
Stravovanie zamestnancov je dôležitou súčasťou pracovných podmienok a zamestnávatelia majú povinnosti týkajúce sa zabezpečenia stravy pre svojich pracovníkov. Tento článok sa zameriava na nárok na stravné lístky pri 12-hodinovej pracovnej zmene, pričom zohľadňuje platnú legislatívu a aktuálne sumy stravného.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávajú prácu viac ako štyri hodiny. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 152 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny.
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie niekoľkými spôsobmi:
Ak zamestnávateľ nemá vlastné stravovacie zariadenie, môže zabezpečiť stravovanie aj formou donášky teplého jedla. Zákon nevyžaduje, aby ste jedlo konzumovali v jedálni - stačí, ak máte vhodné priestory na konzumáciu (napr. kuchynka). Dôležité je, aby ste mali možnosť získať teplé hlavné jedlo počas pracovnej zmeny.
Zamestnancovi na pracovnej ceste patrí tzv. stravné, čo predstavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za jeho stravu počas trvania pracovnej cesty. Zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa. Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje. Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne. Ak zamestnanec počas jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní vykoná viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu. Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajky, obed a večera.
Pri 12-hodinovej pracovnej zmene je situácia nasledovná:
Minimálna hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla prípadne z ceny stravovacej poukážky.
Ak zamestnanec pracuje na 12-hodinovú zmenu, má nárok na stravný lístok v minimálnej hodnote 6,60 €. Zamestnávateľ mu na tento lístok musí prispieť minimálne sumou, ktorá predstavuje 55 % z ceny jedla, najviac však sumou 4,84 €.
Ak zamestnávateľ neposkytuje stravovacie poukážky, je povinný umožniť zamestnancovi vybrať si medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravovanie. Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie iným zamestnancom so stravnými lístkami.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Od 1. apríla 2025 je teda suma finančného príspevku na stravovanie minimálne 3,63 eura (55 % z 6,60 eura) a maximálne 4,84 eura (55 % z 8,80 eura).
Ak je zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu, platia špecifické pravidlá pre poskytovanie stravného. Zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín. Výška stravného závisí od dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni:
Ak má zamestnanec na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu (raňajky, obed a večera), zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zabezpečené len čiastočné stravovanie, stravné sa mu kráti o príslušné percento:
Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.
Ak zamestnanec mešká do práce, môže to mať vplyv na jeho nárok na stravné. Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávajú prácu viac ako štyri hodiny. Ak meškanie spôsobí, že zamestnanec odpracuje menej ako štyri hodiny, nárok na stravné mu nevzniká.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Ak zamestnávateľ neposkytuje stravu alebo stravné lístky, je potrebné ho vyzvať doporučeným listom k náprave. V prípade, že zamestnávateľ nereaguje, je možné obrátiť sa na príslušný inšpektorát práce.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách, teda aj v nočnej smene.