Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste: Podmienky a nároky

Pracovné cesty do zahraničia sú bežnou súčasťou moderného pracovného života. Ak vás váš zamestnávateľ vyšle na služobnú cestu mimo vášho bežného pracoviska, máte nárok na cestovné náhrady. Jednou z týchto náhrad je stravné, ktoré je určené na pokrytie výdavkov spojených so stravovaním počas vašej cesty. Stravné sa niekedy označuje aj ako diéty. Je dôležité vedieť, na čo máte nárok a ako sa stravné správne účtuje.

Čo je stravné?

Stravné slúži zamestnancom ako náhrada výdavkov na stravovanie počas služobných ciest. Diéty sú vyplácané vo finančnej forme, pričom je na zamestnancovi, či tieto peniaze využije na stravu. Stravné nie je možné zamieňať so stravnými lístkami alebo finančným príspevkom na stravovanie. Výšku stravného upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

Právny rámec

Prehľad zákonov a opatrení pre tuzemské a zahraničné stravné:

• Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách
• Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 401/2012 Z. z.
• Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 116/2022 Z. z.

Tuzemské a zahraničné pracovné cesty: Spoločné črty

Čo majú spoločné služobná cesta do Košíc a zahraničná cesta do Londýna? Pri oboch cestách vzniká zamestnancovi nárok na stravné, a to za predpokladu, že na služobnej ceste strávi zákonom stanovený počet hodín. Ak je výkon vašej práce v Bratislave a mierite na schôdzku za klientom do Trenčína, ste na pracovnej ceste.

Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste

Diéty na Slovensku získavate v prípade, že pracovná cesta trvá minimálne 5 hodín. Najväčšiu kompenzáciu získate, ak budete mimo viac ako 18 hodín. V takomto prípade máte nárok v roku 2025 na diétu v hodnote 19,50 €. V prípade, že vám šéf poskytne raňajky, obed alebo večeru, výška stravného pri tuzemskej pracovnej ceste sa bude znižovať. Najviac za zabezpečený obed. Znižovanie finančnej náhrady sa počíta zo sumy 19,50 €. Môže sa stať, že dostanete iba jedlo namiesto peňazí.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Aktuálna hodnota maximálnej cestovnej náhrady 19,50 € platí od 1.4.2025. Predtým sa menila výška diét v roku 2024, konkrétne 1.9.2024. V tomto období išlo o sumu 18,40 € ako kompenzácia za stravu nad 18 hodín. Je ťažké odhadovať, ako sa bude meniť výška diét v roku 2026.

Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste sa podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty diferencovane podľa dĺžky trvania každej jednej pracovnej cesty v kalendárnom dni. Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne. Zamestnancovi vzniká nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta v rámci kalendárneho dňa trvá najmenej 5 hodín.

Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. V praxi to znamená, že ak je zamestnanec na viacdňovej pracovnej ceste, pričom pracovná cesta trvá aj počas víkendu, má takýto zamestnanec nárok na stravné aj počas víkendu. Ak zamestnanec v rámci kalendárneho dňa prekročí hranicu napr. o 23 hod.

Suma stravného pri tuzemskej pracovnej ceste v rokoch

Nižšie je uvedená tabuľka so sumami stravného pri tuzemských pracovných cestách v závislosti od dĺžky trvania a platného opatrenia:

Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste

Stravné sa počíta inak pri tuzemskej a zahraničnej ceste. Nárok na zahraničné diéty vzniká už pri prekročení hraníc. Zahraničné stravné náleží každému zamestnancovi, ktorý sa vydá na pracovnú cestu za hranice Slovenskej republiky. Tento typ diét sa bežne vypláca v cudzej mene a riadi sa konkrétnymi sadzbami stravného pre každý štát zvlášť, napr.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Pri každej zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na stravné v eurách alebo v cudzej mene bez ohľadu na dĺžku jej trvania. (§ 16 zákona č. 283/2002 Z. z.

Zamestnávateľ poskytne preddavok zamestnancovi v mene krajiny, do ktorej je zamestnanec vyslaný. Ak zamestnanec cestuje na pracovnú cestu do Českej republiky, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu preddavok v českých korunách. Okrem preddavku v hotovosti, môže zamestnávateľ využiť aj iné spôsoby poskytnutia preddavku, ako je napr.

Pri prepočte nároku na stravné v zahraničnej mene sa zamestnávateľ riadi podľa § 36 ods. 6 zákona o cestovných náhradách. V prípade, ak zamestnanec požaduje, aby mu bolo vyúčtované stravné v eurách, pri prepočte z CZK na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo NBS, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala, napr.

Zahraničná pracovná cesta podľa § 2 ods. 2 zákona o cestovných náhradách je čas pracovnej cesty (podľa § 2 ods. 1) v zahraničí, vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. Každá zahraničná pracovná cesta trvá určitý čas aj na území Slovenskej republiky a z tohto dôvodu je v § 16 ods. 1 zákona o cestovných náhradách ustanovené, že zamestnancovi patrí pri zahraničnej pracovnej ceste za čas strávený na území Slovenskej republiky stravné vo výške a v rozsahu ako pri tuzemskej pracovnej ceste (§ 5 zákona o cestovných náhradách), t. j.

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá je konaná určitú dobu na území Slovenskej republiky, patrí zamestnancovi stravné, a to za podmienok upravených v § 5 zákona o cestovných náhradách, ale aj ďalšie náhrady (napr. náhrada potrebných vedľajších výdavkov, cestovné výdavky), t. j. ako pri tuzemskej pracovnej ceste.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Zamestnanec má nárok, pokiaľ sú splnené zákonom o cestovných náhradách ustanovené podmienky (predovšetkým časové), súčasne na stravné v eurách (§ 5 - za čas trvania zahraničnej pracovnej cesty na území Slovenskej republiky) a na stravné v cudzej mene/eurách (§ 13 - za čas trvania zahraničnej pracovnej cesty v zahraničí), a to od rozhodného času podľa § 16 ods. 2 až 4 zákona o cestovných náhradách (napr.

§ 16 ods. 1 zákona o cestovných náhradách sa pri poskytovaní stravného za čas zahraničnej pracovnej cesty na území Slovenskej republiky odvoláva na celý § 5 zákona o cestovných náhradách. Zamestnávateľ môže teda aj pri zahraničných pracovných cestách využiť ustanovenie o možnosti poskytnutia nenárokovej náhrady stravné podľa § 5 ods.

Z uvedeného vyplýva, že ak by zahraničná pracovná cesta na území Slovenskej republiky v rámci kalendárneho dňa trvala menej ako 5 hodín, t. j. nebola by splnená základná podmienka na poskytnutie stravného za kalendárny deň ako nárokového plnenia, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi nenárokové stravné za podmienok podľa § 5 ods.

Pri jednodňovej zahraničnej pracovnej ceste sa spočíta čas trvania zahraničnej pracovnej cesty za obidva časové úseky na území Slovenskej republiky, t. j. čas od miesta nástupu do rozhodného času a od rozhodného času do času/miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty. Ak je tento čas po spočítaní minimálne 5 hodín, vznikne zamestnancovi nárok na stravné v eurách, t. j. podľa § 5 ods.

Pri viacdňovej zahraničnej pracovnej ceste takýto postup (spočítanie času trvania zahraničnej pracovnej cesty na území Slovenskej republiky) nie je možné aplikovať v žiadnom prípade z dôvodu, že ani pri tuzemskej pracovnej ceste nie je možné spočítať čas trvania tuzemskej pracovnej cesty za viac kalendárnych dní vo vzťahu k nároku na stravné; stravné sa poskytuje za každý kalendárny deň samostatne, a to v závislosti od času trvania tuzemskej pracovnej cesty v kalendárnom dni (§ 5 ods.

Zamestnávateľ môže podľa § 3 zákona o cestovných náhradách vo väzbe na definíciu zahraničnej pracovnej cesty, ako aj s prihliadnutím na oprávnené záujmy zamestnanca určiť rôzne miesto nástupu/skončenia zahraničnej pracovnej cesty, t. j. aj v zahraničí. Vo väzbe na vyššie uvedené sú pre poskytovanie náhrad pri zahraničnej pracovnej ceste podstatné aj § 16 ods.

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá podľa podmienok určených zamestnávateľom podľa § 3 zákona o cestovných náhradách začína a končí na území Slovenskej republiky, je podľa § 16 ods.

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá podľa podmienok určených zamestnávateľom podľa § 3 zákona o cestovných náhradách začína a končí mimo územia Slovenskej republiky, teda v zahraničí, rozhodujúcim časom pre vznik nároku zamestnanca na náhrady v cudzej mene/eurách podľa § 16 ods.

Pre zahraničné pracovné cesty, ktoré podľa podmienok určených zamestnávateľom podľa § 3 zákona o cestovných náhradách začínajú na území Slovenskej republiky a končia v zahraničí alebo ktoré začínajú v zahraničí a končia na území Slovenskej republiky, pre určenie rozhodujúceho času pre vznik nároku zamestnanca na náhrady v cudzej mene/eurách sa podľa § 16 ods.

Vyššie uvedené rozhodné časy pri poskytovaní stravného nie je možné zamieňať s § 13 ods. 5 zákona o cestovných náhradách, ktorý ustanovuje rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách v prípade leteckého spôsobu dopravy. V prípade použitia cestného motorového vozidla na zahraničnej pracovnej ceste za podmienok ustanovených v § 7 a § 15 zákona o cestovných náhradách, vo väzbe na vyššie uvedené rozhodné časy § 15 nie je dotknutý, t. j.

Zamestnancovi, ktorý vykoná v rámci kalendárneho dňa napr. dve zahraničné pracovné cesty v trvaní do 6 hodín vrátane, patrí stravné za každú zahraničnú pracovnú cestu samostatne, t. j. Podľa vyššie uvedených základných zásad poskytovania stravného sa musí postupovať aj v uvedenom príklade. Nároky z každej jednej pracovnej cesty, teda aj nárok na stravné, sa musia posúdiť samostatne, t. j.

Krátenie stravného pri poskytnutí stravy zadarmo

Pokiaľ zamestnanec dostane na pracovnej ceste bezplatne jedlo, napr. Pri raňajkách je to 25 percent, pri obede 40 percent, a pri večeri 35 percent.

Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr.

Príklady

Uvádzame niekoľko príkladov pre lepšie pochopenie problematiky:

Príklad č. 1

Zamestnanec bol vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do Amsterdamu a ako spôsob dopravy mal určené lietadlo, pričom odlet bol z Viedne o 14:00 h, zahraničná pracovná cesta začala v Trnave o 10:00 h. Vychádza sa pri poskytovaní náhrad z času odletu lietadla z Viedne alebo z času prechodu slovenskej hranice služobným autom, ktorý nastal skôr, napr.

V uvedenom prípade je rozhodným časom podľa § 16 ods. 2 zákona o cestovných náhradách pre posúdenie nároku na stravné (podľa § 13) čas prechodu slovenskej hranice do Rakúska, čas odletu lietadla z Viedne je iba čas pre posúdenie času stráveného v Rakúsku (§ 13 ods. 5). Zamestnanec bol 3 hodiny v Rakúsku (od 11:00 h do 14:00 h), od času odletu lietadla z Viedne do Amsterdamu bol zamestnanec už v Holandsku, t. j. 10 hodín (od 14:00 h do 24:00 h). Zamestnancovi vznikol nárok na stravné podľa § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách vo výške základnej sadzby stravného (zahraničná pracovná cesta trvala v rámci kalendárneho dňa 13 hodín, t. j. od 11:00 h do 24:00 h), ktoré sa zamestnancovi podľa § 13 ods. 5 zákona o cestovných náhradách poskytne vo výške základnej sadzby pre Holandsko (v Holandsku bol v rámci kalendárneho dňa dlhší čas ako v Rakúsku). Zamestnancovi nevznikol nárok na stravné podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách z dôvodu, že zahraničná pracovná cesta na území Slovenskej republiky netrvala min.

Príklad č. 2

Vodič vezie tovar do Českej republiky. Odchod zo sídla firmy je o 21:00 h a o polnoci je na hraničnom priechode s Českou republikou. Z miesta vykládky odchádza o 13:00 h; o 15:00 h prekračuje hranicu a o 18:00 h má príchod späť do firmy.

• prvý deň trvala pracovná cesta 3 hodiny (od 21:00 h do 24:00 h) - vodičovi nevznikol nárok na stravné za čas trvania cesty na území Slovenskej republiky z dôvodu, že nebola splnená základná podmienka pre vznik nároku na stravné podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, t. j.
• druhý deň trvala pracovná cesta 3 hodiny (15:00 h do 18:00 h) - vodičovi nevznikol nárok na stravné za čas trvania cesty na území Slovenskej republiky z dôvodu, že nebola splnená základná podmienka pre vznik nároku na stravné podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, t. j.
• mimo územia Slovenskej republiky, t. j. prvý deň ešte netrvala pracovná cesta v zahraničí (prechod hranice bol o polnoci) - vodičovi nevznikol nárok na stravné podľa § 13 ods.
• druhý deň trvala pracovná cesta 15 hodín - vodičovi vznikol nárok na stravné podľa § 13 ods. 4 písm. c) zákona o cestovných náhradách vo výške základnej sadzby stravného pre Českú republiku, t. j.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že vodičovi vznikol za zahraničnú pracovnú cestu do Českej republiky nárok na stravné iba za čas strávený mimo územia Slovenskej republiky podľa § 13 zákona o cestovných náhradách; za čas strávený na území slovenskej republiky mu nevznikol nárok na stravné podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách z dôvodu, že ani jeden deň nebola splnená základná podmienka pre vznik nároku na stravné, t. j.

Ak by ale vodič bol zaradený do skupiny zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, uplatnil by sa pri posudzovaní času stráveného na území Slovenskej republiky § 5 ods. 4 písm. b) zákona o cestovných náhradách v znení ne…

Vývoj súm stravného

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyhlásilo oznámením č. 39/2025 Z. z. nové sumy stravného, ktoré sa budú uplatňovať od 1. 4. Do 31. 3. 2025 platia stále sumy vyhlásené Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 211/2024 Z.

PREHĽAD VÝVOJA SÚM STRAVNÉHO podľa § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. (§ 8 ods. 1)

Príspevok na stravovanie zamestnanca

Zamestnávateľ má podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) povinnosť zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

Zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny týmito spôsobmi:

• vo vlastnom stravovacom zariadení,
• v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
• prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby s oprávnením sprostredkovať stravovacie služby (teda formou stravovacích poukážok - gastrolístkov, resp. primárne elektronickou formou stravovacej karty); alternatívne plnenie je poskytnutie finančného príspevku na stravovanie.

Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutia finančného príspevku má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Povinnosť poskytnúť stravu sa nevzťahuje na brigádnikov pracujúcich na základe dohôd o vykonávaní práce mimo pracovného pomeru, je však možné rozšíriť možnosť prispievať na stravovanie aj týmto osobám.

Zo Zákonníka práce vyplýva pre zamestnávateľa povinnosť poskytovať zamestnancovi príspevok na stravovanie, a to:

• vo výške najmenej 55 % z ceny jedla,
• najviac za každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín.

Od 1.12.2025 teda platí, že maximálny zákonný príspevok na stravovanie je 5,12 eura (55 % z 9,30 eur). Ďalej môže prispievať zamestnávateľ aj príspevkom zo sociálneho fondu, pričom maximálna výška takéhoto príspevku určená nie je.

Minimálna hodnota gastrolístka

Zamestnávatelia, ktorí zabezpečujú stravovanie zamestnancom prostredníctvom právnickej, resp. fyzickej osoby oprávňujúcej sprostredkovať stravovacie služby, je cenou jedla hodnota stravovacej poukážky (gastrolístka). Tá musí byť najmenej 75 % z výšky stravného pri pracovnej ceste v trvaní od 5 do 12 hodín.

Stravné podnikateľa (SZČO)

Samostatne zárobkovo činné osoby, teda napríklad živnostníci, ktorí uplatňujú preukázateľné daňové výdavky, si môžu do svojich výdavkov zahrnúť aj stravné. To nie je potrebné dokladovať bločkom, faktúrou za nákup jedla či stravovacích poukážok, avšak do daňových výdavkov si môžu uznať za každý odpracovaný deň sumu vo výške 55 % z hodnoty stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín (v prípade, že nie je tejto SZČO poskytované v daný deň stravné ako zamestnancovi, nie je mu priznané stravné na pracovnej ceste zamestnanca alebo SZČO, ani nejde o výdavok na stravu poskytnutý ako nepeňažné plnenie držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti).

Od 1.12.2025 si SZČO môžu uznať do daňových výdavkov 5,12 eura za odpracovaný deň.

Stravovanie počas dovolenky

Mnohí zamestnanci sa pýtajú, či majú nárok na stravný lístok aj počas dovolenky. Na otázku, či má zamestnanec nárok na stravné lístky počas dovolenky, je odpoveď jednoznačná: počas dní, keď zamestnanec nevykonáva žiadnu prácu, teda ani počas dovolenky, nemá nárok na stravné lístky.

Zákonník práce však umožňuje zamestnávateľovi, aby po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upravil podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie aj počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. V takom prípade si zamestnávateľ môže upraviť nárok na zabezpečenie stravovania počas dovolenky a prvých desať dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

Iné dôležité informácie

• Stravné sa zamestnancom vypláca ako súčasť mzdy alebo odmeny. Nie je zdaňované a je oslobodené od platieb do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, pretože ide o náhradu, nie o príjem zamestnanca.
• Pri zahraničnej pracovnej ceste nie je ustanovená dolná časová hranica pre vznik nároku na stravné, tak ako pri tuzemskej pracovnej ceste.
• Ak zamestnávateľ poskytne stravovanie všetkým zamestnancom, t. j. Zamestnanec má taktiež možnosť predmetné porušenie nároku na stravné oznámiť na príslušný inšpektorát práce, ktorý v prípade potvrdenia porušenia povinnosti zo strany zamestnávateľa, mu môže udeliť pokutu.

tags: #narok #na #stravny #listok #pri #zahranicnej