Narok na vydanie veci v objektívnej lehote rozšíril o zaplatenie: Judikatúra a jej kontext

Slovenská republika, ktorá vznikla rozdelením bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, prešla rozsiahlymi zmenami v oblasti práva. Tieto zmeny boli nevyhnutné pre prispôsobenie sa novým spoločenským a ekonomickým podmienkam, ako aj pre integráciu do Európskej únie. Jednou z kľúčových oblastí, ktorá prešla transformáciou, je občianske právo, ktoré upravuje vzťahy medzi občanmi a inými subjektmi. Tento článok sa zameriava na vývoj a súčasný stav občianskeho práva na Slovensku, s dôrazom na narok na vydanie veci v objektívnej lehote a jeho rozšírenie o zaplatenie, ako aj na relevantnú judikatúru.

I. Historický kontext občianskeho práva na Slovensku

Po vzniku Slovenskej republiky bolo potrebné vytvoriť nový právny rámec, ktorý by nahradil staré predpisy, ktoré už nevyhovovali novým podmienkam. Občiansky zákonník z roku 1964, ktorý bol prijatý ešte za čias socializmu, niesol vo svojej koncepcii a obsahu pečať vtedajšej doby. Tento zákonník upravoval občianskoprávne vzťahy na báze uspokojovania tzv. základov a ignoroval existenciu súkromného vlastníctva. Hospodárske vzťahy boli upravené v Hospodárskom zákonníku, ktorý preferoval tzv. štátne vlastníctvo.

Vzhľadom na tieto nedostatky bolo potrebné vykonať rozsiahlu novelizáciu Občianskeho zákonníka. Popri novelizácii Občianskeho zákonníka sa pripravoval aj Obchodný zákonník, ktorý bol prijatý zákonom č. 513/1991 Zb. a nadobudol účinnosť 1. januára 1992. Cieľom bolo odstrániť ustanovenia diskriminačnej povahy v oblasti vlastníckeho práva a dať do stredobodu záujmu novej úpravy všetky subjekty občianskeho práva, t. j. štát, občanov a právnické osoby.

II. Vývoj záväzkového práva

Záväzkové právo, ktoré upravuje vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom, prešlo na Slovensku významnými zmenami. Pôvodná úprava, ktorá vychádzala z Občianskeho zákonníka z roku 1964, už nevyhovovala potrebám trhového hospodárstva. Preto sa uvažovalo o dvoch alternatívach: buď zakotviť celé záväzkové právo do jedného kódexu (Občianskeho zákonníka), alebo ponechať niektoré zmluvy (napr. obchodné kúpne zmluvy) v Obchodnom zákonníku.

Prevládol názor, že jednotná úprava záväzkového práva je pre prax najvhodnejšia. V súčasnosti sa v Občianskom zákonníku nachádzajú osobitné ustanovenia o predaji tovaru v obchode, ako aj osobitný oddiel s názvom "Osobitné ustanovenia obchodnej kúpnej zmluvy". Táto úprava je zosúladená s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

III. Vplyv Európskeho práva

Slovenská republika má snahu dostať sa perspektívne do Európskej únie, a preto je potrebné zohľadňovať Európske súkromné právo. Do nového Občianskeho zákonníka sa implementujú viaceré smernice Európskeho parlamentu a Rady, ako napríklad Smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady č. 85/577/EHS o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov a Smernica č. 97/7/ES o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách na diaľku.

Tieto smernice majú za cieľ chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu zmluvného vzťahu a zabezpečiť, aby mal spotrebiteľ dostatok informácií a možností na odstúpenie od zmluvy. Okrem smerníc sa zohľadňujú aj medzinárodné dohovory a dohody, ako napríklad Dohovor o otroctve /1930/, Európsky dohovor o ľudských právach a slobodách /1950/ a Dohovor OSN o právach dieťaťa /1989/.

IV. Súčasné výzvy a perspektívy

V súčasnosti sa v Slovenskej republike skúma, čo v existujúcej právnej úprave nie je dobré, čo nevyhovuje, resp. kde sú medzery v právnej úprave. Je potrebné prispôsobiť právne predpisy potrebám slobodného trhu a moderného trhového hospodárstva. Moderní zákonodarcovia v druhej polovici 20. storočia uprednostňovali preberanie ucelených a komplexných úprav cudzích občianskych zákonníkov, namiesto vytvárania vlastných úprav.

Dôležité je, aby bol Občiansky zákonník zrozumiteľný a prístupný pre všetkých občanov. Pri tvorbe nového Občianskeho zákonníka sa zohľadňujú požiadavky zakotvené v tzv. acquis communautaire, čo zabezpečuje integráciu do vnútorného trhu únie. Bude potrebné prispôsobiť sa viacerým smerniciam, ktoré sa dotýkajú oblasti občianskoprávnych vzťahov.

V. Narok na vydanie veci v objektívnej lehote a jeho rozšírenie o zaplatenie

Narok na vydanie veci v objektívnej lehote je základným právom veriteľa v záväzkovom vzťahu. Ak dlžník nesplní svoju povinnosť vydať vec včas, veriteľ má právo domáhať sa vydania veci súdnou cestou. Judikatúra postupne rozšírila tento nárok aj o právo na zaplatenie. To znamená, že ak dlžník nevydá vec v objektívnej lehote, môže byť povinný zaplatiť veriteľovi náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku omeškania.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Toto rozšírenie nároku na vydanie veci o zaplatenie má za cieľ posilniť postavenie veriteľa a motivovať dlžníka k včasnému plneniu svojich povinností. Objektívna lehota sa posudzuje individuálne v každom prípade, pričom sa zohľadňujú všetky relevantné okolnosti, ako napríklad povaha veci, účel, na ktorý má slúžiť, a možnosti dlžníka.

VI. Zásady občianskeho práva

Nový Občiansky zákonník by mal byť poňatý dôsledne ako všeobecný predpis súkromného práva. Mal by platiť ako lex generalis aj voči Zákonníku práce, pričom špecifická úprava zostane naďalej vyhradená Zákonníku práce ako špeciálnemu zákonu. Cieľom je zjednotenie a zjednodušenie právnej úpravy, aby sa odstránila zbytočná duplicita.

Pri výklade a aplikácii občianskoprávnych predpisov je potrebné vychádzať zo základných zásad, ako napríklad zásada rovnoprávnosti subjektov, zásada zmluvnej slobody a zásada ochrany dobrej viery. Zakotvia sa zásady výkonu občianskych práv, ako aj zásady zneužívania výkonu práva na ujmu verejného záujmu a záujmu jednotlivca.

VII. Ochrana občianskych práv

Občiansky zákonník musí zabezpečiť účinnú ochranu občianskych práv. Každý má právo domáhať sa svojho práva na súde alebo inom orgáne. Súd spravuje poskytovanie ochrany občianskym právam. Je potrebné prevziať doterajšiu úpravu spôsobov ochrany občianskoprávnych vzťahov a občianskych práv.

VIII. Fyzické a právnické osoby

Občiansky zákonník obsahuje všeobecnú úpravu fyzických a právnických osôb. Fyzickou osobou sa rozumie človek. Nová úprava vychádza z doterajšej úpravy. Upraví sa meno a priezvisko fyzickej osoby. Občiansky zákonník bude obsahovať všeobecnú úpravu právnických osôb. Osobitnými zákonmi budú upravené právne formy právnických osôb. Právnická osoba môže mať práva a povinnosti a spôsobilosti na právne úkony.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

IX. Podnikateľ

Potrebné je v zákone zakotviť a vymedziť pojem podnikateľ. Tento pojem nekryje napríklad niektoré tzv. slobodné povolania. Každý podnikateľ je povinný pri svojom konaní dbať na poctivý obchodný styk.

X. Zastúpenie

V Občianskom zákonníku sa upravuje zastúpenie. Pri zastupovaní opatrovníkom sa upraví súdny dozor nad jeho činnosťou. Zastúpenie vzniká splnomocnením. Zastúpenie vzniká zmluvou o zastúpení. Zástupca má povinnosť konať za zastúpeného.

XI. Veci a majetok

Občiansky zákonník zakotví aj pojem vec. Veci sú ovládateľné hmotné predmety a slúžia ľuďom na ich potreby. Majetkom sú všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty. Veci sa delia na hnuteľné a nehnuteľné. Pojem nehnuteľnosť bude totožný s pojmom podľa doterajšej právnej úpravy.

XII. Právne skutočnosti a právne úkony

Na základe právnych skutočností vznikajú, menia sa a zanikajú práva a právne vzťahy. Právne skutočnosti sú udalosti, ktoré nastávajú nezávisle od vôle subjektov práva, a úkony orgánu a prejavy tvorivej duševnej činnosti fyzickej osoby. Právne úkony sú prejavy vôle, s ktorými právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov. Rozlišujú sa jednostranné a viacstranné právne úkony.

XIII. Neplatnosť právnych úkonov

Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, je neplatný. Dôvodom neplatnosti je aj nedostatok vôle, omyl, podvod a tieseň. Upraví sa absolútna, tak aj relatívna neplatnosť.

XIV. Daňový poriadok

Daňový poriadok upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb v súvislosti so správou daní. Správou daní sa rozumie činnosť správcu dane zameraná na správne zistenie dane a zabezpečenie jej úhrady. Daňové konanie je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov.

Základné zásady správy daní sú zásada zákonnosti, zásada spolupráce a zásada rýchlosti a hospodárnosti daňového konania. Správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec. Daňový subjekt je osoba, ktorej práva a povinnosti sa v daňovom konaní rozhoduje.

tags: #narok #na #vydanie #veci #v #objektivnej