Nárok na dovolenku pri čiastočnom úväzku: komplexný prehľad

Skrátený pracovný úväzok sa stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Často sa však objavujú otázky týkajúce sa nároku na dovolenku pri tejto forme zamestnania. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku v slovenskom právnom kontexte.

Čo je skrátený pracovný úväzok?

Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni. Zamestnanec môže pracovať na plný úväzok a zároveň aj na čiastočný úväzok, ale jeho celkový pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Takýto pracovný pomer sa nazýva viacnásobný pracovný pomer, keď zamestnanec má viacero pracovných pomerov alebo úväzkov naraz. Zákonník práce stanovuje maximálny týždenný pracovný čas na 40 hodín. Súhlas zamestnávateľa je potrebný len v prípade, že zamestnanec pracuje pre toho istého zamestnávateľa na viacerých úväzkoch.

Všeobecný nárok na dovolenku

Na dovolenku - na dni pracovného odpočinku - má nárok zamestnanec v pracovnom pomere (ďalej len: „zamestnanec“), či už ide o plný úväzok pracovného pomeru alebo o skrátený úväzok. Zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku v súlade s § 100 zákona č. 311/2001 Z. z.

Základná výmera dovolenky a jej určovanie

Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne = 20 dní. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov (25 dní).

Zákonník práce pri určovaní výmery dovolenky vôbec nerozlišuje, či zamestnanec u zamestnávateľa pracuje na plný alebo skrátený pracovný úväzok. Pri určovaní výmery dovolenky sa postupuje rovnako ako u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre čiastočný invalidný dôchodok na Slovensku

Vplyv veku a starostlivosti o dieťa na dĺžku dovolenky

Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov. V každom prípade má nárok na päť týždňov dovolenky každý zamestnanec, ktorý sa stará o dieťa, tzn. obaja rodičia.

Podmienky vzniku nároku na dovolenku

Podľa § 101 Zákonníka práce (ZP), zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Toto pravidlo by sme zjednodušene mohli zhrnúť tak, že pokiaľ zamestnanec odpracuje u zamestnávateľa „dva mesiace“ a pracovný pomer trvá celý rok, má nárok na „celú dovolenku“. Ak odpracujete 21 dní, vzniká vám nárok na 1/12 základnej výmery dovolenky, ak 42 dní, vzniká vám nárok na 2/12 základnej výmery dovolenky. Ak by ste odpracovali len 20 dní, nárok na dovolenku nevznikne.

Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval celý kalendárny rok.

V prípade, že zamestnanec neodpracuje celý kalendárny rok, má nárok na pomernú časť dovolenky. Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval celý kalendárny rok. Horný limit dovolenky môže byť stanovený na 1/12 ročného nároku za každý celý odpracovaný mesiac.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre mladých

Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Dovolenka pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase

Zamestnanci s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom majú nárok na rovnakú základnú výmeru dovolenky ako ostatní zamestnanci. Rozdiel je medzi nimi len v tom, že týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom predstavuje toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich v priemere pripadne na jeho pracovný týždeň. Je to preto, že zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom môže mať rozvrhnutý pracovný čas tak, že počet pracovných dní v jednotlivých týždňoch bude rozdielny. V jeden týždeň môže mať naplánované 3 pracovné zmeny, v iný týždeň 4 pracovné zmeny. Aby bolo možné určiť, aký počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, je potrebné zistiť priemerný počet pracovných zmien, ktoré zamestnanec za týždeň odpracuje. Tento počet sa zistí tak, že počet pracovných zmien, teda príslušný počet pracovných dní, ktoré má zamestnanec odpracovať za obdobie kalendárneho roka, sa vydelí počtom týždňov v kalendárnom roku (cca. 52 týždňov). Výsledok predstavuje, koľko pracovných dní má týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Keď sa tento počet dní vynásobí počtom týždňov dovolenky (4, resp.

V praxi sa pri určení ročnej výmery dovolenky u zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom uplatňujú dva spôsoby určenia výmery dovolenky. Pri prvom z nich sa ročná výmera dovolenky „neprepočítava“ a pri jej určení sa postupuje rovnako ako u ostatných zamestnancov. Naopak, pri druhom spôsobe sa pri určení výmery dovolenky vychádza z priemerného počtu pracovných dní (pracovných zmien), ktoré pripadajú na jeden pracovný týždeň zamestnanca, t. j. nárok na dovolenku sa „prepočítava“. Bez ohľadu na to, ktorý zo spôsobov zamestnávateľ použije, zamestnanec má v oboch prípadoch nárok na základnú výmeru dovolenky (ktorú ustanovuje Zákonník práce) zachovaný.

Určenie "neprepočítanej" výmery dovolenky:

Pri určení „neprepočítanej“ výmery dovolenky postupuje zamestnávateľ rovnako ako u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Jeden deň (neprepočítanej) dovolenky je doba zodpovedajúca dĺžke pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, bez ohľadu na skutočnú dĺžku pracovnej zmeny v hodinách pripadajúcu podľa rozvrhu práce na konkrétny deň. Pri poskytovaní náhrady mzdy za dobu čerpania dovolenky sa však vychádza z počtu pracovných hodín, ktoré pripadajú na konkrétny pracovný deň zamestnanca.

Príklad: Zamestnanec (28 rokov) pracuje u zamestnávateľa v nepretržitej zmenovej prevádzke. Určený pracovný čas je 37,5 hodín týždenne, a je rozvrhnutý nerovnomerne. V deň, v ktorom si čerpá dovolenku, mal naplánovanú 11,5 hodinovú pracovnú zmenu. Na akú ročnú výmeru dovolenky má nárok? Aký bude zostatok jeho dovolenky, ak si od začiatku roka čerpal len jeden deň dovolenky? (neodpracoval len jednu pracovnú zmenu)?

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a dovolenka na Slovensku

Vzhľadom na vek má zamestnanec nárok na ročnú výmeru dovolenky najmenej 4 týždne (20 dní). Dĺžka pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, je pri 5-dňovom pracovnom týždni 7,5 hodiny (37,5 : 5), ale skutočná dĺžka pracovnej zmeny, ktorú zamestnanec z dôvodu čerpania dovolenky neodpracoval, bola 11,5 hodiny. Ak si zamestnanec bude čerpať dovolenku počas 11,5-hodinovej pracovnej zmeny, z ročnej výmery dovolenky v rozsahu 20 dní sa mu odpočíta 1,53 dňa čerpanej dovolenky (11,50 : 7,5). Zostatok dovolenky bude 18,47 dňa (20 - 1,53). Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy za 11,5 hodiny, t. j.

Určenie "prepočítanej" výmery dovolenky:

Pri určení výmery „prepočítanej“ dovolenky vychádza zamestnávateľ z priemerného počtu pracovných dní pripadajúcich na jeden pracovný týždeň zamestnanca. Zistený priemerný počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca. Celkovú ročnú výmeru dovolenky zistíme tak, že priemerný počet dní pripadajúcich na jeden týždeň sa vynásobí počtom týždňov základnej výmery dovolenky podľa Zákonníka práce (podľa veku zamestnanca). Zamestnancovi v takomto prípade nevznikne nárok na dovolenku v rozsahu 20, resp. 25 dní, ale menej; nepôjde však ku kráteniu dovolenky - ide len o iný spôsob určenia ročnej výmery dovolenky, pretože zamestnanec nemá na každý týždeň naplánovaný rovnaký počet pracovných dní (pracovných zmien): v jednom týždni má odpracovať 3 pracovné zmeny, v inom týždni 4 pracovné zmeny. K tomu, aby zamestnávateľ určil, koľko dní dovolenky predstavuje týždeň tohto zamestnanca, musí určiť koľko dní (pracovných zmien) zamestnanec v priemere odpracuje za týždeň. Je totiž rozdiel, ak jeden zamestnanec pravidelne odpracuje päť dní v týždni (jeho týždeň dovolenky má 5 dní, čomu zodpovedá ročná výmera dovolenky 20 dní, príp. 25 dní) a iný zamestnanec odpracuje v priemere 3,5 dňa v týždni (jeho týždeň dovolenky má 3,5 dňa, čomu zodpovedá ročná výmera dovolenky 14 dní, príp. 17,5 dňa).

Postup pri určení „prepočítanej“ dovolenky:

1. Určíme koľko dní dovolenky pripadá na jeden pracovný týždeň.
2. Určíme základnú výmeru dovolenku, na ktorú má zamestnanec nárok podľa dosiahnutého veku, t. j. 4 týždne, ak ešte nedosiahol 33 rokov veku, príp.
3. Určíme ročnú prepočítanú výmeru dovolenky, t. j.

Jeden deň (prepočítanej) dovolenky predstavuje dobu, ktorá predstavuje dĺžku pracovnej zmeny zamestnanca, ktorú mal zamestnanec v konkrétny deň odpracovať (prípadne doba, ktorá zodpovedá priemernej hodinovej dĺžke pracovnej zmeny, ak majú zamestnanci vymedzené rôzne dĺžky pracovných zmien).

Príklad: Zamestnanec (28 rokov) pracuje u zamestnávateľa v nepretržitej zmenovej prevádzke. Určený pracovný čas je 37,5 hodín týždenne, a je rozvrhnutý nerovnomerne. V deň, v ktorom si čerpá dovolenku, mal naplánovanú 11,5-hodinovú pracovnú zmenu. Na akú ročnú „prepočítanú“ výmeru dovolenky má zamestnanec nárok? Aký bude zostatok dovolenky, ak si od začiatku roka čerpal len jeden deň dovolenky? (neodpracoval len jednu pracovnú zmenu)?

Podľa rozvrhu pracovných zmien má zamestnanec v príslušnom roku odpracovať 171 pracovných zmien. Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa, kde je pracovný čas rozvrhnutý nerovnomerne, t. j. počet pracovných dní (pracovných zmien) je v jednotlivých týždňoch rozdielny.

Pri určení ročnej výmery dovolenky je potrebné postupovať nasledujúco:

1. Určíme, koľko dní dovolenky pripadá na jeden pracovný týždeň.

Aby bolo možné určiť, aký počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky, je potrebné zistiť, koľko pracovných dní pripadá podľa rozvrhu pracovných zmien na jeden pracovný týždeň zamestnanca. Priemerný počet pracovných dní (pracovných zmien) vypočítame ako podiel počtu pracovných zmien (bez nadčasov), ktoré má zamestnanec naplánované v kalendárnom roku podľa rozpisu pracovných zmien, a priemerného počtu týždňov pripadajúcich na kalendárny rok, t. j. podľa vzorca: Z = X : Y

* Z = priemerný počet pracovných zmien na jeden týždeň* X = počet pracovných zmien,ktoré podľa rozvrhu pracovných zmien pripadajú v kalendárnom roku (príp. počet pracovných zmien,ktoré podľa rozvrhu pracovných zmien pripadajú na časť roka, ak pracovný pomer netrvá celý kalendárny rok)* Y = počet týždňov v kalendárnom roku; ide o konštantu, ktorá má hodnotu 52,1785 a predstavuje priemerný počet týždňov pripadajúcich na príslušný kalendárny rok; vypočíta sa ako podiel priemerného počtu kalendárnych dní v roku a počtu kalendárnych dní v týždni (365,25 : 7)

Podľa zadania údajov v príklade má zamestnanec podľa rozvrhu pracovných zmien odpracovať v príslušnom roku 171 pracovných zmien. Počet pracovných zmien, ktoré v priemere pripadnú na jeden týždeň sa vypočíta takto: 171 : 52,1785 = 3,277 dňa ~ zamestnanec odpracuje v priemere za týždeň 3,3 pracovnej zmeny (Poznámka: súčasná právna úprava spôsob zaokrúhľovania neupravuje, preto je vhodné upraviť zaokrúhľovanie v internom predpise zamestnávateľa).

2. Určíme výmeru „prepočítanej dovolenky“, na ktorú má zamestnanec nárok.

Počet dní dovolenky, na ktoré má zamestnanec nárok v príslušnom kalendárnom roku, vypočítame ako súčin priemerného počtu pracovných zmien pripadajúcich na jeden týždeň a počtu týždňov základnej výmery dovolenky podľa Zákonníka práce, na ktorú má zamestnanec nárok v závislosti od dosiahnutého veku. Počet dní dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok, sa určí podľa vzorca: N = Z . V

* N = počet dní prepočítanej dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok za kalendárny rok* V = základná výmera dovolenky podľa Zákonníka práce (4, resp. 5 týždňov podľa veku zamestnanca)

Keďže zamestnanec ešte nedosiahol vekovú hranicu 33 rokov a týždeň dovolenky predstavuje 3,3 pracovného dňa, ročná výmera dovolenky sa vypočíta nasledujúco: 3,3 x 4 = 13,2 ~ 13,5 dňa (Poznámka: V príklade bolo uplatnené zaokrúhľovanie nahor, avšak pre úplnosť treba uviesť, že ani v tomto prípade súčasná právna úprava spôsob zaokrúhľovania neupravuje, preto je vhodne upraviť tento postup v internom predpise zamestnávateľa).

Záver:

Keďže zamestnanec si čerpal dovolenku počas 11,5-hodinovej pracovnej zmeny, z ročnej výmery dovolenky v rozsahu 13,5 dňa sa mu odpočíta 1 deň čerpanej dovolenky. Zostatok dovolenky bude 12,5 dňa (13,5 - 1). Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy za 11,5 hodiny, t. j.

Ak zamestnávateľ uplatňuje dovolenku v „neprepočítanej“ výmere, za jeden deň dovolenky sa považuje doba, ktorá sa rovná dĺžke pracovnej zmeny odvodenej od pracovného času zamestnanca dohodnutého v pracovnej zmluve, kedy sa aplikuje pravidlo vyplývajúce z § 144a ods. 4 ZP: „Zamestnanec sa posudzuje akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni". Pri neodpracovaní jednej pracovnej zmeny sa z nároku na dovolenku odpočíta dovolenka v rozsahu, ktorý sa vypočíta ako podiel skutočnej dĺžky pracovnej zmeny v hodinách (napr.

Dovolenka a pracovný čas

Kratší pracovný čas neovplyvňuje dĺžku dovolenky. Aj zamestnanec pracujúci na kratší pracovný čas má nárok na toľko kalendárnych týždňov dovolenky ako ostatní zamestnanci. Po splnení podmienok, ktoré upravuje súčasná právna úprava, vznikne zamestnancovi nárok na dovolenku v rozsahu 4, resp. 5 kalendárnych týždňov, príp. nárok na pomernú časť dovolenky, alebo nárok na dovolenku za odpracované dni, a to bez ohľadu na dĺžku jeho pracovného úväzku. Ak bude mať zamestnanec rozvrhnutý kratší pracovný čas rovnomerne na 5 dní v týždni (napr. bude pracovať denne od pondelka do piatka po 3 hodiny), potom jeho týždňom dovolenky bude presne 5 dní a ročná štvortýždňová (resp. päťtýždňová) dovolenka bude predstavovať 20 dní (resp. Rozdiel oproti ostatným zamestnancom spočíva len v tom, že ak zamestnanec s kratším pracovným časom pracuje denne, ale menej hodín, jeden deň jeho riadnej dovolenky bude predstavovať menší počet hodín, za ktoré mu zamestnávateľ pri čerpaní dovolenky poskytne náhradu mzdy za dovolenku (napr. ak bude zamestnanec pracovať denne od pondelka do piatka po 3 hodiny, za jeden deň dovolenky mu zamestnávateľ vyplatí náhradu mzdy za 3 hodiny).

Ak má zamestnanec prácu rozvrhnutú len na niektoré dni v týždni, týždňom dovolenky je počet dní, ktoré odpracuje. Napríklad, ak by zamestnanec pracoval tri dni v týždni, týždňom jeho dovolenky budú tri pracovné dni.

Týždeň dovolenky predstavuje toľko pracovných dní, koľko dní v týždni pracuje, t. j. týždňom dovolenky zamestnanca je len 1 deň. Ak poznáme dĺžku týždennej dovolenky, vieme určiť ročnú výmeru dovolenky. Vzhľadom na to, že zamestnanec ešte nedosiahol vek 33 rokov, má nárok na štvortýždňovú dovolenku, t. j. Z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi vznikne za rok nárok na dovolenku vo výmere 4 dni. V prípade, že bude čerpať jeden deň dovolenky, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za 8 hodín, t. j.

Príklad výpočtu dovolenky pri skrátenom úväzku

U zamestnávateľa je ustanovený pracovný čas 40 hodín týždenne, ktorý je rozvrhnutý rovnomerne tak, že zamestnankyňa (24 rokov) má raz za týždeň najmenej 35 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý pripadne na nedeľu a na časť dňa predchádzajúceho nedeli. Ako postupovať pri výpočte dovolenky? Zamestnankyňa (predavačka) pracuje (od pondelka do piatka 7 hodín a v sobotu 5 hodín). V akej výške jej zamestnávateľ poskytne náhradu mzdy, ak bude čerpať jeden deň dovolenky?

Ak zamestnávateľ uplatní dovolenku v „neprepočítanej“ výmere“ (20 dní), a zamestnankyňa bude čerpať dovolenku počas jednej pracovnej zmeny, z nároku na dovolenku (20 dní), sa jej odpočíta pri 7-hodinovej pracovnej zmene 0,875 dňa dovolenky (7:8) a pri 5-hodinovej pracovnej zmene 0,625 dňa dovolenky (5:8).

Ak zamestnávateľ uplatní dovolenku v „prepočítanej“ výmere“, jej výmera sa určí takto: nárok na dovolenku (20 dní) x priemerný denný úväzok podľa pracovnej zmluvy (8 hodín) podelené o (priemernú) dĺžku pracovnej zmeny (6 h), t. j. [(20 dní x 8 h) : 6 h] = 26,67 dňa. Pri čerpaní dovolenky počas 7-hodinovej pracovnej zmeny sa potom z nároku dovolenky odpočíta 1,16 dňa dovolenky (7:6) a pri čerpaní dovolenky počas 5-hodinovej pracovnej zmeny sa z nároku dovolenky odpočíta 0,83 dňa dovolenky (5:6).

Skrátený úväzok a ďalšie nároky

Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku. Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Preto aj jeho odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku.

Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.

Odvody pri skrátenom úväzku

Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere. Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.

Schvaľovanie dovolenky a jej čerpanie

V prípade, že zamestnanec bude čerpať dovolenku celý týždeň, je vhodné požiadať o schválenie dovolenky nielen na tie dni, ktoré sú jeho pracovnými dňami, t.j. dni, kedy má naplánované pracovné zmeny, ale aj na nepracovné dni, t. j. dni, kedy pracovné zmeny naplánované nemá. Ak by zamestnanec požiadal o schválenie dovolenky len na pracovné dni, zamestnávateľ by mu mohol (výnimočne) nariadiť výkon práce nadčas (ktoré by mohli pripadnúť na nepracovné dni dovolenky, príp. na nepretržitý odpočinok v týždni). Súčasná právna úprava spôsob a formu schvaľovania dovolenky neupravuje. Ak má teda zamestnanec podľa rozpisu zmien naplánovanú pracovnú zmenu na pondelok (denná zmena), na utorok (nočná zmena), v stredu a vo štvrtok má voľno, na piatok (denná zmena), na sobotu (nočná zmena), v nedeľu má voľno, a chce čerpať dovolenku celý kalendárny týždeň, je vhodné vypísať si dovolenkový lístok na všetky dni od pondelka do nedele. Zamestnávateľ mu však za dobu čerpania dovolenky poskytne náhradu mzdy za dovolenku len za pracovné dni dovolenky, t. j.

Výhody a nevýhody skráteného úväzku

Jednou z najväčších výhod skráteného pracovného úväzku je možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života. Čiastočný úväzok má aj svoje nevýhody.

tags: #čiastočný #úväzok #dovolenka #nárok