
Stravovanie zamestnancov predstavuje dôležitú súčasť sociálnej politiky zamestnávateľa. Poskytovanie stravovania patrí medzi základné povinnosti zamestnávateľa, ktoré upravuje Zákonník práce v ustanovení § 152. Tento článok sa zameriava na problematiku nároku na stravný lístok pri čerpaní náhradného voľna, pričom analyzuje relevantné ustanovenia Zákonníka práce a poskytuje praktické príklady.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Táto povinnosť sa nevzťahuje na zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, s výnimkou tých, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a na zamestnancov, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie.
Zákonný nárok na poskytovanie stravovania vzniká výlučne zamestnancovi, ktorý je v pracovnom pomere a vykonáva prácu pre zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy. Nárok na stravu vzniká vtedy, ak zamestnanec vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie bez ohľadu na to, či ide o rannú, popoludňajšiu alebo nočnú zmenu. Poskytované stravovanie musí zodpovedať zásadám správnej výživy a musí zahŕňať jedno teplé hlavné jedlo vrátane nápoja. V zákonom ustanovených prípadoch poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom finančný príspevok na stravovanie. Napríklad ide o prípad zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo v prípade voľby tejto formy zamestnancom.
Zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok v prípadoch, ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín. Možnosti rozšírenia stravovania upravuje Zákonník práce v ustanovení § 152 ods. 9. Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov nielen rozšíriť podmienky poskytovania stravovania pre svojich zamestnancov, ale aj okruh fyzických osôb, ktorým bude zabezpečovať stravovanie. Zákonnou podmienkou pre rozšírenie možností stravovania je, že jeho konkrétny rozsah podlieha prerokovaniu so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia žiadni zástupcovia zamestnancov, môže podmienky stravovania upraviť samostatne, napríklad vo forme vnútorného predpisu.
V prípade, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, zamestnancovi nárok na zabezpečenie stravovania nepatrí. Dôvodom je, že nárok na stravný lístok je podmienený výkonom práce v rámci pracovnej zmeny viac ako 4 hodiny. Počas čerpania náhradného voľna zamestnanec nevykonáva prácu.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Avšak, aj v tomto prípade môže zamestnávateľ postupovať cestou ustanovenia § 152 ods. 9 Zákonníka práce a v súlade s písmenom a) tohto ustanovenia upraviť podmienky stravovania tak, že bude poskytovať stravovanie svojim zamestnancom aj v prípadoch čerpania náhradného voľna za odpracované nadčasy.
Zamestnanec si nadpracovával každý deň po 1 hodine a potom si to vybral za celý deň voľna. Za dni, kedy prácu nadčas vykonával, stravný lístok dostal. V deň, kedy si čerpal náhradné voľno, nemá nárok na stravný lístok, nakoľko v tento deň nevykonával prácu.
Zamestnanec má nárok na stravný lístok v prípade, ak odpracuje viac ako 50% denného pracovného času, teda viac ako 4 hodiny. Preto, ak má zamestnanec pol dňa dovolenky a odpracuje viac ako 4 hodiny, má nárok na stravný lístok.
Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie aj počas čerpania pol dňa dovolenky. Zamestnávateľ môže upraviť poskytovanie stravovania alebo finančného príspevku v prípadoch čerpania dovolenky zamestnancom v internom predpise alebo v kolektívnej zmluve.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti