Narok na súdny poplatok: účtovanie a podmienky

V kontexte obchodných vzťahov a hospodárskej krízy, keď podnikatelia čelia problémom so schopnosťou plniť si záväzky, je dôležité venovať pozornosť súdnym poplatkom. Tento článok sa zameriava na narok na súdny poplatok, jeho účtovanie a podmienky v slovenskom právnom prostredí. Článok zohľadňuje právny stav od 1. mája do 31. decembra s dátumom publikácie 21. mája.

Úvod do problematiky pohľadávok a ich vymáhania

V podnikateľskom prostredí je starostlivosť o pohľadávky a ich úhradu rovnako dôležitá ako získavanie zákaziek. Úspešný obchod sa považuje za zavŕšený až po úhrade pohľadávky. V dôsledku hospodárskej krízy sa podnikatelia často stretávajú s oneskorenými platbami faktúr, čo si vyžaduje starostlivé sledovanie lehôt splatnosti. Ak dlžník v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, súd už nemôže pohľadávku priznať, preto je dôležité riešiť pohľadávky včas.

Prevencia ako základ úspešného obchodu

Základom úspešného obchodu je prevencia pred uzavretím obchodu s rizikovým partnerom alebo so zlým obsahom. Ak podnikateľ vstupuje do obchodného vzťahu s novým partnerom, mal by dôsledne overiť jeho údaje z obchodného alebo živnostenského registra. Dôležitá je aj priebežná kontrola aktuálnosti údajov, ako sú zmeny konateľov, spôsoby ich konania alebo zmena sídla. Zmena v spoločníkoch môže mať tiež vplyv na ďalšie obchodovanie. V prípade pochybností o solventnosti partnera je vhodné nahliadnuť do zbierky listín vedenou obchodným registrom, kde každá spoločnosť ukladá ročnú účtovnú závierku. Dôležité je dodržiavanie základných pravidiel uzatvárania zmluvných vzťahov, a to aj v prípade, že zmluva nemá písomnú formu a ide len o plnenie dodávky na základe objednávok. V takom prípade by mal dodávateľ uzatvoriť aspoň rámcovú zmluvu, v ktorej si partneri dohodnú základné princípy spolupráce, ako sú sankcie v prípade neplnenia zmluvného vzťahu.

Riešenie neuhradených pohľadávok

Po neuhradení pohľadávky v lehote splatnosti by mal dodávateľ upozorniť svojho partnera na túto skutočnosť. Ak dlžník ani po upomienke nezaplatí, je potrebné problém riešiť. Ak je dlžník ochotný záväzok reálne riešiť, ale nie je schopný ho uhradiť okamžite, je vhodné požadovať písomné uznanie záväzku, najlepšie formou notárskej zápisnice, ktorá slúži ako exekučný titul na priame vymáhanie pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora bez nutnosti súdneho konania. Ak dlžník odmieta notársku zápisnicu, čiastočným riešením je písomné uznanie záväzku s úradne overeným podpisom (napr. pre možnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu). Ak nedôjde k dohode, veriteľ pristúpi k súdnemu riešeniu pohľadávky.

Súdne riešenie pohľadávok

Občiansky súdny poriadok (OSP) ponúka rôzne formy riešenia pohľadávok, vrátane platobného rozkazu, ktorý je určený pre vymáhanie peňažnej pohľadávky. Dnes už možno použiť publikovaný formulár platobného rozkazu. Ak navrhovateľ predloží správne vyplnený formulár v potrebnom počte rovnopisov a zaplatí súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz už do 10 dní, ak sú splnené zákonné podmienky. Návrh na vydanie platobného rozkazu je potrebné podať na vecne a miestne príslušný súd. Platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, ak sa ho podarí dlžníkovi doručiť a ten voči nemu nepodá odpor s odôvodnením.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Rozkaz na plnenie

Právna úprava umožňuje súdu vydať rozkaz na plnenie, ktorý smeruje nielen voči splneniu peňažnej povinnosti, ale všeobecne voči povinnosti určitého plnenia (napr. vydať určitú vec, dodať alebo vykonať určité dielo, uložiť povinnosť uzavrieť zmluvu a pod.). Rozkaz na plnenie je možné vydať v skrátenom konaní aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa, bez vypočutia odporcu, napriek tomu, že vydanie rozkazu na plnenie nie je výslovne podmienené požiadavkou, aby navrhovateľ najskôr existenciu uplatnenej povinnosti preukázal. Súd musí na jeho vydanie mať k dispozícii dostatočný základ, z ktorého by pri posúdení dôvodnosti nároku vychádzal. Ten je daný v požiadavke na presné a úplné vykreslenie skutkového základu.

Európsky platobný rozkaz

Európsky platobný rozkaz je platobný rozkaz vydaný podľa osobitného predpisu - nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1896/2006, ktoré je svojím charakterom priamo účinné, a teda je súčasťou nášho právneho poriadku, OSP je v uvedenej časti len vykonávacím predpisom k nemu. Európsky platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené; to neplatí, ak sa európsky platobný rozkaz doručuje zástupcovi odporcu. Európsky platobný rozkaz sa doručuje do cudziny.

Konkurzné a reštrukturalizačné konanie

V prípade vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie na dlžníka si veriteľ musí uplatniť svoju pohľadávku v stanovenej lehote prihláškou u určeného správcu a na súde (do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, resp. do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie musí byť prihláška doručená správcovi a súdu). Prihlášku musí podať aj v tom prípade, ak si vymáha svoj nárok v súdnom konaní, alebo aj v prípade, že súd vydal rozhodnutie, v ktorom nárok veriteľa potvrdil. Preto je nevyhnutné počas celej doby existencie a vymáhania pohľadávky sledovať, či nebol na dlžníka vyhlásený konkurz alebo reštrukturalizácia.

Účtovanie opravných položiek a odpis pohľadávok

Pri inventarizácii majetku a záväzkov sa posudzuje, či reálna hodnota pohľadávok je rovnaká ako nominálna hodnota. Pohľadávky sa analyzujú podľa lehoty splatnosti na pohľadávky do lehoty splatnosti a po lehote splatnosti. Predmetom analýzy sú najmä pohľadávky po lehote splatnosti, u ktorých môže byť ohrozená ich vymožiteľnosť.

Zákonné a ostatné opravné položky

Pojem zákonné opravné položky sa používa na opravné položky, ktoré sú tvorené v súlade s § 20 zákona o dani z príjmov (ZDP). Ostatné opravné položky sú tvorené v súlade s účtovnými predpismi na základe zásady opatrnosti a nie sú tvorené v súlade s § 20 ods. 14 ZDP, a preto nie sú daňovo účinnými opravnými položkami. Ich tvorba do nákladov a rozpúšťanie do výnosov neovplyvňuje daňové výdavky.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Daňovo uznané opravné položky k nepremlčaným pohľadávkam a rizikovým pohľadávkam sa tvoria ako daňovo uznané opravné položky na základe § 20 ods. 14 ZDP. Ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 360 dní, do výdavkov sa zahrnie opravná položka do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo nesplatenej časti pohľadávky bez jej príslušenstva, a to v zdaňovacom období, v ktorom uplynula táto lehota. Ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 720 dní, do výdavkov sa zahrnie opravná položka do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo nesplatenej časti pohľadávky bez jej príslušenstva, a to v zdaňovacom období, v ktorom uplynula táto lehota.

Podmienky pre uznanie opravnej položky

ZDP stanovuje ako ďalšiu z podmienok na uznanie vytvorenej opravnej položky k pohľadávke, že pohľadávka bola zahrnutá do príjmov. Z tejto podmienky vyplýva, že nie k všetkým nepremlčaným pohľadávkam po lehote splatnosti je možné vytvoriť daňovo uznanú opravnú položku. Daňovo uznanú opravnú položku je možné tvoriť len k pohľadávkam, ktoré boli účtované do výnosov daňovníka. Daňovo uznané opravné položky teda nie je možné tvoriť napr. k poskytnutým zálohám.

Odpis pohľadávky

Odpis pohľadávky je jednostranným úkonom na strane veriteľa, ktorý odpíše pohľadávku pri trvalom upustení od jej vymáhania z iného dôvodu, ako je úhrada alebo započítanie. Odpis pohľadávok tak nemožno stotožňovať so zánikom pohľadávky. Podľa § 68 ods. 5 Postupov účtovania v PÚ sa na ťarchu účtu 546 - Odpis pohľadávky účtuje odpis pohľadávky pri trvalom upustení od jej vymáhania, ako aj odpis pohľadávky podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ZKR). Ako súvzťažný účet sa použije niektorý z účtov pohľadávok v závislosti od toho, o akú pohľadávku ide, napr. 311 - Odberatelia.

Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti vrátane príslušenstva, ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane, alebo výdavok do výšky odpisu obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením, alebo neuhradenej časti u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP.

Daňovým výdavkom je aj výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti vrátane príslušenstva, ak dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka. Ak chce účtovná jednotka odpísať takúto pohľadávku do daňovo uznaných nákladov, musí mať k dispozícii právoplatné uznesenie súdu, či už o zastavení konania, ak poručiteľ nezanechal majetok alebo zanechal nepatrný majetok, ktorý vydal osobe majúcej náklady s pohrebom poručiteľa, alebo uznesenie.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

K trvalému odpisu pohľadávok sa veriteľ môže rozhodnúť, ak na to existuje dôvod, napr. že náklady na vymáhanie pohľadávok sú neúmerne vysoké vo vzťahu k vymáhanej sume.

Daňovým výdavkom je aj odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 14 ZDP. Keďže tento odpis pohľadávky je viazaný na možnosť daňovo uznanej tvorby opravnej položky k tejto pohľadávke, platia pre odpis pohľadávky rovnaké podmienky ako pre tvorbu opravnej položky. Daňovo účinne nemožno odpísať ani pohľadávky z titulu zmluvných sankcií. Ide o zmluvné pokuty, úroky z omeškania a poplatky z omeškania, ktoré podľa § 17 ods. 19 ZDP sú súčasťou základu dane až po prijatí.

Exekučné konanie

Ak dlžník neplní povinnosť úhrady pohľadávky, ktorá mu vyplýva z vykonateľného rozhodnutia súdu, prípadne iného exekučného titulu, je veriteľ spravidla prinútený vymáhať pohľadávku prostredníctvom súdneho exekútora. Podstatou exekúcie je vymôcť plnenie povinnosti uloženej rozhodnutím, ak si ju dlžník neplní dobrovoľne. Exekúcia je teda núteným výkonom súdneho alebo iného rozhodnutia. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súduna jej vykonanie.

Návrh na vykonanie exekúcie

Návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať:

• presnú identifikáciu oprávneného a povinného,
• presné označenie exekučného titulu,
• vymedzenie vymáhaného nároku (dlžná suma, príslušenstvo, trovy predchádzajúceho konania atď.),
• prípadne označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva.

Exekučným titulom je najmä rozhodnutie súdu (uznesenie, platobný rozkaz, rozsudok), notárska zápisnica, vykonateľné rozhodnutie rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií.

Príslušný súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia spĺňajú zákonom stanovené náležitosti, súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Exekúciou je možné uplatniť si nárok len v rozsahu, v akom ho priznáva exekučný titul a ďalšie trovy, ktoré oprávnenému vznikli v súvislosti s exekúciou (napr. trovy právneho zastúpenia).

Po doručení poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručí oprávnenému a povinnému, kde účastníkov upovedomí o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania.

Súdne poplatky

Súdny poplatok je plnením, ktoré platí účastník konania pred začatím súdneho konania alebo po jeho skončení. Majú význam jednak z ekonomického hľadiska, keďže ich hlavným cieľom je pokrytie časti nákladov spojených so súdnym konaním, ale zároveň sú aj určitou prevenciou pred podávaním neoprávnených žalôb, čím motivujú účastníkov konania k zodpovednému uplatňovaniu svojich práv. Ich výška je určená buď pevnou sumou alebo percentuálnym podielom z celkovej hodnoty predmetu sporu. Súdne poplatky sa uhrádzajú v občianskom súdnom konaní, obchodnom súdnom konaní, ale aj v správnom súdnictve či v niektorých trestných konaniach. Pokiaľ vznikne viacerým uvedeným poplatníkom povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne. V súvislosti s platením súdnych poplatkov je potrebné uviesť, že existuje aj možnosť oslobodenia poplatníka od zaplatenia súdneho poplatku. Toto oslobodenie vzniká buď priamo zo zákona, t. j. ide o zákonné oslobodenie alebo je oslobodenie od súdneho poplatku priznané súdom na základe majetkových pomerov účastníka konania.

Oslobodenie od súdnych poplatkov

V zmysle zákona je od platenia súdneho poplatku oslobodené napr. konanie o ustanovení opatrovníka, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, vo veciach osvojenia a o povolenie uzavrieť manželstvo. Súdne poplatky zároveň neplatia napr. Slovenská republika, obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu, nadácie a charitatívne organizácie, humanitárne organizácie, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov.

Povinnosť uhradiť súdny poplatok vzniká najmä v súvislosti s podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania či kasačnej sťažnosti. Súdny poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Pri úkonoch akými sú napríklad spísania podaní do zápisnice je súdny poplatok splatný jeho spísaním do zápisnice. Ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok.

Elektronické podania a zníženie poplatkov

Pokiaľ sa úkony a konania vykonávajú na základe podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu či iného orgánu, elektronickými prostriedkami prostredníctvom jednotného kontaktného miesta alebo poštového podniku vykonávajúceho činnosť osvedčujúcej osoby je sadzba poplatku vo výške 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej v sadzobníku, znížená najviac o 50 eur. To znamená, že pokiaľ osoba podá napr. žalobu elektronicky môže ju to vyjsť lacnejšie.

Neuhradenie súdneho poplatku

Pokiaľ nedošlo k úhrade súdneho poplatku v súvislosti s podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd poplatníka vyzve, aby poplatok zaplatil v stanovenej lehote, ktorú určí vo výzve, avšak spravidla je táto lehota desať dní od doručenia výzvy. Vo výzve musí súd poplatníka poučiť o následkoch neuhradenia poplatku. V prípade, ak poplatník daný poplatok neuhradí, a to aj napriek výzve, súd pristúpi k zastaveniu konania.

Vrátenie súdneho poplatku

V zmysle zákona môžu nastať situácie, kedy už došlo k úhrade súdneho poplatku, avšak súd jeho povinný ho vrátiť.

Modelový príklad a súdny poplatok

V prípade, že navrhovateľ žaluje sumu 100 eur, a to sumu 50 eur titulom dlžných faktúr a 50 eur ako zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá uvedenou pevnou sumou, súdny poplatok sa vyrubuje z celej žalovanej sumy.

Oslobodenie spotrebiteľa od súdnych poplatkov

V zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona o súdnych poplatkoch je od poplatku oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Súdna prax sa prikláňa k záveru, že spotrebiteľ požíva zákonné osobné oslobodenie od súdnych poplatkov bez ohľadu na to, či sa nachádza v pozícii navrhovateľa alebo odporcu.

Zastavenie dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku

Podľa § 12 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch vo veciach poplatkov za dovolanie rozhoduje súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví.

Predbežné opatrenie a súdny poplatok

Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vzniká poplatková povinnosť vo výške 33 eur, pričom poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, teda ten, kto návrh na nariadenie predbežného opatrenia podáva. Poplatková povinnosť nevzniká len v prípade ak sa na poplatníka vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 Zákona o súdnych poplatkoch) alebo mu súd individuálne priznal oslobodenie. Podľa § 10 ods. 2 písm. f/ Zákona o súdnych poplatkoch pre nezaplatenie poplatku prvostupňový súd konanie nezastaví, ak vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Zmeny v súdnych a správnych poplatkoch od 1.4.2024

Národná rada SR dňa 19.12.2023 schválila konsolidačný balíček, ktorého súčasťou je aj novela zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov a zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Zo všeobecnej dôvodovej správy k uvedenej novele vyplýva, že zámerom tejto zmeny má byť valorizácia sadzieb poplatkov, ktorých výška bola dlhé roky nemenná. Novo upravené sumy by tak mali reflektovať na infláciu.

Zvýhodnený poplatok za elektronické podanie od 1.4.2024

Realizácia úkonov prostredníctvom elektronických prostriedkov zákon o súdnych poplatkoch, ako aj zákon o správnych poplatkoch značne zvýhodňuje. Platí všeobecné pravidlo, že pokiaľ nie je určitý poplatok pri takejto forme podania upravený osobitne, jeho výška je 50 % zo sadzby poplatku stanovenej v sadzobníku toho - ktorého zákona. Toto zníženie je ale limitované. Platná právna úprava umožňuje znížiť výšku poplatku maximálne o 70 eur. Novela zákona od 1.4.2024 upravuje zníženie len o 50 eur.

Zmena poplatku zo žaloby alebo návrhu na začatie konania od 1.4.2024

Výšku poplatku za jednotlivé úkony upravuje príloha zákona o súdnych poplatkoch, tzv. Sadzobník súdnych poplatkov. Podľa nej je všeobecná základná výška poplatku za podanie žaloby alebo návrhu na začatie konania:

• V prípade, ak predmet konania možno oceniť (napr. konanie o zaplatenie) 6 % z hodnoty konania alebo predmetu sporu. Súčasne je nastavený aj spodný a horný limit pre prípad, že by 6 % nedosiahlo ani minimálnu sumu, alebo horný strop presiahlo. Minimálne je tak výška poplatku 16,50 eur, maximálne 16 596,50 eur, v obchodných veciach najviac 33 193,50 eur. Výška tohto poplatku narastie od 1.4.2024 nasledovne: Minimálne bude poplatok vo výške 25 eur, najviac 25 000 eur a v obchodných veciach najviac 50 000 eur.
• V prípade, ak predmet konania nemožno oceniť (napríklad konanie o určenie neplatnosti zmluvy), v takom prípade sa platí poplatok vo výške 99,50 eur. Od 1.4.2024 sa poplatok zvyšuje na 140 eur.

Zmena poplatku zo žaloby o nároku z práv k obchodnému menu od 1.4.2024

Položka č. 3 Sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkov upravuje poplatky za tri druhy žalôb, a to:

• zo žaloby o nároku z právnych vzťahov upravených zákonom o ochrane hospodárskej súťaže,
• zo žaloby o nároku z práv k obchodnému menu, ochranným známkam a označeniu pôvodu,
• zo žaloby o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom.

V súčasnosti je výška poplatku vo všetkých uvedených prípadoch stanovená fixne sumou 331,50 eur. Tento poplatok sa zvyšuje od apríla 2024 na 470 eur.

Zmena poplatku za konkurzné konanie od 1.4.2024

Za konkurzné konanie sa platí poplatok vo výške 1% z výťažku zo speňaženého majetku zapísaného do súpisu majetku vo všeobecnej podstate, resp. 0,5 % z výťažku v oddelenej podstate, ktorý je ohraničený maximálnou sumou 33 193,50 eur. Horná hranica uvedeného poplatku sa však výrazne zvýši, a to až na 50 000 eur.

Zmena poplatku vo veciach určenia neplatnosti zmluvy uzatvorenej v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní od 1.4.2024

Podnikateľ, ktorého práva boli dotknuté v postupe verejného obstarávania, a napríklad tak nezískal zákazku, hoci mal, môže za určitých presne vymedzených podmienok (zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov) uzatvorenú zmluvu napadnúť žalobou, za ktorú doposiaľ platí poplatok vo výške 0,1% predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie, najmenej 2 000 eur a najviac 50 000 eur. Aj predmetné limity poplatku sa menia. Pokiaľ by predpokladaná hodnota zákazky alebo koncesie nebola ustanovená, alebo žaloba napádala zmeny zmluvy, fixný poplatok 5 000 eur narastie na 7 000 eur.

Zmena poplatku za vykonanie exekúcie od 1.4.2024

S podaním návrhu na vykonanie exekúcie je navrhovateľ v súčasnosti povinný zaplatiť poplatok vo výške 16,50 eur. Rovnaká výška poplatku sa platí aj za rozhodnutie o zmene oprávneného (t. j. veriteľa) alebo za rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Poplatok sa zvyšuje vo všetkých uvedených prípadoch, a to na 25 eur.

Zmena poplatku v súvislosti s likvidáciou majetku od 1.4.2024

V prípade likvidácie majetku spoločnosti sa platí poplatok 6 %, s dolnou hranicou najmenej 33 eur a hornou najviac 16 596,50 eur. Schválená novela zákona o súdnych poplatkoch zvyšuje spodnú minimálnu hranicu na 50 eur a hornú maximálnu na 25 000 eur.

Zmena poplatkov za zápis do obchodného registra od 1.4.2024

• poplatok z návrhu na prvý zápis akciovej spoločnosti z 375 eur na 550 eur,
• poplatok z návrhu na prvý zápis iných právnických osôb (napríklad s.r.o.) zo 150 eur na 220 eur,
• poplatok z návrhu na prvý zápis organizačnej zložky podniku právnickej osoby zo 150 eur na 220 eur,
• poplatok z návrhu na prvý zápis podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby zo 150 eur na 220 eur,
• poplatok z návrhu na zmenu právnej formy obchodnej spoločnosti alebo družstva zo 165 eur na 220 eur,
• poplatok z návrhu na zápis zmeny alebo doplnenie akéhokoľvek počtu údajov týkajúcich sa jednej zapísanej osoby z 33 eur na 50 eur,
• poplatok z návrhu akcionára na poverenie na zvolanie valného zhromaždenia z 99 eur na 140 eur,
• poplatok z návrhu na predĺženie lehoty, po uplynutí ktorej súd v konaní o zrušení obchodnej spoločnosti alebo družstva rozhodne o výmaze obchodnej spoločnosti alebo družstva z obchodného registra aj bez návrhu zo 100 eur na 140 eur.

Zmena poplatkov za výpisy z obchodného registra od 1.4.2024

• za vyhotovenie a vydanie výpisu z obchodného registra zo 6,50 eur na 10 eur,
• za vyhotovenie kópie listiny uloženej v zbierke listín, a to za každú, aj začatú stranu z 0,33 eur, min 1,50 eur na 0,50 eur, min. 2 eurá,
• za vyhotovenie a vydanie potvrdenia o tom, že v obchodnom registri určitý zápis nie je, alebo potvrdenia o tom, že určitá listina nie je uložená v zbierke listín z 3 eur na 5 eur.

Poplatok za nahliadnutie do obchodného registra sa zvýši z 3 eur na 5 eur.

Zmena poplatku za spracovanie podania a príloh doručených listinne od 1.4.2024

Za nesplnenie povinnosti doručovať elektronicky budú podávatelia platiť od 1. 4. 2024 vyšší poplatok, konkrétne o 10 eur, t. j. poplatok vo výške 30 eur.

Zmena poplatku za výpis z registra trestov od 1.4.2024

Poplatok za výpis, odpis z registra trestov, za poskytnutie výpisu z registra trestov či odpisu z registra trestov obsahujúceho informáciu o odsúdení v inom štáte EÚ sa z aktuálnej výšky 4 eur zvýši na 6 eur.

#

tags: #narok #na #sudny #poplatok #uctovanie #podmienky