Dovolenka v prvom týždni nástupu do zamestnania: Vaše práva a možnosti

Nástup do nového zamestnania je vždy významný krok. Okrem zoznamovania sa s novým prostredím a kolegami, je dôležité vedieť, aké máte práva a povinnosti. Jednou z často diskutovaných tém je možnosť čerpania dovolenky, a to aj v prvom týždni nástupu. Je to vôbec možné? Aké sú podmienky? Na tieto a ďalšie otázky sa pozrieme v tomto článku.

Nárok na dovolenku: Kedy vzniká?

Podľa Zákonníka práce máte nárok na dovolenku, ak ste zamestnaný na trvalý pracovný pomer, a to na plný aj čiastočný úväzok. Nárok na dovolenku vám patrí, ak váš pracovný pomer trvá nepretržite celý kalendárny rok a zároveň odpracujete aspoň 60 dní u toho istého zamestnávateľa. Ak váš pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky.

Ak pracujete na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti), nárok na dovolenku vám nevzniká.

Dovolenka počas skúšobnej doby: Mýtus alebo realita?

Mnohí zamestnanci sa mylne domnievajú, že počas skúšobnej doby nemôžu čerpať dovolenku. Zákon to však nezakazuje. Ak ste u svojho nového zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. V prípade, že ste 60 dní ešte neodpracovali, počet dní vašej dovolenky sa vypočíta za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní získate jednu dvanástinu vášho ročného nároku na dovolenku.

Ako sa počíta pomerná časť dovolenky?

Pokiaľ váš pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vypočítava sa vám pomerná časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky sa počíta aj v prípade, že meníte počas roka zamestnanie. V tomto prípade totiž nemáte nárok na celých 20 či 25 dní dovolenky, ale sa vám pomerne kráti.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Príklad: 32-ročná bezdetná Olívia nastúpila do nového zamestnania 1. januára a 31. mája zo zamestnania odíde. Odpracovala 60 dní, ale nie celý rok, preto má nárok na pomernú časť dovolenky. Ak si Olívia nájde nové zamestnanie, do ktorého nastúpi 1. septembra, opäť sa jej bude rátať pomerná časť dovolenky.

Dovolenka za odpracované dni

Ak ste u zamestnávateľa neodpracovali aspoň 60 dní, nemáte nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť. V tomto prípade vám patrí dovolenka za odpracované dni. Ide o dovolenku v dĺžke jednej dvanástiny celoročnej dovolenky za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. Ak teda zamestnanec odpracoval napríklad 21 dní, má nárok na jednu dvanástinu z jeho celoročného nároku na dovolenku.

Dodatková dovolenka

Niektorí zamestnanci majú nárok na dodatkovú dovolenku, ktorá je v dĺžke jedného týždňa. Týka sa to tých, ktorí pracujú pod zemou, pri ťažbe nerastov, razení tunelov a štôlní, alebo vykonávajú zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce. Ak takto pracujete len časť kalendárneho roka, patrí vám za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. Za dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy, musí sa vyčerpať, a to prednostne pred dovolenkou za kalendárny rok alebo pred dovolenkou za odpracované dni.

Krátenie dovolenky

Váš nárok na dovolenku môže byť ovplyvnený aj práceneschopnosťou (PN). Ak ste PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, môže vám dovolenku krátiť. Krátenie dovolenky závisí od počtu vymeškaných pracovných dní. Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12 a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o 1/12.

Príklad: 25-ročná Erika odpracovala v roku 2025 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní, ale bola aj 115 dní PN. Zamestnávateľ jej dovolenku (na základe veku má nárok na 20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za 15 zameškaných pracovných dní jej nekráti nič, kráti sa až za 21 neodpracovaných dní. Teda 20/12= 1,66, zaokrúhlene 1,5 dňa, čo predstavuje krátenie.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

V prípade, že ste práceneschopný z dôvodu pracovného úrazu, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ, dovolenka sa vám nekráti.

Materská a rodičovská dovolenka a nárok na dovolenku

Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky či rodičovskej dovolenky muža sa posudzuje ako výkon práce. Riadna dovolenka sa vám preto nekráti. V tomto období máte tak nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu zákonného nároku.

Určovanie čerpania dovolenky

Zákon hovorí, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho či jej záujmy, ale aj úlohy a potreby spoločnosti. Ak vám dovolenku určuje po častiach, a nedohodnete sa inak, musí mať jedna časť aspoň 2 týždne.

Zamestnávateľ vám môže dovolenku zrušiť alebo vás z dovolenky odvolať. V tomto prípade vám ale musí preplatiť náklady, ktoré vám tým vznikli, napríklad storno poplatky za zrušený zájazd.

Prenášanie dovolenky do nasledujúceho roka

Celú dovolenku, na ktorú máte nárok, by ste mali vyčerpať do konca kalendárneho roka. Ak to nie je možné, zamestnávateľ vám nevyčerpanú dovolenku poskytne po skončení období, počas ktorých ste ju čerpať nemohli. Čerpanie prenesenej dovolenky vám zamestnávateľ musí určiť najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, aby ste ju do konca toho roka stihli vyčerpať.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Dovolenka a výpoveď

Ak plánujete dať v práci výpoveď, nezabudnite, že to ovplyvní aj počet dní dovolenky. Ak si dovolenku nemôžete vyčerpať, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Podľa Zákonníka práce máte nárok na pomernú časť dovolenky iba za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru.

Príspevok na stravovanie počas dovolenky

Počas čerpania dovolenky, PN alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako 4 hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo internej smernici.

Príspevok na rekreáciu

Ak váš zamestnávateľ zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, môžete požiadať o príspevok na rekreáciu. Jeho výška je v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za rok. Od 1. januára 2025 si môžete z rekreačného príspevku uplatniť aj výdavky na rekreáciu svojho rodiča alebo rodiča vášho manžela/manželky.

Dovolenka a nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

V praxi sa problematickou oblasťou javí určovanie nároku na dovolenku zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Dovolenku čerpá zamestnanec na dni, v ktorých má podľa rozvrhu pracovných zmien vykonávať prácu. Náhradu mzdy za dovolenku zamestnávateľ poskytuje za taký počet hodín, v akom určí trvanie pracovnej zmeny.

tags: #žiadosť #o #dovolenku #prvý #týždeň #v