- Kontaktujte nás / Centrála:
- 047 / 5511 200
- [email protected]
Právo na pracovné voľno pri hľadaní nového zamestnania: Podmienky a nároky
Strata zamestnania je náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje aktívne hľadanie nového uplatnenia. Zákonník práce pamätá na túto situáciu a poskytuje zamestnancom určité práva a možnosti, ktoré im majú uľahčiť prechod do nového zamestnania. Jednou z týchto možností je aj právo na pracovné voľno na hľadanie nového zamestnania.
Základné ustanovenia Zákonníka práce
Nárok na pracovné voľno pri hľadaní nového zamestnania upravuje § 141 ods. 2 písm. i) Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru. Toto voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby. Súhlas zamestnávateľa umožňuje toto voľno zlučovať.
Podmienky nároku na platené voľno
Zamestnanec má nárok na platené voľno (s náhradou mzdy) na hľadanie nového zamestnania vtedy, ak k skončeniu pracovného pomeru dochádza výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce. Tieto dôvody zahŕňajú:
- Zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti (§ 63 ods. 1 písm. a)).
- Nadbytočnosť zamestnanca (§ 63 ods. 1 písm. b)).
- Strata spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na jeho zdravotný stav podľa lekárskeho posudku (§ 63 ods. 1 písm. c)).
V týchto prípadoch zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby. Pracovné voľno je možné so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.
Ak skončenie pracovného pomeru nastane z iných dôvodov, zamestnanec má nárok na neplatené voľno (bez náhrady mzdy) na hľadanie nového zamestnania.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Príklady z praxe
Príklad 1: Zamestnanec dostal od zamestnávateľa výpoveď s dvojmesačnou výpovednou lehotou z dôvodu rušenia časti prevádzky. Zamestnanec dostal pozvánku na pracovný pohovor mimo svojho bydliska, ktorý trvá dva dni. Má nárok na pracovné voľno s náhradou v rozsahu poldňa za každý týždeň trvania výpovednej lehoty. Pri dvojmesačnej výpovednej lehote (8 týždňov) má nárok na 4 dni plateného voľna (0,5 x 8), ak sa so zamestnávateľom dohodne na zlúčení voľna.
Príklad 2: Zamestnanec končí pracovný pomer dohodou s trojmesačnou výpovednou lehotou. Počas prvého mesiaca nevyužil pracovné voľno na hľadanie zamestnania a chcel ho čerpať počas druhého mesiaca. Zamestnávateľ nesúhlasil so zlučovaním voľna, hoci tak mohol urobiť aj neskôr. V tomto prípade zamestnávateľ postupoval v súlade so zákonom, keďže zlučovanie voľna je možné len so súhlasom zamestnávateľa.
Ohlasovanie a preukazovanie prekážky v práci
Podľa § 144 Zákonníka práce je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať každú prekážku v práci tak, aby bol zrejmý dôvod aj trvanie prekážky. Ak zamestnanec dôvod nepreukáže, zamestnávateľ nie je povinný ospravedlniť jeho neprítomnosť v práci. Zamestnanec je povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní, požiadať ho o poskytnutie pracovného voľna a preukázať dôvod prekážky v práci vopred. Ak zamestnancovi nebol dôvod prekážky v práci známy vopred, musí upovedomiť zamestnávateľa bez zbytočného odkladu.
Iné prekážky v práci
Okrem pracovného voľna na hľadanie nového zamestnania existujú aj iné situácie, kedy má zamestnanec nárok na voľno v práci. Tieto prekážky v práci upravuje § 136 a nasl. Zákonníka práce a rozdeľujú sa do nasledovných skupín:
- Prekážky z dôvodu všeobecného záujmu.
- Prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti.
- Prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie.
- Dôležité osobné prekážky v práci.
Počas trvania prekážok zamestnanec nepracuje, a preto nemá právo na mzdu za vykonanú prácu. Pri niektorých prekážkach však má nárok na náhradu mzdy, prípadne je inak hmotne zabezpečený sociálnou dávkou.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu
Medzi prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu patrí výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonávať mimo pracovného času. Zamestnávateľ spravidla poskytuje pracovné voľno bez náhrady mzdy, ale Zákonník práce, kolektívna zmluva alebo dohoda so zamestnávateľom môžu určiť, že zamestnanec má aj v týchto prípadoch nárok na náhradu mzdy.
Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu sa delia na:
- Výkon verejnej alebo odborovej funkcie (napr. poslanec NR SR, mestský poslanec).
- Občianska povinnosť (napr. činnosť svedka, tlmočníka, poskytnutie prvej pomoci).
- Iné úkony vo všeobecnom záujme (napr. darovanie krvi, činnosť člena volebnej komisie).
- Výkon dobrovoľníckej činnosti (zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či poskytne voľno s alebo bez náhrady mzdy).
Prekážky v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti
Zamestnancovi patrí pracovné voľno pri plnení brannej povinnosti, plnení úloh ozbrojených síl, pri cvičení. V týchto prípadoch patrí zamestnancovi náhrada mzdy, ktorú zamestnávateľovi preplatí okresný úrad v sídle kraja.
Prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie
Účasť na ďalšom vzdelávaní, na ktorom má zamestnanec získať predpoklady alebo splniť podmienky na výkon jeho práce, je taktiež prekážkou v práci. Zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť za toto voľno aj náhradu mzdy.
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno najmenej:
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
- V rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní.
- 2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky.
- 5 dní na prípravu a vykonanie záverečnej, maturitnej skúšky a absolutória.
- 40 dní v súhrne na prípravu a vykonanie štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky.
- 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej, diplomovej alebo dizertačnej práce.
- 5 dní na sústavné vzdelávanie, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie.
Dôležité osobné prekážky v práci
Do tejto skupiny patria udalosti, ktoré majú osobný charakter a vyskytujú sa v živote každého pracujúceho. Medzi dôležité osobné prekážky v práci sa radí:
- Dočasná PN, materská alebo rodičovská dovolenka, ošetrovanie chorého člena rodiny, starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v škole.
- Vyšetrenie zamestnanca: zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní, ak vyšetrenie nie je možné mimo pracovného času.
- Narodenie dieťaťa: poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky do zdravotníckeho zariadenia a späť.
- Sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie: poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní, pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa najviac 10 dní.
- Úmrtie rodinného príslušníka: pri úmrtí manžela a dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe. Pri úmrtí rodiča a súrodenca sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe + jeden ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb. Pri úmrtí prarodiča alebo vnuka sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň.
- Svadba: vlastná svadba - poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň, svadba dieťaťa alebo rodiča - poskytuje sa pracovné voľno bez náhrady mzdy.
- Znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov dopravným prostriedkom, ktoré používa zamestnanec so zdravotným postihnutím - poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň.
- Nepredvídané prerušenie pravidelnej verejnej dopravy - poskytuje sa pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas.
- Presťahovanie zamestnanca - v rámci tej istej obce sa poskytne pracovné voľno najviac 1 deň, pri sťahovaní do inej obce najviac 2 dni, vždy bez náhrady mzdy. Ak je sťahovanie v záujme zamestnávateľa, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.
- Hľadanie práce pred skončením pracovného pomeru - pracovné voľno v trvaní jeden poldeň za každý týždeň trvania výpovednej doby bez náhrady mzdy. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi pri výpovedi danej zamestnávateľom z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje, sťahuje sa, zamestnanec sa stane nadbytočný alebo nespôsobilý vykonávať prácu.
Ďalšie práva a povinnosti zamestnanca pri strate zamestnania
Strata zamestnania so sebou prináša aj ďalšie povinnosti a možnosti, ktoré je potrebné zvážiť:
Evidencia na úrade práce
Po strate zamestnania je dôležité sa čo najskôr zaevidovať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa § 34 zákona č. 5/2004 Z. z., ak uchádzač o zamestnanie požiada o zaradenie do evidencie do 7 kalendárnych dní odo dňa skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie odo dňa nasledujúceho po skončení zamestnania.
Dávka v nezamestnanosti
Po splnení určitých podmienok má nezamestnaný nárok na dávku v nezamestnanosti. Žiadosť o dávku sa podáva na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne spolu s rozhodnutím o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Zdravotné poistenie
Po strate zamestnania je platiteľom zdravotného poistenia za poistenca štát. Poistenec je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní a predložiť potvrdenie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Aktívne hľadanie zamestnania
Uchádzač o zamestnanie je povinný aktívne si hľadať zamestnanie aj sám a pravidelne preukazovať túto činnosť úradu. Úrad určí uchádzačovi povinnosť osobne sa dostaviť na úrad alebo na miesto určené úradom (periodicita návštev).
Príspevky na podporu zamestnanosti
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny poskytujú rôzne príspevky na stimuláciu rastu zamestnanosti, ako napríklad príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, príspevok na sťahovanie za prácou, príspevok na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a absolventskú prax.