Má zamestnanec na home office nárok na stravné lístky? Kompletný prehľad

Home office sa stal bežnou súčasťou pracovného života mnohých zamestnancov. So zmenou pracovného prostredia však vznikajú otázky týkajúce sa nárokov zamestnancov, vrátane stravného. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na stravné lístky pri práci z domu, a to aj s ohľadom na legislatívne zmeny účinné od 1. apríla 2025.

Definícia práce z domu (home office)

Zákonník práce nepozná pojem "home office", ale upravuje domácku prácu a teleprácu v § 52 zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce“).

• Domácka práca je definovaná v § 52 ods. 1 ako práca, ktorú zamestnanec vykonáva pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste a pracovný čas si sám rozvrhuje.
• Telepráca je definovaná v § 52 ods. 2 ako práca, ktorú zamestnanec vykonáva pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií a pracovný čas si sám rozvrhuje.

Pri oboch formách práce z domu si zamestnanec sám rozvrhuje pracovný čas.

Dôležité je rozlišovať medzi trvalou a príležitostnou prácou z domu. Podľa § 52 ods. 5 Zákonníka práce sa za domácku prácu a teleprácu nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje. Táto definícia sa vzťahuje aj na situácie, ako je napríklad mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nákazy koronavírusom, kedy mnohí zamestnanci pracujú z domu.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie

Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.

Nárok na stravné pri home office

Zákonník práce nerozlišuje medzi prácou na pracovisku a prácou z domu, pokiaľ ide o poskytovanie stravného. To znamená, že zamestnanec má nárok na stravné lístky aj pri práci z domu (home office), ak jeho pracovná zmena trvá viac ako 4 hodiny.

Aj keď je pri home office ťažšie kontrolovať reálne odpracovaný čas, pri štandardných plných úväzkoch je pravdepodobné, že zamestnanca zamestnávateľ vyťaží natoľko, aby minimálne 4 hodiny odpracoval. Zamestnanec, ktorý odpracoval viac ako 11 hodín, má nárok na zabezpečenie ďalšieho jedla.

Ak zamestnávateľ nezabezpečí stravovanie vo vlastnom alebo inom zariadení, alebo ak by stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce, poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ má niekoľko možností, ako zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

1. Vlastné stravovacie zariadenie: Zamestnávateľ zriadi vlastnú firemnú kantínu.
2. Stravovacie zariadenie iného zamestnávateľa: Zamestnávateľ využije zariadenie iného zamestnávateľa, ktoré sa nachádza v blízkosti.
3. Stravovacie poukážky (gastrolístky): Zamestnávateľ zabezpečí stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby (napr. Accor services Slovakia, s. r. o., Doxx - stravné lístky, s. r. o., Le cheque dejeuner, s. r. o., Sodexho paas SR, s. r. o., Vaša stravovacia s. r. o.).
4. Finančný príspevok: Zamestnávateľ môže vo výnimočných prípadoch poskytnúť finančný príspevok, ak stravovanie neumožňujú podmienky výkonu práce alebo ak zamestnanec predloží lekárske potvrdenie o závažnom ochorení tráviaceho traktu, ktoré vyžaduje dodržiavanie prísnej špeciálnej diéty.

Zamestnávateľ môže jednotlivé formy zabezpečenia stravovania aj kombinovať.

Formu zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ. Výnimkou je, ak forma zabezpečenia stravovania sa stala súčasťou kolektívnej zmluvy platnej medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.

Výška príspevku na stravovanie

Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce príspevok zamestnávateľa na stravovanie je v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorý upravuje sadzby stravného.

Nové sumy stravného od apríla 2025

Od 1. apríla 2025 vstúpili do platnosti nové sumy stravného, ktoré ovplyvňujú výšku príspevkov na stravovanie pre zamestnancov. Krátke služobné cesty v rozsahu 5 až 12 hodín sú po novom kompenzované sumou 8,80 eura. Táto úprava má priamy vplyv aj na zamestnanecké stravovanie - maximálna výška daňovo uznateľného príspevku zamestnávateľa stúpla na 4,84 eura denne. Minimálna hodnota gastrolístka je stanovená na 6,60 eura, čo znamená, že aj pri tejto sume musí firma prispievať minimálne 3,63 eura.

Daňovo uznateľný je príspevok zamestnávateľa do výšky 55 % z maximálneho stravného (8,80 €) - teda 4,84 € denne. Toto platí iba v prípade, že sa poskytuje príspevok ako finančná náhrada.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Minimálna hodnota gastrolístka a príspevok zamestnávateľa

Minimálna hodnota gastrolístka je od 1. apríla 2025 vo výške 6,60 eur (75 % zo sumy 8,80 eur). Aj na stravný lístok je zamestnávateľ povinný zamestnancovi prispievať v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Keďže minimálna hodnota stravného lístka je 6,60 eura, tak od 1. apríla 2025 zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok sumou najmenej 3,63 eura (55 % z 6,60 eura). Maximálna suma príspevku zamestnávateľa na stravný lístok je zase ohraničená sumou 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo je od 1. apríla 2025 suma 4,84 eura.

Finančný príspevok na stravovanie

Podľa Zákonníka práce je suma finančného príspevku na stravovanie suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie iným zamestnancom so stravnými lístkami. Preto ide z finančného hľadiska pre zamestnanca o rovnocenné alternatívy.

Minimálna suma finančného príspevku na stravovanie od 1. apríla 2025 je 3,63 eura a maximálna suma je 4,84 eura.

V prípade, ak u zamestnávateľa žiadny zamestnanec nepoberá stravné lístky a teda nie je možné od nikoho „prevziať“ spravodlivú výšku finančného príspevku na stravovanie, vtedy je suma finančného príspevku na stravovanie najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravného lístku, najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Od 1. apríla 2025 je v týchto prípadoch suma finančného príspevku na stravovanie minimálne 3,63 eura a maximálne 4,84 eura.

Príspevok zo sociálneho fondu a zamestnanecké benefity

Nad rámec svojho príspevku môže zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov a na finančný príspevok na stravovanie prispievať aj zo sociálneho fondu vo výške, ktorá sa určí v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa na základe jeho rozhodnutia (ak u neho nepôsobí odborová organizácia). Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná.

Zamestnávateľ však môže zamestnancovi prispievať na stravovanie alebo mu poskytovať finančný príspevok na stravovanie v sume vyššej ako je maximálna suma týchto príspevkov 4,84 eura platná od 1. apríla 2025 podľa Zákonníka práce aj z vlastných prostriedkov (nie zo sociálneho fondu) formou zamestnaneckého benefitu. Z pohľadu zamestnanca pôjde v každom prípade o zdaniteľný príjem. U zamestnávateľa bude tento zamestnanecký benefit daňovým výdavkom len po splnení podmienky, že bol dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa.

Úprava podmienok poskytovania stravovania

Podľa ods. 8 § 152 Zákonníka práce má zamestnávateľ možnosť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky poskytovania stravovania:

• upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
• umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
• rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie.

Stravovanie počas dovolenky a iných prekážok v práci

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (resp. v internom predpise) rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, alebo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie aj počas čerpania riadnej dovolenky alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci.

Príspevky na stravovanie z pohľadu zákona o dani z príjmov

Povinný príspevok zamestnávateľa na stravovanie v súlade so Zákonníkom práce je uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je možné uplatniť do daňových výdavkov len v prípade, že spĺňa podmienky definované v zákone o dani z príjmov, t. j. ide o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka.

Výška príspevku zahrnovaného do daňových výdavkov sa vypočítava z ceny jedla. Ak zamestnávateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a stravovanie zabezpečuje u platiteľa dane, DPH je súčasťou ceny jedla. Ak zamestnávateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, príspevok sa vypočítava z ceny jedla v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH.

Ak zamestnávateľ so súhlasom zástupcov zamestnancov upraví podmienky, za ktorých bude poskytovať stravovanie aj pri prekážkach v práci, aj zamestnancom pracujúcim mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a rozšírenému okruhu zamestnancov, ktorým zabezpečí stravovanie, prí­spevok zamestnávateľa na stravovanie je uznaným daňovým výdavkom.

Príspevok na stravu a skrátený úväzok

Ak zamestnanec neodpracuje v jeho bežný pracovný deň viac ako 4 hodiny, hoci je to z dôvodu polovičného úväzku, nemá nárok na stravný lístok. Ak však zamestnanci na polovičný úväzok pracujú viac ako 4 hodiny denne (napríklad 4 dni v týždni po 5 hodín), majú nárok na stravné lístky za všetky štyri odpracované dni v týždni.

Stravovanie dohodárov a konateľov

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov poskytnúť stravovanie aj dohodárom alebo konateľovi spoločnosti za rovnakých podmienok ako majú zamestnanci. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie študenta alebo konateľa bude uznaným daňovým výdavkom.

Stravovanie a pracovná cesta

V prípade, že je zamestnanec na pracovnej ceste, nevzniká mu za tento deň nárok na stravný lístok, ale na stravné. Suma stravného závisí od dĺžky trvania služobnej cesty a je rovnako oslobodená od dane a odvodov.

Suma stravného pri pracovnej ceste je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty. Od 1. apríla 2025 platia nasledovné sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty: 8,80 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín, 13,10 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín a 19,50 eur pre časové pásmo nad 18 hodín.

Stravné zamestnávateľ neposkytuje v prípade, že zamestnanec má na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu. Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajky, obed a večera.

Prehľad vývoja súm stravného

Vývoj súm stravného podľa § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. (§ 8 ods. 1) znázorňuje nasledujúca tabuľka:

Odporúčania pre zamestnávateľov

Pre zamestnávateľov je dôležité, aby sa na nové pravidlá príspevkov na stravné pripravili:

• Nastavte príspevok na horný limit oslobodenia: Zákon stanovuje maximálny daňovo oslobodený príspevok vo výške 4,84 € denne (55 % zo stravného 8,80 €). Ak to rozpočet umožňuje, nastavte príspevok na horný limit oslobodenia.
• Alternatíva pre menšie firmy: Ak je to finančne náročné, môžete sa držať minimálnej zákonnej výšky, no v interných smerniciach zdôvodnite nižší príspevok.
• Zabezpečte možnosť výberu: Zamestnanec má právo si zvoliť formu príspevku - buď gastrolístok, alebo finančný príspevok na účet.
• Nastavte jednotný systém evidencie odpracovaných hodín: Pre zamestnancov pracujúcich z domu je dôležité nastaviť jednotný systém evidencie odpracovaných hodín.
• Interná smernica o stravovaní: Zrevidujte smernicu vždy po zmene legislatívy (napr. po zmene výšky stravného). Zabezpečte, aby bola dostupná všetkým zamestnancom - napr. v internom systéme alebo na nástenke.
• Kontrola využitia: Zamestnávatelia by mali mať mechanizmy na kontrolu toho, ako sa gastrolístky alebo finančné príspevky používajú.
• Flexibilita ponuky: Poskytovanie rôznych možností - či už ide o gastrolístky alebo finančné príspevky - môže zvýšiť spokojnosť zamestnancov.
• Komunikácia so zamestnancami: Jasná komunikácia o dostupných možnostiach a podmienkach ich využitia je kľúčová.

tags: #narok #na #stravne #listky #home #office