orgánu alebo súdu.

Rozhodnutie je konečným štádiom správneho konania (súdneho konania), v ktorom je vyjadrený účel a zmysel celého rozhodovacieho procesu. Z hľadiska právnej povahy je rozhodnutie individuálny právny akt, ktorým sa ustanoveným právnym postupom zasahuje do právneho postavenia konkrétnych fyzických a právnických osôb. Rozhodnutím sa buď určitý stav, právo alebo povinnosť zakladá, mení alebo ruší, alebo sa ním vyhlasuje priznanie práva, nepriznanie práva, uloženie povinnosti, zmena práva alebo povinnosti, odňatie práva. Ide o záväzný akt správneho orgánu.

Rozhodnutie má voči svojmu adresátovi právne účinky a adresát je povinný toto rozhodnutie rešpektovať, a to aj v prípade, ak by bolo vecne nesprávne alebo nezákonné. Vyplýva to z tzv. prezumpcie (z predpokladu) správnosti vydávaných rozhodnutí, čo znamená, že na každé vydané rozhodnutie správneho orgánu je potrebné nazerať vždy ako na rozhodnutie bez vád tak dlho, pokiaľ nie je nahradené iným rozhodnutím. Na nápravu rozhodnutí správnych orgánov, pri ktorých vznikli pochybnosti o ich vecnej správnosti a zákonnosti, s cieľom overiť, či rozhodnutia skutočne takýto nedostatok vykazujú, zákonodarca zakotvil právne prostriedky, ktorými disponuje účastník konania.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o dovolaní

Opravné prostriedky v správnom konaní

Na konanie o obnove konania sa použijú ustanovenia § 62 až 64 správneho poriadku a na konanie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania ustanovenia § 65 až 68 správneho poriadku. Pričom v konaniach o opravných prostriedkoch sa uplatnia špeciálne ustanovenia zákona stanovené pre konanie úradu na prvom stupni. Ide o ustanovenia týkajúce sa identifikácie účastníkov konania pre jednotlivé druhy konania, oznámenia zmeny týkajúcej sa predmetu konania, poučovacej povinnosti, tretích strán, doručovania, lehoty na rozhodnutie, zastavenia konania a výzvy.

Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok

Obnova konania je mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov. Dôvodom pre takýto spôsob preskúmania je nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo porušenie takých procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania.

Podmienky obnovy konania:

• existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania.
• neexistencia dôvodov, pre ktoré je obnova konania neprípustná.
• vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť buď vôbec, lebo ich v tom čase nepoznal, alebo preto, lebo ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť.
• rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.
• nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní. Tieto zákonné podmienky musia byť splnené súčasne. Nesprávnym postupom správneho orgánu, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, sa rozumie, ak sa účastníkovi vôbec odoprelo toto jeho postavenie alebo mu nebola daná možnosť uplatniť svoje práva alebo právom chránené záujmy.
• rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. Nepravdivými dôkazmi sú najmä nepravdivé a neúplné svedecké výpovede, falšované listiny, nepravdivé čestné vyhlásenie a pod. Na uplatnenie dôvodu, že rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, je rozhodujúci právoplatný rozsudok súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, t.j.

Obnova konania je možná nielen na návrh účastníka konania, ale aj na základe vlastného podnetu správneho orgánu. Správny orgán obnovu konania nariaďuje. Aj pre nariadenie obnovy konania zo strany správneho orgánu musí byť splnený aspoň jeden zo zákonných dôvodov. Navyše musí byť splnená podmienka všeobecného záujmu, pričom táto skutočnosť musí byť v rozhodnutí špecificky odôvodnená. Všeobecným záujmom sa rozumie verejný záujem, t.j. záujem, ktorý sú správne orgány povinné presadzovať vo svojej činnosti a ktorý vyplýva z obsahu a cieľov platnej hmotnoprávnej úpravy v oblasti výkonu verejnej správy.

Obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni, t.j. úrad ako I. stupňový orgán alebo Rada úradu ako II. Správny orgán v rámci konania o povolení obnovy skúma, či existujú zákonné dôvody na obnovu konania, či bol návrh uplatnený včas a oprávneným subjektom (ak nejde o obnovu nariadenú z vlastného podnetu úradu). Výsledkom tohto skúmania je rozhodnutie, ktorým sa obnova konania buď povolí, alebo sa návrh zamietne. V tomto štádiu ešte nedochádza k rozhodovaniu vo veci.

Prečítajte si tiež: Doložka "bez protestu" v zmenkovom práve

Návrh na obnovu konania alebo nariadenie obnovy konania musí byť urobené v zákonnej lehote a to trojmesačnej subjektívnej, najneskôr však v trojročnej objektívnej lehote. Začiatok plynutia trojmesačnej subjektívnej lehoty sa viaže na okamih, keď sa účastník dozvedel o zákonných dôvodoch na obnovu konania. Uvedená subjektívna lehota však nemôže prekročiť objektívnu lehotu. Začiatok plynutia trojročnej lehoty je daný dňom právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu.

Prvé štádium obnovy konania sa končí rozhodnutím, ktorým sa obnova konania buď povolí/nariadi alebo zamietne. Ak sa obnova konania zamietla, druhé štádium, t.j. meritórne rozhodnutie vo veci už nenastupuje. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa obnova konania povoľuje/nariaďuje alebo zamieta, je prípustné.

Len čo sa príslušný správny orgán dozvie o právoplatnosti rozhodnutia o povolení/nariadení obnovy, je povinný začať nové konanie, a to bez nejakého ďalšieho návrhu. I. stupňový orgán (úrad) je príslušný na konanie, ak sa dôvod obnovy týka len jeho rozhodnutia, alebo sa dôvod obnovy týka tak rozhodnutia I. stupňového, ako aj rozhodnutia odvolacieho orgánu (Rady úradu). Výsledkom obnoveného konania je nové rozhodnutie, ktorým sa pôvodné rozhodnutie vždy zrušuje.

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadnym opravným prostriedkom. Predpokladom na uplatnenie predmetného opravného prostriedku je právoplatnosť rozhodnutia. Z vlastného podnetu môže rozhodnutie preskúmať len orgán nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ak ide o preskúmanie rozhodnutia v prípade externého podnetu, rozhodnutie preskúmava zásadne tiež orgán vyššieho stupňa.

Existuje výnimka, kedy je možnosť preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo strany I. stupňového orgánu. Musia však byť splnené nasledovné podmienky - I. stupňový orgán dostal od účastníka podnet na preskúmanie rozhodnutia, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť na I. stupni (ide o prípady, kedy I. stupňové rozhodnutie nebolo napadnuté rozkladom, keď účastník vzal svoj rozklad späť), nezákonnosť I. stupňového rozhodnutia a pri zmene alebo zrušení preskúmavaného rozhodnutia sa podnetu účastníka vyhovie v celom rozsahu a ak sa rozhodnutie týka aj ďalších účastníkov, títo s navrhovaným postupom súhlasia.

Prečítajte si tiež: Význam Vlastnej Zmenky

Z režimu preskúmavania rozhodnutí mimo odvolacieho konania zákon vylučuje tie rozhodnutia, ktorými bol účastníkom udelený súhlas na občianskoprávne alebo pracovnoprávne úkony, alebo ktorými sa rozhodlo vo veci osobného stavu. Správny poriadok ustanovuje trojročnú lehotu, ktorá plynie od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a jej márnym uplynutím zo zákona zaniká právomoc správneho orgánu zrušiť alebo zmeniť takéto rozhodnutie mimo odvolacieho konania. Táto trojročná lehota nie je limitujúca pre rozhodovanie správneho orgánu mimo odvolacieho konania, nie je preto potrebné, aby rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto konania, nadobudlo právoplatnosť do troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Predmetná lehota sa viaže na začatie mimo odvolacieho konania, v tejto lehote však nemusí byť o veci aj rozhodnuté.

Protest prokurátora a jeho účinok

Protest prokurátora je prostriedkom dozoru, ktorým možno vyvolať preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ale nie priamo jeho zmenu alebo zrušenie. Podanie protestu prokurátora sa neviaže na návrh. Ak prokurátor zistí, že bol porušený zákon, je povinný podať protest. Prokurátorský protest sa podáva na orgán, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal. Tento orgán môže svoje rozhodnutie zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Uvedený orgán však takto môže postupovať len vtedy, ak protestu úplne vyhovie.

Posúdenie otázky, či správny orgán úplne vyhovel protestu alebo nie, je dané rozsahom návrhov prokurátora, o ktorých sa musí rozhodnúť. Konanie o proteste musí byť ukončené rozhodnutím. Správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté, môže rozhodnúť len tak, že protestu úplne vyhovie (buď dôjde k zrušeniu rozhodnutia alebo ho nahradí novým rozhodnutím). Naproti tomu orgán najbližšie vyšší môže rozhodnúť tak, že protestu vyhovie alebo nevyhovie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa protestu prokurátora nevyhovelo, môže prokurátor podať nový protest. Ak sa protestu prokurátora vyhovelo, rozhodnutie sa zrušilo a vec sa vrátila orgánu, ktorého rozhodnutím sa porušil zákon.

Zákon o prokuratúre ráta aj s možnosťou nečinnosti správneho orgánu pri podaní protestu prokurátora. V takom prípade po uplynutí príslušnej lehoty je prokurátor oprávnený podať protest na orgáne nadriadenom alebo dozorujúcom. Proti každému rozhodnutiu v konaní o proteste prokurátora je účastníkovi priznaná možnosť podať odvolanie.

Späťvzatie protestu prokurátora a práva účastníka konania

Najvyšší správny súd SR sa vo svojom rozhodnutí venoval otázke prieskumu uznesenia, ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia protestu prokurátora.

Právne vety:

Protest prokurátora je právnym aktom, na základe ktorého môže orgán verejnej správy, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie protestu nemá vplyv na formálnoprávnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t.j. rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu nevyhovel, nie je samo o sebe rozhodnutím vo veci samej.

Aj Ústavný súd dospel k záveru, že späťvzatie protestu prokurátora nemá povahu vybavenia podnetu, ale výlučného dispozičného úkonu prokurátora, ktorý tento úkon naviac ani nemusí odôvodňovať.

Konanie vo veciach sociálneho poistenia

Konanie vo veciach sociálneho poistenia (ďalej len „konanie“) je upravené osobitným zákonom, a to zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorý v § 172 ods. 1 úplne vylučuje použitie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), t. j. všeobecného právneho predpisu o správnom konaní. Zákon o sociálnom poistení ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania, v ktorej je zohľadnený špecifický charakter nositeľa tohto poistenia, t. j. Sociálnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie. V konaní sú procesné postupy a pravidlá upravené osobitne, a to odlišne od správneho poriadku. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa v konaní postupuje výlučne podľa zákona o sociálnom poistení.

Konanie sa člení na dávkové konanie a nedávkové konanie. Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach, a to o nemocenských dávkach, o dôchodkových dávkach, o úrazových dávkach, o dávke garančného poistenia a o dávke v nezamestnanosti.

Na konanie v rozsahu upravenom zákonom o sociálnom poistení sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne, ktorými sú pobočky Sociálnej poisťovne a ústredie Sociálnej poisťovne. Zákon o sociálnom poistení taxatívne vymedzuje, v ktorých veciach sociálneho poistenia rozhodujú pobočky Sociálnej poisťovne, pričom pobočky Sociálnej poisťovne plnia vždy funkciu prvostupňového orgánu (§ 178). Pobočky Sociálnej poisťovne rozhodujú napríklad o nemocenských dávkach, o dávke garančného poistenia, o dávke v nezamestnanosti, o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále, o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.

Funkciu prvostupňového orgánu plní aj ústredie Sociálnej poisťovne, ale len v tých veciach, ktoré sú taxatívne určené zákonom o sociálnom poistení. Predovšetkým ide o rozhodovanie o dôchodkových dávkach, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente. Ústredie Sociálnej poisťovne plní aj funkciu druhostupňového orgánu, t. j. rozhoduje v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovali v prvom stupni pobočky Sociálnej poisťovne.

Účastník konania je vymedzený všeobecne. Účastníkom konania nie je Sociálna poisťovňa, ktorá rozhoduje vo veciach upravených zákonom o sociálnom poistení. Účastník konania koná samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť. Spôsobilosť byť účastníkom konania (spôsobilosť mať práva a povinnosti) vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho. Procesná spôsobilosť fyzickej osoby ako účastníka konania, t. j. spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v konaní vo veciach sociálneho poistenia, vzniká dovŕšením 15. roku veku (§ 27 ods. 2). Účastník konania, ktorý nemá procesnú spôsobilosť, musí byť v konaní povinne zastúpený. Za právnickú osobu konajú tí, ktorí sú na to oprávnení zo zmluvy o zriadení právnickej osoby, zakladacej listiny alebo zo zákona (štatutárny orgán).

Dávkové konanie, t. j. konanie o priznanie dávky, sa podľa zákona o sociálnom poistení začína spravidla na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatňuje nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Za fyzickú osobu, ktorá zo zdravotných dôvodov nie je schopná sama podať žiadosť o dávku, môže na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tejto fyzickej osoby podať písomnú žiadosť iná fyzická osoba, ak je spôsobilá na právne úkony. V princípe sa žiadosť o priznanie dávky podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, pričom poistenec je zároveň povinný preukázať rozhodujúce skutočnosti relevantným spôsobom, ktorý určí Sociálna poisťovňa.

Žiadosť o začatie dávkového konania sa v zásade podáva v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá si uplatňuje nárok na dávku a nárok na jej výplatu. Ak fyzická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu a nárok na ich výplatu, nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, žiadosť o začatie dávkového konania sa podáva na ústredí.

Nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Fyzická osoba podáva žiadosť o začatie nedávkového konania v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu. Konanie začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je ovládané zásadou oficiality. Spravidla ide o konanie, ktoré Sociálna poisťovňa zavŕši vydaním rozhodnutia vo veci predpísania dlžného poistného na sociálne poistenie fyzickej osobe (napr. povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe) alebo právnickej osobe (zamestnávateľovi, ktorý neuhradil poistné na sociálne poistenie v súlade so zákonom o sociálnom poistení).

Výsledkom nedávkového konania, ktoré sa začalo z podnetu pobočky Sociálnej poisťovne, môže byť aj rozhodnutie vo veci uloženia pokuty za nedodržanie povinností ustanovených zákonom o sociálnom poistení alebo rozhodnutie vo veci predpísania penále za nesplnenie povinnosti odvádzať riadne a včas poistné na sociálne poistenie. Dôvodom na uloženie pokuty môže byť napríklad nepredkladanie mesačných výkazov poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v lehote ustanovenej zákonom zo strany zamestnávateľa, oneskorené odhlásenie sa z registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne, neprihlásenie zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v súlade s platnou právnou úpravou.

V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby môže byť dôvodom na uloženie pokuty a následné rozhodnutie vo veci porušenie povinnosti predložiť príslušnej pobočke do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok, nesplnenie povinnosti prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

Deň začatia konania je skutočnosť rozhodujúca pre plynutie lehoty na rozhodnutie. Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou (§ 185 ods. 1).

Podaním sa rozumie každý procesný úkon, ktorý uskutoční fyzická osoba alebo právnická osoba voči organizačnej zložke Sociálnej poisťovne v konaní. V užšom slova zmysle sa pod pojmom podanie rozumie návrh na začatie konania vo veci. Môže ísť o návrh na začatie prvostupňového konania, o návrh na začatie odvolacieho konania, kedy sa podanie nazýva odvolanie, respektíve opravný prostriedok, ako aj o návrh na obnovu konania. V širšom slova zmysle pojem podanie vyjadruje rozličné podania, teda podania, ktoré neobsahujú návrh vo veci ako napríklad oznámenie skutočností nasvedčujúcich vylúčenie zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, vzatie návrhu na začatie konania späť, žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, návrh na prerušenie konania, vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia.

Za predpokladu, že sa nevyžaduje predloženie podania na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, je možné urobiť podanie viacerými spôsobmi. Podanie sa posudzuje podľa obsahu. V rámci konania dochádza k realizácii rôznych právnych úkonov tak zo strany organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ako aj účastníkov konania. So začiatkom konania zákon o sociálnom poistení spája vznik procesných práv a povinností účastníkov konania. Všetci účastníci konania majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Zákon o sociálnom poistení ukladá účastníkom konania povinnosť spolupracovať s organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne počas celého konania.

Základným procesným právom, ktoré zákon o sociálnom poistení priznáva účastníkom konania a ich zástupcom, je nazeranie do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie okrem údajov o zdravotnom stave účastníka konania, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak. Navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení je nielen právom, ale povinnosťou účastníka konania. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Zákon o sociálnom poistení ukladá organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Hodnotenie dôkazov je vecou úvahy organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá posudzuje, či sa určitá skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo treba vykonať ďalšie. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne zhodnotí výsledky vykonaných dôkazov, a to každý dôkaz osobitne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Zhodnotenie dôkazov je potrebné v rozhodnutí odôvodniť.

Pred vydaním rozhodnutia je organizačná zložka Sociálnej poisťovne povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Uvedené je vyjadrením zásady materiálnej pravdy, ktorá sa v konaní najvýraznejšie uplatňuje v štádiu zisťovania podkladov pre rozhodnutie. Získavanie podkladov pre rozhodnutie predstavuje súhrn procesných úkonov od začatia konania až po vydanie konečného rozhodnutia. Podkladmi pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, skutočnosti všeobecne známe a skutočnosti známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Nedostatky týkajúce sa zistenia skutočného stavu veci môžu byť dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne odvolacím orgánom, môžu byť dôvodom pre obnovu konania, ako aj dôvodom pre zrušenie právoplatného rozhodnutia odvolacieho orgánu, t. j. ústredia Sociálnej poisťovne, súdom. Je potrebné v tejto súvislosti upozorniť, že porušenie procesného ustanovenia zákona o sociálnom poistení nemusí byť „automaticky“ dôvodom na zrušenie rozhodnutia. V právnej praxi sa uplatňuje zásada, že na vady procesného postupu sa pri preskúmavaní rozhodnutí prihliada len v prípade, ak tieto vady mohli mať vplyv na zákonnosť obsahu vydaného rozhodnutia. Porušenie hmotnoprávnych ustanovení zákona zo strany organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je vždy dôvodom pre jeho zmenu alebo zrušenie odvolacím orgánom, respektíve dôvodom pre jeho zrušenie súdom.

Zavŕšením konania vo veciach sociálneho poistenia je vydanie meritórneho rozhodnutia, t. j. rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie vo veci je vždy rozhodnutie o práve alebo povinnosti hmotnoprávnej povahy a je pre adresáta (účastníka konania) záväzné. Konanie vo veciach sociálneho poistenia sa môže skončiť aj vydaním tzv. procesného rozhodnutia ako napríklad rozhodnutia o zastavení konania.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná zastaviť konanie, ak vznikne niektorý z dôvodov taxatívne ustanovený v zákone o sociálnom poistení. Dôvodom na zastavenie konania je napríklad skutočnosť, že účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania, odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Konanie sa zastaví aj v tom prípade, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne. O zastavení konania organizačná zložka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie v písomnej forme. Rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva, ak sa konanie zastaví z dôvodu úmrtia poistenca.

Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti, ktorými sú výrok, odôvodnenie a poučenie. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci a je jadrom celého rozhodnutia. Odôvodnenie býva zvyčajne najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. Zmyslom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Všetky rozhodnutia vo veciach upravených zákonom o sociálnom poistení sa v zásade vydávajú písomne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná rozhodnúť vo veciach sociálneho poistenia najneskôr do 60 dní od začatia konania. Lehotu je možno predĺžiť len v mimoriadne zložitých prípadoch.

tags: #ucinok #protestu #prokuratora #na #vykonatelnost