Nárok na stravné lístky za sobotu: Podmienky a prehľad

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na stravné lístky za sobotu, podmienkach, ktoré musia byť splnené, a súvisiacich právnych aspektoch. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku pre zamestnávateľov aj zamestnancov.

Povinnosť zabezpečiť stravovanie

Podľa § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách. Táto povinnosť sa vzťahuje na každého zamestnávateľa bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu.

Podmienky nároku na stravovanie

Nárok na stravovanie vzniká zamestnancovi, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. To platí bez ohľadu na to, či zamestnanec pracuje v rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase a nepretržitej prevádzke. Dôležité je, že nárok na stravovanie nie je podmienený nárokom na prestávku v práci.

Príklad: Ak zamestnanec pracuje na svojom pracovisku od 7:30 do 12:30, zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť stravovanie, pretože odpracoval viac ako štyri hodiny.

Naopak, zamestnanec nemá nárok na stravovanie, ak jeho pracovná zmena netrvala viac ako 4 hodiny.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Príklad: Ak zamestnanec pracuje denne od 7:00 do 12:00, jeho pracovná zmena nie je dlhšia ako 6 hodín a zamestnávateľ mu nie je povinný poskytnúť prestávku v práci na odpočinok a jedenie. Nárok na poskytnutie stravovania mu však vzniká, lebo jeho pracovná zmena je dlhšia ako 4 hodiny.

Pracovná zmena

Pracovná zmena, podľa § 90 Zákonníka práce, je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a prestávka v práci. Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určuje zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov.

Príklad: Zamestnanec má týždenný pracovný čas 20 hodín rozvrhnutý na 3 dni v týždni, a to v pondelok a v stredu 8 hodín a v piatok 4 hodiny. Nárok na stravovanie mu vznikne v pondelok a v stredu.

Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo.

Príklad: Zamestnanci pracujú v 12-hodinových pracovných zmenách. Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť im jedno hlavné jedlo.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Miesto výkonu práce

Nárok na poskytnutie stravy majú tí zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu v mieste dohodnutom v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, t. j. na svojom pravidelnom pracovisku. U zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, je možné za pravidelné pracovisko dohodnúť miesto bydliska zamestnanca.

Príklad: Zamestnávateľ v oblasti stavebníctva zamestnáva zamestnancov, ktorí pracujú v rôznych miestach na území republiky. Zamestnanci majú v pracovnej zmluve dohodnuté miesto pravidelného pracoviska miesto trvalého bydliska. Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť týmto zamestnancom stravovanie v zmysle Zákonníka práce, zamestnancom patrí stravné za každý deň pracovnej cesty v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty.

Domácky zamestnanci a súbežné pracovné pomery

Domácky zamestnanec v zmysle § 52 Zákonníka práce, ktorého výkon práce je klasickým pracovným pomerom, má nárok na stravovanie, aj keď prácu nevykonáva na pracovisku u zamestnávateľa. Ak má zamestnanec u toho istého zamestnávateľa uzatvorený riadny pracovný pomer a zároveň druhý pracovný pomer na práce iného druhu, vzniká mu nárok na zabezpečenie stravovania za odpracovaný čas, resp. pracovnú zmenu v každom z týchto pomerov.

Príklad: Zamestnanec, prekladateľ, má v pracovnej zmluve so zamestnávateľom dohodnutý druh práce: preklady odborných textov, miesto výkonu práce: miesto trvalého bydliska a pracovný čas: 30 hodín týždenne. Zamestnanec má u toho istého zamestnávateľa uzatvorený riadny pracovný pomer s výkonom práce denne od 6:00 hod. do 14:00 hod. a zároveň druhý pracovný pomer na práce iného druhu s výkonom práce v stredu od 15:00 hod. do 19:30 hod.

Zamestnávateľ je povinný evidovať odpracovaný čas a v prípade poskytovania stravných lístkov alebo stravovacích poukážok na príslušný mesiac dopredu je povinný v ďalšom mesiaci poskytnuté stravné lístky alebo stravovacie poukážky krátiť o neodpracované zmeny z predchádzajúceho mesiaca.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Príklad: Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi pri nástupe do zamestnania dňa 1. 1. 2010 stravovacie poukážky na mesiac január v počte 19 ks na každý pracovný deň. V dňoch 25. 1. až 27. 1. 2010 bol zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu a mal nárok na stravné v zmysle zákona o cestovných náhradách.

Stravovanie počas prekážok v práci

Zamestnanec nemá nárok na stravovanie počas dočasnej pracovnej neschopnosti, pokiaľ zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov neprerokoval úpravu podmienok, za ktorých môže poskytovať stravovanie aj počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancov.

Zamestnávateľ môže umožniť stravovanie zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom.

Príklad: Zamestnanec odpracoval 8-hodinovú pracovnú zmenu a pokračuje v práci nadčas. V rámci práce nadčas odpracoval ešte 5 hodín. Keďže práca nadčas je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim v nadčase, a to ani v prípade, že práca nadčas trvala viac ako 4 hodiny.

Zamestnávateľ môže rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie.

Príklad: Konateľ nemá so spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer. Spoločnosť mu poskytuje stravovanie. V prípade, že u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancom dohodnúť rozšírenie okruhu osôb, ktorým bude poskytovať stravovanie, aj o konateľa spoločnosti. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie bude uznaným daňovým výdavkom.

Ak u zamestnávateľa nepôsobí zamestnanecká rada ani zamestnanecký dôverník, nie je možné rozšíriť okruh osôb, ktorým zamestnávateľ poskytne stravovanie, ani upraviť podmienky, za ktorých poskytne stravovanie počas prekážok v práci na strane zamestnanca.

Spôsoby zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ má niekoľko možností, ako zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov:

• V stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ktorý môže byť právnickou alebo fyzickou osobou.
• Prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

Príklad: Zamestnávateľ môže uzatvoriť zmluvy so sprostredkovateľskými spoločnosťami ako napr. Accor services Slovakia, s. r. o., Doxx - stravné lístky, s. r. o., Le cheque dejeuner, s. r. o., Sodexho paas SR, s. r. o., Vaša stravovacia s. r. o.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie

Okrem povinnosti zamestnávateľa poskytovať zamestnancom stravovanie, je zamestnávateľ povinný na stravovanie aj prispievať. V zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prispievať v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného. To znamená minimálne 55 % ceny jedla, ale maximálne 55 % stravného v prvom časovom pásme.

Aktuálne opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 110/2009 Z. z. o sumách stravného s účinnosťou od 1. 4. 2009 stanovilo sumu stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín na 3,60 €, t. j. zamestnávateľ môže na jedno jedlo prispievať maximálne vo výške 1,98 €. Určenie maximálnej výšky príspevku zamestnávateľa vo výške 55 % zo sumy 3,60 € platí aj v prípade, ak cena poskytovaného jedla je nižšia ako 3,60 €.

Príklad: Zamestnávateľ zabezpečil stravovanie dodávateľským spôsobom. Hodnota poskytovanej stravy je 3,50 €. Zamestnávateľ je povinný prispievať z prostriedkov zamestnávateľa zamestnancom na stravovanie v rozsahu od 1,925 € až do 1,980 € na jedno jedlo.

Okrem toho, zamestnávateľ môže poskytovať príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. Vo všeobecnosti platí, že príspevok zo sociálneho fondu je možné poskytnúť iba zamestnancom, zo mzdy ktorých sa sociálny fond tvorí. Príspevok zo sociálneho fondu možno poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca a poberateľovi starobného, predčasného starobného, invalidného, výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnoprávnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Príklad: Zamestnávateľ zamestnáva študenta na dohodu o brigádnickej práci študentov. Študent požiadal zamestnávateľa o poskytnutie príspevku na stravovanie. Zamestnávateľ prerokoval požiadavku so zástupcami zamestnávateľov a po dohode s nimi rozšíril okruh osôb, ktorým poskytne stravovanie, aj na osoby pracujúce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie študenta bude uznaným daňovým výdavkom.

Finančný príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ môže svoju povinnosť zabezpečenia stravovania vo výnimočných prípadoch splniť aj poskytnutím finančného príspevku v zmysle § 152 ods. 5 Zákonníka práce, ak stravovanie neumožňujú podmienky výkonu práce alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie.

Príklad: Zamestnanec predložil zamestnávateľovi lekárske potvrdenie o závažnom ochorení tráviaceho traktu, ktoré vyžaduje dodržiavanie prísnej špeciálnej diéty. Zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú výskumné práce vo vysokohorskom prostredí.

Pri zabezpečení stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby formou stravovacích poukážok, hodnota stravovacej poukážky v zmysle § 152 ods. 4 Zákonníka práce musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín.

Kombinácia foriem zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ môže jednotlivé formy zabezpečenia stravovania aj kombinovať.

Príklad: Zamestnávateľ prevádzkuje predajňu potravín s predajom pondelok až sobota. Zamestnancom zabezpečil stravovanie u iného zamestnávateľa v blízkosti svojej predajne, ktorý však prevádzkuje stravovacie zariadenie len v pracovné dni.

Stravovanie zamestnancov z pohľadu zákona o dani z príjmov

Zamestnávateľ, právnická aj fyzická osoba účtujúca v sústave podvojného alebo jednoduchého účtovníctva, musí pri poskytovaní stravovania svojim zamestnancom postupovať okrem Zákonníka práce aj v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Povinný príspevok zamestnávateľa v súlade so Zákonníkom práce je v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je možné uplatniť do daňových výdavkov len v prípade, že spĺňa podmienky definované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. ide o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka. Ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť v rozsahu a za podmienok stanovených osobitným predpisom, sú aj výdavky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov.

Daňové riaditeľstvo SR, odbor metodiky daní, v januári 2009 vypracovalo a zverejnilo na www.drsr.sk „Pokyn DR SR k uplatneniu príspevkov na stravovanie zamestnancov do daňových výdavkov zamestnávateľa podľa § 19 ods. 23 písm. c) štvrtého bodu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov“, v ktorom zhrnulo podmienky poskytovania stravovania v zmysle Zákonníka práce a limitovanú výšku daňových výdavkov na stravovanie zamestnancov v zdaňovacom období roku 2008. Uvedené podmienky sú platné aj pre zdaňovacie obdobie roku 2009 aj 2010.

Opatrenie MPSVaR SR č. 621/2008 Z. z. o sumách stravného, ktoré s účinnosťou od 1. 1. 2009 do 31. 3. 2009 stanovilo sumu stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín na 3,30 €, t. j. opatrenie MPSVaR SR č. 110/2009 Z. z. o sumách stravného, ktoré s účinnosťou od 1. 4. 2009 (uvedené opatrenie je platné aj v roku 2010) stanovilo sumu stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín na 3,60 €, t. j.

Výška príspevku zahrnovaného do daňových výdavkov sa vypočítava z ceny jedla. Ak zamestnávateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a stravovanie zabezpečuje u platiteľa dane, DPH je súčasťou ceny jedla. Ak zamestnávateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, príspevok sa vypočítava z ceny jedla v súlade s § 22 ods.

Príklad: Zamestnávateľ zabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie v hodnote jedla 3,20 €. Na toto jedlo prispieva sumou 1,90 €. Spĺňa podmienky Zákonníka práce, t. j. minimálne 55 % z ceny jedla (1,76 €) a maximálne 55 % z ceny stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (1,98 €).

Ak zamestnávateľ so súhlasom zástupcov zamestnancov upraví podmienky, za ktorých bude poskytovať stravovanie aj pri prekážkach v práci, aj zamestnancom pracujúcim mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a rozšírenému okruhu zamestnancov, ktorým zabezpečí stravovanie, príspevok zamestnávateľa na stravovanie je uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Príklad: Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté podmienky poskytovania stravovania pri prekážkach v práci, pri práci mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, pri zamestnávaní pracujúcich na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom na stravovanie finančný príspevok v súlade so Zákonníkom práce, aj tento príspevok je uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Príklad: Zamestnávateľ v oblasti lesného hospodárstva zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú ťažbu dreva v lese. Zamestnávateľ im stravovanie zabezpečiť nevie, preto im poskytuje finančný príspevok, ktorý je uznaným daňovým výdavkom. Zamestnávateľ však poskytuje finančný príspevok aj administratívnym zamestnancom, ktorí sa odmietli stravovať v stravovacom zariadení, v ktorom im zabezpečil stravovanie.

Dôležité: Zamestnávateľ zabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie v hodnote jedla 4,20 €. Na toto jedlo prispieva sumou 3,10 €. V zmysle Zákonníka práce môže prispievať maximálne vo výške 55 % stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. 1,98 € - iba túto čiastku si môže uplatniť do daňových výdavkov. Suma nad túto hodnotu, t. j. 1,12 € (3,10 € - 1,98 €), nie je daňovo uznaným výdavkom.

Do daňových výdavkov môže zamestnávateľ uplatniť príspevky na stravovanie vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov.

Príplatky za prácu v sobotu

Na posúdenie, kedy zamestnancovi vzniká nárok na príplatky je dôležité uvedomiť si, kedy začína cyklus pracovných zmien. Pri posudzovaní nároku na mzdové zvýhodnenie nie je rozhodujúce určenie kalendárnym dňom, ale rozvrhom pracovných zmien. Treba si stanoviť, ktorá je prvá ranná zmena v danom pracovnom týždni. Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely mzdového zvýhodnenia sobota začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.

Príklad: Ak má zamestnávateľ určené rozvrhom pracovných zmien, že pondelok je prvým pracovným dňom v týždni, potom platí, že ak zamestnanec začne pracovať v piatok o 22:00 a skončí v sobotu o 06:00 - nárok na príplatok nemá. Ak nastúpi v sobotu o 22:00 a končí v nedeľu o 06:00 - nárok na príplatok má.

Novela umožňuje, aby si zamestnávatelia s vedúcimi zamestnancami v pracovnej zmluve dohodli mzdu vo výške, ktorá by už zohľadnila prácu v sobotu a / alebo nedeľu. V takomto prípade by už vedúcim zamestnancov nevznikol nárok na mzdové zvýhodnenie.

Príklad: Zamestnanec má klasický pracovný čas (pondelok až piatok po 8 hodín). Navyše odpracoval v sobotu 8 hodín Následne si v pondelok zobral za odpracovanú sobotu náhradné voľno Má nárok na prípatok za sobotu a za nadčas? Zamestnanec má nárok za príplatok za odpracovanú sobotu (príplatok vo výške 50% minimálnej mzdy). Nárok za nadčas nemá, nakoľko si následne vybral náhradné voľno za odpracované hodiny v sobotu.

Zákonné príplatky (sobota, nedeľa, noc) sa rátajú zo skutočnej minimálnej mzdy (z minimálnej mzdy v 1. Osobitný predpis: nariadenie vlády SR, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na príslušný rok.

tags: #nárok #na #stravné #lístky #za #sobotu