
Každá spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) musí mať spoločníka, ktorý je majiteľom spoločnosti, a konateľa, ktorý ju riadi. Okrem týchto osôb môže v spoločnosti pôsobiť aj prokurista, čo je špeciálna forma splnomocnenca definovaná v Obchodnom zákonníku. Tento článok sa zameriava na odvody do zdravotnej poisťovne, ktoré sa týkajú konateľov, prokuristov a likvidátorov, a to aj s ohľadom na zmeny, ktoré nastali v posledných rokoch.
Konateľ aj prokurista majú nárok na odmenu za výkon svojej funkcie. Výšku, čas a spôsob vyplatenia odmeny určuje valné zhromaždenie spoločnosti. Odmena sa môže vyplácať v mesačných alebo ročných intervaloch.
Môže nastať aj prípad, že spoločník, ktorý nie je konateľom, dostane odmenu za svoju prácu. Na druhej strane, spoločník a konateľ môžu vykonávať svoju funkciu aj bez nároku na odmenu. Táto možnosť je najčastejšia u malých spoločností, a to z dôvodu, že odmena podlieha plateniu odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Vykonávanie funkcie bez nároku na odmenu sa často využíva pri rozbiehaní činnosti spoločnosti, kedy sa chcú spoločník aj konateľ odbremeniť od platenia odvodov. V takomto prípade si spoločník môže peniaze zo spoločnosti "vytiahnuť" vo forme podielov na zisku, ktoré sa zdaňujú sadzbou 7 % (alebo 10% pre zisk vytvorený po roku 2024).
Konateľ vykonáva svoju funkciu v spoločnosti na základe mandátnej zmluvy (ktorá nemusí byť písomná) alebo na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa (ktorá musí mať písomnú formu a musí byť schválená valným zhromaždením). Konateľ alebo spoločník môže byť zároveň aj v pracovnom pomere so spoločnosťou.
Každý spoločník má nárok na podiel zo zisku, bez ohľadu na to, či je alebo nie je aj konateľom spoločnosti. Podiely sú vyplácané už zo zdaneného zisku s.r.o. po ukončení účtovného obdobia.
Prečítajte si tiež: Starobné a invalidné dôchodky
Z podielu na zisku vyplateného v roku 2019 za rok 2016 sa platia odvody na zdravotné poistenie vo výške 14 %, ale z podielu na zisku vyplateného v roku 2019 za rok 2017 a 2018 sa odvody na zdravotné poistenie už neplatia.
Ak konateľ nie je spoločníkom a jemu vyplatené podiely na zisku za rok 2016 a skôr, tak tento podiel nie je predmetom dane z príjmu FO. Podiely na zisku v ďalších rokoch sa zdaňujú sadzbou dane z príjmu 7 % (alebo 10% pre zisk vytvorený po roku 2024).
Ak konateľ nemá právo na príjem za výkon svojej funkcie, tak vyplatený zisk nie je vymeriavacím základom na platenie poistného na sociálne poistenie. Pokiaľ však má práva na iný príjem, podiel zo zisku je vymeriavacím základom na platenie poistného na sociálne poistenie.
Pri odvodoch do zdravotnej poisťovne platí, že zo zisku vyplateného zo zisku do roku 2016 sa platia odvody vo výške 14 % do zdravotnej poisťovne. Zo zisku z ďalších rokov sa odvody na zdravotné poistenie neplatia.
Od 1. januára 2023 platí novela zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktorá zavádza povinnosť platiť minimálne zdravotné odvody aj pre konateľov SRO. Táto právna úprava sa vzťahuje nielen na konateľov SRO, ale aj na ďalšie subjekty považované za zamestnancov podľa § 11 ods. 3 Zákona, t. j. aj na fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť s právom na príjem zo závislej činnosti, kam patrí aj spoločník SRO, prokurista alebo likvidátor.
Prečítajte si tiež: Výplata nemocenských počas materskej
Zavedením povinnosti platenia minimálneho odvodu poistného sa má zabrániť špekulatívnym výkonom funkcií konateľa za nízku odmenu a špekulatívnym uzatváraním pracovných pomerov (napr. práce na skrátené úväzky).
Konatelia SRO sú tak povinní uhrádzať minimálne poistné, na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu. V roku 2023 to bolo 234,42 EUR, pričom mesačný odvod predstavoval 32,81 EUR. Osoby s nižšími príjmami si museli doplatiť poistné do tejto výšky.
Povinnosť vykonať odvod najmenej vo výške minimálneho odvodu sa nevzťahuje na poistencov, ktorí sú zároveň poistencami štátu (napr. dôchodcovia, študenti).
Ak je osoba len spoločníkom firmy (t.j. Ak je osoba konateľom s.r.o. (pričom je jedno, či je zároveň aj spoločníkom, alebo je len konateľ bez funkcie spoločníka), odvádza do zdravotnej poisťovne mesačne minimálny preddavok na zdravotné poistenie, ktorý je pre rok 2025 vo výške 107,25 eur (pre porovnanie v roku 2024 boli min. mesačné zdravotné odvody 97,80 eur). Uvedené čísla platia, ak spoločník/konateľ nemá žiadnu odmenu za svoju činnosť.
V tomto prípade je možné použiť iné zákonné možnosti vyplácania peňazí z firmy (napr. Spoločník v s.r.o. má zo zákona právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividenda). Spoločník z podielu na zisku platí daň z dividend buď vo výške 7% (za zisk vytvorený v rokoch 2017 až 2023), alebo 10% (za zisk vytvorený v roku 2024), alebo 7% (za zisk vytvorený od roku 2025). Z takto vyplatenej dividendy spoločník už neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne ani odvody do zdravotnej poisťovne. Zisk môže byť spoločníkom vyplatený najskôr v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom zisk bol vytvorený. Napríklad zisk z roku 2025 môže byť vyplatený najskôr v roku 2026. Uvedené platí k podielom na zisku vytvorenom od roku 2017 a neskôr. Častým prípadom je situácia, kedy má spoločník/konateľ uzatvorenú so svojou firmou zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu. V takýchto zmluvách sa upravuje aj výška odmeny za výkon činnosti. Môže ísť o odmenu pravidelnú (napr. mesačne) alebo nepravidelnú (napr.
Prečítajte si tiež: Výhody preukazu ZŤP na Slovensku
Konateľ/spoločník môže byť zároveň aj zamestnancom vo vlastnej firme. Z hľadiska výšky odvodov je to najmenej výhodná varianta, nakoľko odvody platí spoločník/konateľ v rovnakej výške ako akýkoľvek iný zamestnanec.
Zmeny prijaté novelou ZZP a ZSP smerujú k tomu, aby sa postupne zosúladil vymeriavací základ, z ktorého poistenci platia poistné na sociálne a zdravotné poistenie, so základom dane podľa zákona č. 595/2003 Z. z. Je to nevyhnutný predpoklad pre vytvorenie systému „spoločného výberového miesta“ v rámci zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov. Tieto zmeny ovplyvnili postavenie viacerých poistencov v sociálnom a zdravotnom systéme.
Zamestnancom na účely ZZP je podľa § 11 ods. vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. Od 1. 1. 2011 pre posúdenie toho, či je osoba podľa ZZP zamestnancom, nie je podstatné, aký právny vzťah je uzatvorený. Podstatné je, že z tohto právneho vzťahu poberá príjem zo závislej činnosti (okrem napríklad príjmu z dohôd a príjmu z vráteného poistného).
Poistenie zamestnanca na účely ZSP vzniká dňom vzniku právneho vzťahu, z ktorého je nárok na príjem zo závislej činnosti. Poistenie zamestnanca zaniká dňom zániku právneho vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti. Ak dochádza k zmene zamestnanca s pravidelným príjmom na zamestnanca s nepravidelným príjmom alebo naopak, je potrebné jeden poistný vzťah zamestnanca ukončiť a druhý začať. Prihlasovanie a odhlasovanie sa realizuje cez Registračný list fyzickej osoby (v papierovej alebo elektronickej forme).
Spoločník/konateľ eseročky má viacero možností, ako si vie vyplácať peniaze zo svojej firmy. Každý musí sám zvážiť, či sa vyberie cestou úplnej/čiastočnej optimalizácie odvodov za cenu žiadneho alebo nižšieho sociálneho zabezpečenia, alebo bude platiť vysoké odvody a získa rovnaké sociálne zabezpečenie ako bežní zamestnanci. Nech už sa rozhodnete akokoľvek, veľkou výhodou je to, že každý sa môže sám rozhodnúť, akú formu odmeňovania si vyberie a bude z toho platiť odvody. Svoje rozhodnutie môžete aj časom zmeniť a prejsť na inú formu odmeňovania.
tags: #plati #likvidator #prokurista #odvody #do #zdravotnej