
Článok sa zaoberá problematikou nároku na zverejnenie ospravedlnenia v kontexte slovenského práva, pričom zohľadňuje rôzne situácie, v ktorých môže dôjsť k zásahu do osobnostných práv fyzických a právnických osôb. Analyzuje právne prostriedky ochrany, možnosti domáhania sa nápravy a podmienky, za ktorých je možné dosiahnuť zverejnenie ospravedlnenia ako formy zadosťučinenia.
V dnešnej dobe, kedy sú informácie šírené rýchlo a jednoducho prostredníctvom rôznych médií, je dôležité venovať pozornosť ochrane osobnostných práv a práv na dobrú povesť. Ak sa osoba domnieva, že sa stala obeťou ohovárania alebo iného zásahu do jej práv, má k dispozícii niekoľko právnych prostriedkov, ako sa domáhať nápravy. Jedným z týchto prostriedkov je aj nárok na zverejnenie ospravedlnenia.
Podľa slovenského práva má každý človek právo na ochranu osobnosti. Zásahom do osobnosti môže byť akékoľvek konanie, ktoré znižuje vážnosť alebo dôstojnosť osoby, zasahuje do jej súkromia, zneužíva jej podobizeň alebo hlas bez súhlasu alebo zverejňuje osobné informácie bez právneho dôvodu.
Ak dôjde k neoprávnenému zásahu do osobnosti, dotknutá osoba sa môže domáhať:
Ak bol nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj odvysielaný v televízii, dotknutá osoba má v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii právo na uverejnenie opravy. Žiadosť o opravu musí byť písomná a doručená vysielateľovi do 30 dní od odvysielania napadnutých údajov.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Zákon o vysielaní a retransmisii priamo neuvádza možnosť zakomponovať do opravy aj ospravedlnenie. Súdna prax sa však stotožňuje s názorom, že žiadateľ o opravu môže v žiadosti navrhnúť aj formuláciu, ktorou sa vysielateľ ospravedlňuje, avšak vysielateľ môže ospravedlnenie odvysielať len fakultatívne, nakoľko žiadne ustanovenie zákona o vysielaní a retransmisii mu to neprikazuje.
V sporoch z nekalej súťaže môže súd priznať úspešnej strane právo zverejniť rozsudok na náklady neúspešnej strany. Podľa Obchodného zákonníka zverejňuje rozsudok vždy len úspešná strana, zatiaľ čo neúspešná strana znáša náklady takéhoto zverejnenia.
Súd vo výroku nepriznáva úspešnej strane samotné právo na zverejnenie rozsudku, ale len konštatuje jeho existenciu a priznáva jej právo na náhradu nákladov spojených so zverejnením rozsudku. Súd zároveň určí rozsah, formu, spôsob a lehotu zverejnenia rozsudku.
Zverejnenie rozsudku má niekoľko funkcií:
Žiadna zo strán nemá právny nárok na to, aby súd vyhovel jej návrhu na priznanie práva zverejniť rozsudok na náklady neúspešnej strany. Rozhodnutie o tomto návrhu je na uvážení súdu. Medzi najčastejšie dôvody nevyhovenia tomuto návrhu patrí najmä neprimeraná nákladnosť zverejnenia alebo mimoriadne dlhý časový odstup od spáchania nekalosúťažného deliktu.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Ak súd prizná úspešnej strane právo zverejniť rozsudok na náklady neúspešnej strany, určí zároveň aj rozsah, formu, spôsob a lehotu zverejnenia rozsudku. Tým sa má na mysli najmä, že rozhodne o tom, v akom médiu sa má rozsudok zverejniť, napr. v tlači, v televízii, v rozhlase, na webovej stránke úspešnej strany či dokonca na sociálnych sieťach a pod. Pokiaľ ide o obsah zverejnenia, typicky je nedostatočné, ak sa zverejní iba výrok rozsudku. Vždy by mal byť preto zverejnený celý rozsudok alebo aspoň výrok vždy s relevantnou časťou odôvodnenia.
Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby možno zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež neprimeranými hodnotiacimi úsudkami, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom musí ísť o tvrdenia, ktoré majú difamačný charakter. Právnická osoba má v takom prípade nárok na:
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
tags: #nárok #na #zverejnenie #ospravedlnenia #podmienky