Narok na Zníženú Sadzbu Zdravotného Poistenia: Podmienky a Dôležité Informácie

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na zníženú sadzbu zdravotného poistenia na Slovensku, s dôrazom na podmienky a zmeny, ktoré nastali v priebehu rokov. Zameriame sa na to, kto má nárok na túto zníženú sadzbu, aké sú povinnosti platiteľov poistného a ako sa táto sadzba prejavuje v rôznych životných situáciách.

Úvod do Zdravotného Poistenia a Povinností Zamestnávateľa

Vykazovanie a platenie preddavkov na verejné zdravotné poistenie je jednou zo základných povinností zamestnávateľa ako platiteľa poistného. V priebehu roka 2011 nastalo viacero zmien, ktoré mali výrazný dopad na vykazovanie údajov o zdravotnom poistení, ako aj na plnenie oznamovacích povinností zamestnávateľa.

Definícia Zamestnanca pre Účely Zdravotného Poistenia

Definícia pojmu zamestnanec je uvedená v § 11 ods. 3 ZZP (zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení). V zmysle nej je zamestnancom na účely zdravotného poistenia každý poistenec, ktorý vykonáva činnosť, z ktorej má právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z.

Obdobie od 1. 1. 2011 do 30. 4. 2011

Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z.

Obdobie od 1. 5. 2011 do 31. 7. 2011

Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Fyzická osoba sa na účely zákona o zdravotnom poistení nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) alebo v ktorých nie je fyzickou osobou:

  • podľa § 11 odseku 7 písm. d) a e)
  • podľa odseku 7 písm. i)

Príklad z Praxe

Zamestnankyňa Eva čerpala v období od 4. 4. 2011 do 29. 4. 2011 neplatené voľno. Dňa 1. 4. 2011 bola v práci a za tento jeden deň jej bola vyplatená pomerná časť mzdy. Podľa definície zamestnanca, platnej v období od 1. 1. 2011 do 30. 4. 2011, fyzická osoba nie je zamestnancom v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom nepoberá príjem zo závislej činnosti. Pani Eva však príjem poberala - síce iba za jeden deň mesiaca apríl, ale to postačuje na účely naplnenia definície zamestnanca, a preto sa za celý mesiac apríl považuje za zamestnanca na účely zdravotného poistenia.

Tá istá zamestnankyňa Eva si zobrala neplatené voľno ešte 8. 7. 2011 (piatok). Nasledujúce dva dni (sobota, nedeľa) nepracovala, lebo mala a stále má pracovný čas rozvrhnutý od pondelka do piatka. V zmysle definície zamestnanca platnej od 1. 5. Pani Eva sa teda nepovažuje za zamestnanca len jeden deň, t. j. 8. 7. 2011 (kedy počas neplateného voľna nepoberala žiaden príjem), a je povinná sa sama zaregistrovať v zdravotnej poisťovni a zaplatiť na tento deň preddavky na zdravotné poistenie ako tzv. samoplatiteľ (to neplatí, ak je na tento deň registrovaná v zdravotnej poisťovni ako poistenec štátu, príp. ako samostatne zárobkovo činná osoba). Zamestnávateľ je povinný na základe tlačiva „Oznámenie o zmene platiteľa poistného“ oznámiť do príslušnej zdravotnej poisťovne p. koniec kategórie „2“ - zamestnanec: 7. 7. začiatok kategórie „2“ - zamestnanec: 9. 7.

Osoby Považované za Zamestnanca z Viacerých Dôvodov

Podľa § 29b ods. 3 ZZP, ak je osoba považovaná za zamestnanca u zamestnávateľa z viacerých dôvodov, posudzuje sa, akoby bola zamestnancom u tohto zamestnávateľa iba raz. Pán Tomáš je od 1. 1. 2011 konateľom spoločnosti a za výkon tejto funkcie má pravidelne každý mesiac vyplatenú odmenu 500 € (z nákladov spoločnosti). Dňa 1. 9. 2011 uzavrel s tou istou spoločnosťou pracovný pomer na pracovnú pozíciu „riaditeľ obchodného úseku“. Z dôvodu založenia pracovného pomeru sa pán Tomáš tiež považuje za zamestnanca na účely zdravotného poistenia a z vyplatenej mzdy 1 000 € sa budú odvádzať preddavky na zdravotné poistenie. Organizácia ako platiteľ preddavkov na poistné však p. Vo výkaze preddavkov bude p.

Zmeny v Definícii Zamestnanca od 1. 1. 2011

Fyzická osoba, ktorá mala k 1. 1. 2011 právny vzťah, ktorý zakladal nárok na príjem zo závislej činnosti (okrem dohôd) a tento vzťah vznikol pred 1. 1. 2011 a k 31. 12. 2010 nebola považovaná z tohto právneho vzťahu za zamestnanca na účely zdravotného poistenia (napr. poslanec obecného zastupiteľstva s nárokom na odmenu, ktorá je považovaná za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP), je od 1. 1. 2011 za zamestnanca na účely zdravotného poistenia považovaná. Pán Peter bol dňa 1. 9. 2010 vymenovaný do funkcie poslanca obecného zastupiteľstva. Na základe tohto právneho vzťahu má každý mesiac vyplatenú odmenu vo výške 300 €. Keďže ide o príjem zo závislej činnosti, od 1. 1. 2011 je tento poslanec považovaný na účely zdravotného poistenia za zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Kto je Poistencom Štátu?

Štát je platiteľom za poistencov štátu uvedených v § 11 ods. 7 písm. a) až l) ZZP. Ak fyzické osoby spadajú do jednej z kategórií poistenca štátu a majú vyplatený príjem (mimo príjmov z dohôd), musia z tohto príjmu odviesť zdravotné poistenie.

Medzi poistencov štátu patria:

  • Nezaopatrené deti až do ukončenia povinnej školskej dochádzky.
  • Študenti do veku 26 rokov bez ohľadu na formu štúdia (denné alebo externé), avšak len do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa.
  • Študenti denného štúdia do veku 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa.

Vplyv Preukazu ZŤP na Odvody

Preukaz ZŤP má významný vplyv na odvody, najmä v kontexte zdravotného poistenia. Osoby s preukazom ZŤP majú určité výhody a povinnosti, ktoré je potrebné zohľadniť.

Zdravotné Poistenie a Osoby s ZŤP

Osoby s preukazom ZŤP majú nárok na zníženú sadzbu poistného na zdravotné poistenie. Bola uznaná za invalidnú podľa rozhodnutia komisie Sociálnej poisťovne (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %). Má ťažké zdravotné postihnutie, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %, podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc. vecí a rodiny.

Zárobková Činnosť a Podiely na Zisku

Novelou č. 499/2010 Z. z. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení bol zavedený nový pojem „zárobková činnosť“. Do nej patrí:

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

  • príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ZDP (okrem príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP a príjmov z výkonu činnosti osobného asistenta podľa § 20 zákona č. 447/2008 Z. z.)
  • podiely na zisku vyplatené podľa § 3 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm. e) ZDP

Od 1. 1. 2011 bol okruh príjmov, z ktorých sa platí poistné na zdravotné poistenie, rozšírený. Do zárobkovej činnosti patrí aj činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na vyplatenie podielov na zisku. Pozor, podľa prechodného ustanovenia § 36 ods. 12 ZZP povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na podiely na zisku vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona, teda až zo zisku dosiahnutého za účtovné obdobie roku 2011 a neskôr.

Oznamovacia Povinnosť ohľadom Príjmov z Podielov na Zisku a Činnosti Osobného Asistenta

Dňa 15. 4. 2012 nadobudla účinnosť vyhláška č. 130/2012 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Ustanovenie § 13 ods. 6 tejto vyhlášky zavádza novú oznamovaciu povinnosť, podľa ktorej je poistenec povinný oznámiť zdravotnej poisťovni, ktorá je príslušná na vykonanie ročného zúčtovania poistného za rok 2011, okrem výšky príjmov z podielov na zisku aj výšku príjmov z výkonu činnosti osobného asistenta dosiahnutých za zdaňovacie obdobie roku 2011 (konkrétne rozdiel príjmov a výdavkov z výkonu činnosti osobného asistenta), a to najneskôr do konca mája 2012. Tento druh oznamovacej povinnosti je určený na to, aby poisťovňa pri vykonaní ročného zúčtovania poistného za rok 2011 nezahrnula do vymeriavacieho základu na výpočet poistného aj príjmy z výkonu činnosti osobného asistenta, z ktorých sa poistné na verejné zdravotné poistenie neplatí.

Príjmy, ktoré Nevstupujú do Vymeriavacieho Základu

Do vymeriavacieho základu sa nezahŕňajú:

  • príjmy z podielov na zisku vyplatené podľa § 3 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm. e) ZDP
  • príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti u policajtov a vojakov (s účinnosťou od 1. 8. 2011 v zmysle novely č. 250/2011 Z. z. zákona č. 580/2004 Z. z.)
  • príjem z vráteného poistného zaplateného bez právneho dôvodu (s účinnosťou od 1. 1. 2011 v zmysle novely č. 499/2010 Z. z. zákona č. 580/2004 Z. z.)

Vymeriavací Základ Zamestnávateľa

Vymeriavací základ zamestnávateľa na účely platenia poistného na zdravotné poistenie je vymeriavací základ jeho zamestnanca, t. j. príjem zamestnanca. Od 1. 1. 2011 (t. j. prvýkrát pri spracovaní miezd za mesiac január 2011) zamestnanec a tiež zamestnávateľ nemá stanovený minimálny základ. Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Vymeriavací základ je najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu; pre rok 2012 je vo výške 2 307 €.

Postup pri Neplatnom Skončení Pracovného Pomeru

Ak súd rozhodol o nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru zamestnanca k zamestnávateľovi, príjem plynúci z neplatne skončeného pracovného pomeru sa rozdelí na všetky mesiace neplatne skončeného pracovného pomeru a v týchto mesiacoch sa zahrnie do vymeriavacieho základu zamestnanca. Ak zamestnávateľ odhlásil zamestnanca zo zdravotnej poisťovne a súd rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, tzn. že pracovný pomer trvá, zamestnávateľ má povinnosť na obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru takéhoto zamestnanca nanovo zaevidovať do registra poisťovne.

Poistné z Podielov na Zisku

Poistenec (zamestnanec, poistenec štátu, samostatne zárobkovo činná osoba, samoplatiteľ) má povinnosť platiť poistné aj z „podielov na zisku“. Táto novinka bola zavedená novelou zákona č. 499/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2011. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) ZDP nie je predmetom dane podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti; za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí.

U zamestnanca sa takýto druh príjmu posudzuje osobitne, mimo príjmov zo zamestnania - prvýkrát v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2011, ktoré bude vykonávať príslušná zdravotná poisťovňa. Podľa § 36 ods. 12 ZZP sa prvýkrát bude platiť poistné na zdravotné poistenie z podielov na zisku vyplatených zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré začalo po účinnosti zákona č. 499/2010 Z. z.

Vymeriavacím základom z podielov na zisku (najskôr podielov na zisku za rok 2011) je príjem, ktorý presiahne minimálny základ podľa § 13 ods. 10 ZZP (44,2 % z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov); do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného z podielov na zisku zahrnie zdravotná poisťovňa len príjem nad takto zákonom stanovenú sumu. Sadzba poistného z podielov na zisku je 10 % z vymeriavacieho základu (ak ide o osobu so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 5 %), pričom vymeriavací základ je príjem, ktorý bol dosiahnutý v rozhodujúcom období a ktorý presiahne sumu minimálneho základu podľa § 13 ods. 10 ZZP.

Fyzická osoba, ktorej boli vyplatené podiely na zisku (nie organizácia, ktorá podiely na zisku vyplatila), je povinná podľa § 13 ods. 6 vyhlášky MZ SR č. 130/2012 Z. z. oznámiť zdravotnej poisťovni výšku vyplatených podielov na zisku. K vyplateniu podielov na zisku v roku 2011 zo zisku dosiahnutého za účtovné obdobie roku 2011 v praxi ťažko môže dôjsť, s výnimkou firiem, ktoré majú určený hospodárky rok inak ako obdobie od januára do decembra príslušného kalendárneho roka, príp. ak došlo k predčasnému rozdeleniu zisku.

Príklad z Praxe

Zamestnanec Jozef v pracovnom pomere, bez účasti na základnom imaní, bude mať v mesiaci marec 2012 vyplatený podiel na zisku (rozdelenie zisku z r. 2011) vo výške 639,89 €. Ide o príjmy z podielov zo zisku dosiahnutého v účtovnom období r. 2011. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane dosiahnutého z takýchto príjmov. Sadzba poistného je 14 %, ak ide o osobu so zdravotným postihnutím, je sadzba poistného 7 %.

Spôsob Platenia a Vykazovania Poistného

V zmysle § 29b ods. 1 ZZP sa zdravotné poistenie platí preddavkami na poistné, ktoré sa po uplynutí kalendárneho roka zúčtovávajú v ročnom zúčtovaní poistného. Preddavky v mesačnej perióde za zamestnanca vypočíta a odvádza zamestnávateľ. Splatnosť preddavkov na poistné za zamestnanca a za zamestnávateľa je v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov. Ak je výplata príjmov zamestnancov rozložená pre jednotlivé organizačné útvary na rôzne dni, splatnosť preddavkov je v deň poslednej výplaty príjmov.

Povinnosti Zamestnávateľa

  1. Zamestnávateľ je povinný príslušnej zdravotnej poisťovni (ďalej len ZP) doručiť výkaz za daný kalendárny mesiac do troch dní odo dňa splatnosti ním odvádzaného preddavku na poistné. Ak predložený výkaz v elektronickej podobe má chyby, ZP vyzve zamestnávateľa na ich odstránenie.

  2. Zamestnávateľ ako platiteľ poistného je povinný vykazovať preddavky na poistné za každý kalendárny mesiac, za ktorý odvádza poistné. Spôsob a formu vykazovania preddavkov na poistné upravuje vyhláška MZ SR č. 159/2018 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a o ročnom zúčtovaní poistného v znení neskorších predpisov.

Výška preddavkov na poistné na zdravotné poistenie sa z vymeriavacieho základu vypočíta sadzbou, ktorá sa líši pre zamestnanca a zamestnávateľa. Znížená sadzba poistného platí pre osoby so zdravotným postihnutím, a uplatní sa v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov sa za osobu so zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorá je:

  • uznaná za invalidnú podľa § 70 až § 73 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z., kedy poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, alebo ak ide policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená najmenej o 20 %;
  • s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 % podľa § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

Na účely uplatnenia zníženej sadzby poistného je rozhodujúce predloženie príslušného dokladu, napr. rozhodnutie Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku alebo preukaz ZŤP.

Minimálne Zdravotné Odvody od Roku 2023

Novela zákona o zdravotnom poistení sa týka aj štatutárov a nízkopríjmových zamestnancov. Tí totiž musia od nového roka taktiež platiť takzvané minimálne zdravotné odvody. Ako informuje agentúra TASR, Slovákom to pripomína advokátska kancelária Highgate Law & Tax, ktorej právnici sú súčasťou pracovného tímu Ministerstva financií (MF) SR pre oblasť legislatívy.

Vlani nemusel konateľ so symbolickou odmenou platiť zdravotnej poisťovni stanovenú minimálnu výšku zdravotného poistenia. „Aj nízkopríjmoví zamestnanci musia platiť minimálne odvody zo sumy životného minima. Jeho výška je v súčasnosti na úrovni 234,42 eura. Keďže výška preddavku zdravotného poistenia sa vypočítava ako 14 % z príjmu, znamená to, že aj nízkopríjmový zamestnanec zaplatí zdravotnej poisťovni odvody mesačne vo výške minimálne 32,81 eura. To sa vzťahuje aj na štatutárov so symbolickým príjmom,“ vysvetlil daňový advokát z právnickej kancelárie Highgate Law & Tax Peter Varga.

Konateľ firmy s nízkou mesačnou odmenou vlani, napríklad pri príjme desať eur mesačne, odviedol do zdravotnej poisťovne 1,40 eura. Minimálne poistné sa nevzťahuje na zamestnancov, ktorí sú zároveň poistencami štátu, teda napríklad na pracujúcich dôchodcov či študentov. Stanovenú výšku nemusia platiť ani zamestnanci so zdravotným postihnutím, ktorí majú nárok na zníženú sadzbu poistného. Tieto skupiny zamestnancov naďalej platia odvody na zdravotné poistenie zo skutočného príjmu, a to aj v prípade, ak je nižší ako životné minimum.

Zmeny pre Živnostníkov

Sociálna poisťovňa (SP) zasiela živnostníkom a ostatným samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) oznámenia o novej výške poistného v súvislosti so zmenou minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu od 1. januára 2023. Minimálny vymeriavací základ sa od 1. januára tohto roka mení 174 463 SZČO, ďalších 354 si musí platby upraviť pre zmenu maximálneho vymeriavacieho základu. Nové minimálne poistné predstavuje 200,72 eura, maximálne je vo výške 2 810,11 eura mesačne. Poistenci sú povinní uhradiť odvody v novej výške do 8. februára. Odporúča sa upraviť platobný príkaz v banke, aby sa predišlo prípadným nedoplatkom, ktoré môžu mať v budúcnosti negatívny vplyv pri posudzovaní nároku na nemocenské a dôchodkové dávky.

Usmernenie k Spätne Vykonávaným Opravám Mesačných Výkazov

Ministerstvo zdravotníctva SR zverejnilo na svojom webe Usmernenie k spätne vykonávaným opravám mesačných výkazov. V prípadoch, kedy zamestnávateľ vykázal preddavky na poistné v čase ich určenia správne a následne dôjde k spätnému priznaniu dôchodku, alebo k spätnému uznaniu za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa postupuje tak, že v minulosti vykázané údaje za obdobia, za ktoré doposiaľ nebolo vykonané ročné zúčtovanie poistného sa považujú za správne vykázané.

Dlžníci a Osoby so Zdravotným Postihnutím

Poistenec, ktorý je dlžníkom podľa § 25a ods. 1 zákona o zdravotnom poistení a zároveň je považovaný za osobu so zdravotným postihnutím, má nárok na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Minimálny Preddavok na Poistné od 1. Januára 2023

Podľa schválenej novely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení sa s účinnosťou od 1. januára 2023 začne pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňovať inštitút tzv. minimálneho poistného a minimálneho preddavku zamestnanca. Princíp spočíva v tom, že poistné a preddavok na poistné musia byť najmenej vo výške poistného a preddavku na poistné, ktoré by platil v súčte zamestnanec a zamestnávateľ zamestnanca, ktorý má príjem vo výške životného minima, určeného pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k 1. januáru príslušného kalendárneho roka.

Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy. Táto povinnosť sa nevzťahuje na zamestnancov, ktoré sú zároveň aj poistencami štátu (napr. študenti, dôchodcovia).

Výnimky z Uplatňovania Minimálneho Preddavku

Ak je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku. Minimálne poistné sa u takéhoto zamestnanca vypočíta a zohľadní až v ročnom zúčtovaní poistného.

Zaokrúhľovanie Peňažných Súm

Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Príklad Výpočtu Minimálneho Preddavku

Ak platí, že suma mesačného životného minima je 234,42 eur (stav k januáru 2023) potom pri stanovení minimálneho preddavku je nutné určiť, akú výšku by mal preddavok od (fiktívneho) zamestnanca s mzdou 234,42 eur (vrátane 10% odvodu zamestnávateľa).

  • Odvod zamestnanca predstavuje: 234,42 x 4% = 9,3768. Po zaokrúhlení v zmysle § 16 ods. 1 je to 9,37 eur.
  • Odvod zamestnávateľa predstavuje: 234,42 x 10% = 23,442. Po zaokrúhlení v zmysle § 16 ods. 1 je to 23,44 eur.

Minimálny Preddavok a Dohody o Práci

Ak dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti predstavujú výkon zárobkovej činnosti a nie sú medzi výnimkami (ako napr. dohody, týkajúce sa dôchodcov), potom sa ustanovenia o minimálnom preddavku uplatňujú aj na tieto dohody.

Práva a Povinnosti Poistenca

Každý poistenec má nielen práva, ale aj povinnosti.

Práva Poistenca

  • Slobodný výber zdravotnej poisťovne
  • Slobodný výber lekára
  • Zmenu zdravotnej poisťovne vždy k 1. januáru
  • Úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom
  • Informáciu, s ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti má poisťovňa zmluvu
  • Poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj vtedy, ak s lekárom či zdravotníckym zariadením nemá uzatvorenú zmluvu
  • Vrátenie preplatku z ročného zúčtovania poistného
  • Podieľanie sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti
  • Domáhanie sa ochrany práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia v konaní pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

#

tags: #narok #na #znizenu #sadzbu #zdravotneho #poistenia

Ďalšie články