Dôvody neplatnosti zmluvy o pôžičke

Zmluva o pôžičke je bežný právny inštitút, ktorý umožňuje jednému subjektu (veriteľovi) prenechať druhému subjektu (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze, s tým, že dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o jednoduchý právny vzťah, v praxi sa často vyskytujú situácie, kedy je zmluva o pôžičke napadnutá z dôvodu jej neplatnosti. Tento článok sa zameriava na najčastejšie dôvody, ktoré môžu viesť k neplatnosti zmluvy o pôžičke podľa slovenského práva.

Základné aspekty zmluvy o pôžičke

Definícia a charakteristické znaky

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z uvedeného vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 325/2009, zo dňa 30. septembra 2010).

Zmluva o pôžičke je osobitným zmluvným typom, ktorý je upravený v § 657 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Pri zmluve o pôžičke sa realizuje úžitková hodnota veci detentorom, teda osobou, ktorej bola vec zverená do užívania vlastníkom. „Podstata zmluvy o pôžičke spočíva v tom, že na základe nej prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, resp. spotrebovanie. Tým, že tieto veci prechádzajú do vlastníctva dlžníka, zmluva o pôžičke by sa mohla zaradiť i medzi scudzovacie zmluvy.“ (Fekete I.: Občiansky zákonník - komentár. 2010). Pre vysvetlenie dodávame, že scudzovacie právne úkony sú také úkony, pri ktorých dochádza k prevodu vlastníckeho práva - napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva. Na rozdiel od vymenovaných zmlúv musí dlžník pri zmluve o pôžičke vrátiť späť vec rovnakého druhu (nemusí ísť o identickú vec).

Subjekty zmluvy

Medzi subjekty zmluvy o pôžičke zaraďujeme dlžníka a veriteľa. Občiansky zákonník im nepridpisuje žiadne osobitné pomenovanie. Na oboch stranách zmluvného vzťahu môžu vystupovať fyzické aj právnické osoby. „Manželia, ktorí počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva uzavreli zmluvu o pôžičke ako dlžníci, zodpovedajú veriteľovi (rovnako ako iní dlžníci) spoločne a nerozdielne len v prípade, ak to bolo dohodnuté alebo stanovené právnymi predpismi. Ak počas trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva uzavrel zmluvu o pôžičke ako dlžník len jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to ani vtedy, ak nejde o bežnú vec.“ (Fekete I.: Občiansky zákonník- komentár. Zároveň uvádzame aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 2425/2000).

Forma zmluvy

Čo sa týka formy zmluvy, tak zákon v prípade zmluvy o pôžičke nevyžaduje písomnú formu a teda postačuje aj zmluva ústna. Samozrejme vhodnejšou alternatívou bude aj v takomto prípade zmluva písomná, pretože, ak napríklad dlžník odmietne svoj dlh splniť, tak písomná forma zmluvy môže poslúžiť ako dôkaz konsenzu zmluvných strán, avšak na tomto mieste treba zdôrazniť, že aj keď je zmluva o pôžičke vyhotovená v písomnej forme, tak nevzniká podpisom zmluvy, ale až reálnym odovzdaním predmetu pôžičky.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Odplatnosť a úroky

V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka rozlišujeme dva druhy pôžičiek, a to pôžičky peňažné a pôžičky nepeňažné. Znamená to, že predmetom pôžičky môžu byť jednak peniaze, ale aj iné veci. Okrem toho môže byť zmluva o pôžičke odplatná alebo bezodplatná. V prípade, ak hovoríme o bezodplatnej zmluve o pôžičke, ide o pôžičku bezúročnú. Odplatný charakter pôžičky musí vyplývať priamo zo zmluvných ustanovení. Odplatou je úrok. Dávame do pozornosti, že úrok je možné dohodnúť tak pri peňažnej pôžičke, ako aj pri nepeňažnej pôžičke. „Úrok sa plní v tom istom druhu ako istina, a to v určitom percente počítanom na určitý čas.“ (Fekete I.: Občiansky zákonník- komentár. Dojednanie úrokov však nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke. Dohoda o úrokoch môže byť súčasťou samotnej zmluvy o pôžičke, ale aj predmetom osobitnej dohody. „Ak vzniknú pochybnosti o tom, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú pôžičku, vychádza súkromné právo z predpokladu, že ide skôr o odplatnú pôžičku.“ (Fekete I.: Občiansky zákonník- komentár. 2010). Ustanovenia Občianskeho zákonníka neustanovujú dĺžku doby, na ktorú je možné dohodnúť úroky. Takéto dojednanie je ponechané na zmluvnú autonómiu strán. Výšky úrokov sa zväčša určuje percentuálne z istiny, pričom ich maximálna výška nie je žiadnym predpisom upravená, avšak dojednanie zmluvných úrokov v neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka platí, že ak je právny úkon v rozpore s dobrými mravmi je absolútne neplatný. „Neprimerane vysoký úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov je treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011„Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej.

Dôvody neplatnosti zmluvy o pôžičke

Nedostatok vôle

Pre platnosť právneho úkonu, akým je aj zmluva o pôžičke, sa vyžaduje slobodná a vážna vôľa. Ak je vôľa jednej zo strán ovplyvnená napríklad tiesňou, nátlakom alebo omylom, môže to viesť k neplatnosti zmluvy. V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa nemala vôľu uzavrieť spornú zmluvu o pôžičke, notársku zápisnicu podpísala dobrovoľne, s jej obsahom, ktorý jej bol prečítaný a vysvetlený, prejavila súhlas svojím podpisom. Predmetný právny úkon bol urobený v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka; dôvod neplatnosti tohto úkonu nebol zistený.

Nedostatok odovzdania predmetu pôžičky

Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, čo znamená, že k jej vzniku sa vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Ak k odovzdaniu peňazí alebo iných vecí nedôjde, zmluva nevznikne. Okresný súd Čadca rozsudkom z 5. novembra 2008 č.k. 11 C 124/2006-107 žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke uzavretej 29. júla 2005 medzi účastníkmi konania formou notárskej zápisnice pod N X., Nz X., zamietol. Požičaná suma bola žalobkyni pred podpísaním notárskej zápisnice odovzdaná v aute na parkovisku, čím predpoklady vzniku právneho vzťahu podľa § 657 Občianskeho zákonníka boli v celom rozsahu naplnené. Z dôvodu, že predmetná zmluva o pôžičke nie je neplatným právnym úkonom (ako sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala), žalobu zamietol. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 16. júna 2009 sp. zn. 8 Co 379/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že zmluva o pôžičke uzavretá 29. júla 2005 medzi účastníkmi konania formou notárskej zápisnice pod N X., Nz X. u notárky JUDr. E. V., je neplatná. Po doplnení dokazovania dospel, na rozdiel od súdu prvého stupňa, k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovanými 1/, 2/ nevznikol právny vzťah zo zmluvy o pôžičke, pretože v konaní nebolo preukázané odovzdanie peňazí žalovanými žalobkyni. Naopak bolo preukázané, že polovicu zo sumy 600 000 Sk si syn žalobkyne požičal a prevzal od žalovaných ešte niekoľko rokov pred uzavretím predmetnej zmluvy o pôžičke v rokoch 2002 až 2005 a zvyšnú polovicu asi týždeň pred jej uzavretím. Keďže v danom prípade medzi účastníkmi nevznikol právny vzťah v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a žalobe vyhovel.

Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitosti vôle), boli dané. Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 Cdo 55/98: Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou.

Rozpor s dobrými mravmi

Právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, je absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Typickým príkladom je dojednanie úžerníckych úrokov, ktoré sú neprimerane vysoké a zneužívajú tieseň alebo inú zraniteľnosť dlžníka. Výška úrokov je limitovaná najmä § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Úrok by bol v rozpore s dobrými mravmi, ak by presiahol úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia dohody/ zmluvy o pôžičke.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Obchádzanie zákona

Neplatnosť zmluvy môže nastať aj vtedy, ak jej účelom je obchádzanie zákona. Napríklad, ak je darovacia zmluva uzavretá s cieľom zabezpečenia zmluvy o pôžičke a jej realizáciou malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k bytu ako zálohu na žalovaného ako záložného veriteľa, teda k prepadnutiu zálohu, takéto dojednanie svojimi dôsledkami obchádza kogentnú zákonnú úpravu realizácie záložného práva.

Nedostatok určitosti

Zmluva o pôžičke musí byť dostatočne určitá a zrozumiteľná. Ak z nej nie je jasné, kto sú zmluvné strany, aký je predmet pôžičky, aká je doba splatnosti alebo výška úrokov, môže to viesť k jej neplatnosti. Zmluva o pôžičke musí obsahovať presné označenie zmluvných strán - veriteľa a dlžníka. Presne musí definovať záväzok veriteľa, výšku úroku a termín splatnosti pôžičky.

Premlčanie

Pri zmluvách o pôžičke je dôležité brať do úvahy plynutie premlčacej doby. Všeobecná premlčacia doba je 3 roky. Uvedené znamená, že po uplynutí tejto doby sa už veriteľ nemôže úspešne domáhať na súde svojho práva, pokiaľ dlžník vzniesol námietku premlčania. „Ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ustanovenia § 563 OZ povinný splniť dlh v prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z toho treba vyvodiť, že veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie zo subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu. O plnenie dlhu mohol teda požiadať hneď, ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby v tomto prípade nastáva v nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 415/2011).

Praktické rady a odporúčania

1. Písomná forma: Hoci zákon nevyžaduje písomnú formu zmluvy o pôžičke, odporúča sa ju dodržať z dôvodných dôkazných potrieb.
2. Presná identifikácia: V zmluve uveďte presné údaje o zmluvných stranách (meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, prípadne IČO).
3. Predmet pôžičky: Jasne definujte predmet pôžičky (peniaze, veci) a jeho výšku alebo množstvo.
4. Úroky: Ak sa dohodli úroky, uveďte ich výšku a spôsob výpočtu. Dbajte na to, aby úroky neboli úžernícke.
5. Doba splatnosti: Určite presnú dobu splatnosti pôžičky alebo spôsob jej určenia.
6. Spôsob vrátenia: Dohodnite spôsob vrátenia pôžičky (jednorazovo, v splátkach, prevodom na účet, v hotovosti).
7. Odovzdanie peňazí: Zabezpečte si dôkaz o odovzdaní peňazí dlžníkovi (potvrdenie o prevzatí, výpis z účtu).
8. Notárska zápisnica: Môžete si zabezpečiť splatenie záväzku formou notárskej zápisnice, ktorá má povahu exekučného titulu. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti § 41 ods. 2 je možné vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

tags: #neplatnost #zmluvy #o #pôžičke #dôvody